Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Budaj má za cieľ, aby sa drevo z lesov v národných parkov nevyvážalo do zahraničia, ale slúžilo ľuďom na domácu výrobu či ako palivo.
Autor TASR
Bratislava 15. decembra (TASR) - Do konca volebného obdobia by sa zo všetkých národných parkov (NP) mohli stať pevné autonómne samostatné jednotky. V novele, ktorú parlament schválil, nie je určený dátum, dokedy majú zonácie parkov prebehnúť. Na tlačovej konferencii k schváleniu reformy národných parkov to uviedol minister životného prostredia Ján Budaj (OĽANO). Zároveň pozýva Borisa Kollára, ktorého hnutie Sme rodina nezahlasovalo za reformu, aby odložil politickú polemiku a zapojil sa do práce na reforme národných parkov.
Poslanec a jeden z predkladateľov reformy Jaromír Šíbl (OĽANO) zdôraznil, že schválenou reformou sa ešte len začína práca v národných parkoch. Chce, aby sa národné parky dostali do takého stavu, ako si zaslúžia. Šíbl tiež vnímal obavy ľudí v regiónoch. "Chcem, aby sme na konci procesu mali národné parky, na ktoré môžeme byť hrdí a kde miestni obyvatelia budú vnímať ochranu prírody a prírodného bohatstva nie ako brzdu rozvoja regiónov, ale ako základný zdroj pre lepšiu budúcnosť a celkový rozvoj," povedal.
Bežný turista dostane po reforme v horách lepší servis, ministerstvo životného prostredia bude podporovať prírode blízky turizmus, ktorý nenarobí škody. Postupne sa podľa Budaja budú slovenské národné parky podobať na tie v zahraničí. Chce, aby ľudia žili aj z divočiny národných parkov.
Rušenie niektorých národných parkov je podľa Budaja silná káva. Nevylučuje však zmenšenie výmery niektorých území. "Som presvedčený, že keby prišla diskusia o tom, ktorá obec chce vypadnúť z národného parku v tomto transformačnom procese, že sa taká obec nenájde, lebo by sa vyčlenila z podpory," podotkol minister. Doplnil, že schválenie reformy je šancou pre regióny na získanie peňazí z plánu obnovy a eurofondov.
Budaj má za cieľ, aby sa drevo z lesov v národných parkov nevyvážalo do zahraničia, ale slúžilo ľuďom na domácu výrobu či ako palivo.
Na to, aby prešli všetky lesy pod envirorezort, sa podľa Budaja nenašlo dosť politickej vôle. Práve na to poukazuje aj bývalý minister pôdohospodárstva Ján Mičovský (OĽANO), ktorý podľa Budaja nejde zlým smerom. "Je to cesta, ktorá možno skôr či neskôr príde," skonštatoval.
Poslanci Národnej rady SR v utorok (14. 12.) večer schválili reformu národných parkov. Správa štátnych pozemkov v národných parkoch sa má presunúť pod rezort životného prostredia. Presun pozemkov pod envirorezort má zabezpečiť jednotnú správu štátnych pozemkov na území národných parkov.
Presun štátnych pozemkov sa bude realizovať až po zonácii národných parkov. Od 1. apríla 2022 sa tak správa štátnych pozemkov presunie na samostatné správy národných parkov na území Tatranského národného parku, Pieninského národného parku a Národného parku Slovenský raj. K tomuto dátumu prechádza pod národné parky aj správa štátnych pozemkov v štvrtom a piatom stupni ochrany. Prechod správy území v treťom a nižšom stupni ochrany vo vlastníctve štátu je podmienený zonáciou.
Poslanec a jeden z predkladateľov reformy Jaromír Šíbl (OĽANO) zdôraznil, že schválenou reformou sa ešte len začína práca v národných parkoch. Chce, aby sa národné parky dostali do takého stavu, ako si zaslúžia. Šíbl tiež vnímal obavy ľudí v regiónoch. "Chcem, aby sme na konci procesu mali národné parky, na ktoré môžeme byť hrdí a kde miestni obyvatelia budú vnímať ochranu prírody a prírodného bohatstva nie ako brzdu rozvoja regiónov, ale ako základný zdroj pre lepšiu budúcnosť a celkový rozvoj," povedal.
Bežný turista dostane po reforme v horách lepší servis, ministerstvo životného prostredia bude podporovať prírode blízky turizmus, ktorý nenarobí škody. Postupne sa podľa Budaja budú slovenské národné parky podobať na tie v zahraničí. Chce, aby ľudia žili aj z divočiny národných parkov.
Rušenie niektorých národných parkov je podľa Budaja silná káva. Nevylučuje však zmenšenie výmery niektorých území. "Som presvedčený, že keby prišla diskusia o tom, ktorá obec chce vypadnúť z národného parku v tomto transformačnom procese, že sa taká obec nenájde, lebo by sa vyčlenila z podpory," podotkol minister. Doplnil, že schválenie reformy je šancou pre regióny na získanie peňazí z plánu obnovy a eurofondov.
Budaj má za cieľ, aby sa drevo z lesov v národných parkov nevyvážalo do zahraničia, ale slúžilo ľuďom na domácu výrobu či ako palivo.
Na to, aby prešli všetky lesy pod envirorezort, sa podľa Budaja nenašlo dosť politickej vôle. Práve na to poukazuje aj bývalý minister pôdohospodárstva Ján Mičovský (OĽANO), ktorý podľa Budaja nejde zlým smerom. "Je to cesta, ktorá možno skôr či neskôr príde," skonštatoval.
Poslanci Národnej rady SR v utorok (14. 12.) večer schválili reformu národných parkov. Správa štátnych pozemkov v národných parkoch sa má presunúť pod rezort životného prostredia. Presun pozemkov pod envirorezort má zabezpečiť jednotnú správu štátnych pozemkov na území národných parkov.
Presun štátnych pozemkov sa bude realizovať až po zonácii národných parkov. Od 1. apríla 2022 sa tak správa štátnych pozemkov presunie na samostatné správy národných parkov na území Tatranského národného parku, Pieninského národného parku a Národného parku Slovenský raj. K tomuto dátumu prechádza pod národné parky aj správa štátnych pozemkov v štvrtom a piatom stupni ochrany. Prechod správy území v treťom a nižšom stupni ochrany vo vlastníctve štátu je podmienený zonáciou.
