Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Na presadenie ústavného zákona o zrušení niektorých rozhodnutí o amnestii potrebuje poslanec OĽaNO-NOVA získať aspoň 90 poslancov.
Autor TASR
Bratislava 8. apríla (TASR) - Téma amnestií udelených v roku 1998 vtedajším zastupujúcim prezidentom Vladimírom Mečiarom sa po roku vracia do parlamentu. Ich zrušenie aktuálne navrhuje poslanec OĽaNO-NOVA Ján Budaj. Na presadenie ústavného zákona o zrušení niektorých rozhodnutí o amnestii potrebuje získať aspoň 90 poslancov.
Budaj tvrdí, že neoddeliteľnou súčasťou a podmienkou právneho štátu je také konanie a rozhodovanie ústavných činiteľov, ktoré je založené na prirodzenej spravodlivosti a slušnosti a nevyvoláva podozrenie zo zneužívania verejných funkcií a právneho poriadku. "Ale amnestie niekdajšieho premiéra Vladimíra Mečiara, vykonávajúceho v tej dobe niektoré oprávnenia prezidenta SR, vyvolávali podozrenia, že ide o zamedzenie dôsledného vyšetrenia a spravodlivého uzavretia trestných činov súvisiacich so zavlečením občana SR do zahraničia," tvrdí opozičný poslanec.
Podľa jeho slov boli tieto amnestie udelené v súvislosti so skutkami, pri ktorých dodnes existuje podozrenie, že sa na trestnej činnosti podieľali štátne orgány. "Takýmito amnestiami boli potlačené princípy právneho štátu a došlo k zásahu do prirodzenej spravodlivosti a slušnosti v práve," uviedol Budaj.
Za závažný zásah do právneho štátu považuje poslanec aj amnestovanie rozhodnutia ministra vnútra Gustáva Krajčiho zmariť riadne pripravené a prezidentom vyhlásené referendum z 23. a 24. mája 1997. "Nevyšetrenie všetkých činov, ktorých sa týkajú tzv. Mečiarove amnestie, bolo poškodením základov demokratického štátu a dodnes relativizuje právnu istotu občanov v Slovenskej republike," vyhlásil Budaj.
Podľa jeho slov je verejnosť aj v súčasnosti naďalej presvedčená, že tzv. Mečiarove amnestie nezodpovedajú princípom právneho štátu a že "toto rozhodnutie nebolo vedené snahou naplniť verejný záujem, ale neochotou Vladimíra Mečiara vyšetriť únos Michala Kováča ml. a ďalšie zločiny, ktoré s ním súviseli".
Parlament sa návrhmi na zrušenie týchto amnestií zaoberal už viackrát, ani jeden však neprešiel. Tieto návrhy boli dlhodobou agendou najmä KDH. Naposledy sa o ich návrhu hlasovalo 17. marca 2015, zrušenie amnestií však podporilo len 57 poslancov. Opozícii chýbala pri tejto téme podpora vládneho Smeru-SD. Jeho predseda Robert Fico síce tvrdí, že tieto amnestie sú amorálne, sú však podľa neho z právneho hľadiska nezrušiteľné. Budaj napriek tomu verí, že v parlamente niet ani jediného poslanca, ktorý by si neprial vyšetrenie únosu Michala Kováča ml. a vraždy Róberta Remiáša.
Budaj tvrdí, že neoddeliteľnou súčasťou a podmienkou právneho štátu je také konanie a rozhodovanie ústavných činiteľov, ktoré je založené na prirodzenej spravodlivosti a slušnosti a nevyvoláva podozrenie zo zneužívania verejných funkcií a právneho poriadku. "Ale amnestie niekdajšieho premiéra Vladimíra Mečiara, vykonávajúceho v tej dobe niektoré oprávnenia prezidenta SR, vyvolávali podozrenia, že ide o zamedzenie dôsledného vyšetrenia a spravodlivého uzavretia trestných činov súvisiacich so zavlečením občana SR do zahraničia," tvrdí opozičný poslanec.
Podľa jeho slov boli tieto amnestie udelené v súvislosti so skutkami, pri ktorých dodnes existuje podozrenie, že sa na trestnej činnosti podieľali štátne orgány. "Takýmito amnestiami boli potlačené princípy právneho štátu a došlo k zásahu do prirodzenej spravodlivosti a slušnosti v práve," uviedol Budaj.
Za závažný zásah do právneho štátu považuje poslanec aj amnestovanie rozhodnutia ministra vnútra Gustáva Krajčiho zmariť riadne pripravené a prezidentom vyhlásené referendum z 23. a 24. mája 1997. "Nevyšetrenie všetkých činov, ktorých sa týkajú tzv. Mečiarove amnestie, bolo poškodením základov demokratického štátu a dodnes relativizuje právnu istotu občanov v Slovenskej republike," vyhlásil Budaj.
Podľa jeho slov je verejnosť aj v súčasnosti naďalej presvedčená, že tzv. Mečiarove amnestie nezodpovedajú princípom právneho štátu a že "toto rozhodnutie nebolo vedené snahou naplniť verejný záujem, ale neochotou Vladimíra Mečiara vyšetriť únos Michala Kováča ml. a ďalšie zločiny, ktoré s ním súviseli".
Parlament sa návrhmi na zrušenie týchto amnestií zaoberal už viackrát, ani jeden však neprešiel. Tieto návrhy boli dlhodobou agendou najmä KDH. Naposledy sa o ich návrhu hlasovalo 17. marca 2015, zrušenie amnestií však podporilo len 57 poslancov. Opozícii chýbala pri tejto téme podpora vládneho Smeru-SD. Jeho predseda Robert Fico síce tvrdí, že tieto amnestie sú amorálne, sú však podľa neho z právneho hľadiska nezrušiteľné. Budaj napriek tomu verí, že v parlamente niet ani jediného poslanca, ktorý by si neprial vyšetrenie únosu Michala Kováča ml. a vraždy Róberta Remiáša.
