Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Vincent Bujňák doplnil, že na vyslovenie nedôvery kabinetu je v ústave stanovená špeciálna norma, ktorá hovorí o potrebe nadpolovičnej väčšiny všetkých 150 poslancov.
Autor TASR
Bratislava 15. júna (TASR) - Vláde stačí na vyslovenie dôvery aj 39 poslancov, a to v prípade, ak je na hlasovaní v Národnej rade (NR) SR prítomných 76 poslancov potrebných na to, aby bolo plénum uznášaniaschopné. Kabinet tak nepotrebuje nadpolovičnú väčšinu všetkých 150 poslancov, ale len prítomných. Vyplýva to z vyjadrenia ústavného právnika z Právnickej fakulty Univerzity Komenského Vincenta Bujňáka. Pre TASR uviedol, že Ústava SR nehovorí priamo o potrebných 76 hlasoch na vyslovenie dôvery vláde, ale o nadpolovičnej väčšine uznášaniaschopného parlamentu.
"Keď je NR SR uznášaniaschopná a uznášaniaschopná je vtedy, keď je prítomných 76 poslancov, tak teoreticky na vyslovenie dôvery vláde bude stačiť 39 poslancov, lebo 39 je nadpolovičná väčšina zo 76. Keď ich bude prítomných 150, bude treba 76 poslancov," ozrejmil právnik. Doplnil, že na vyslovenie nedôvery kabinetu je v ústave stanovená špeciálna norma, ktorá hovorí o potrebe nadpolovičnej väčšiny všetkých 150 poslancov. Čiže na vyslovenie nedôvery vláde treba aspoň 76 hlasov.
Bujňák priblížil, že ak vzhľadom na ustanovenia ústavy pri hlasovaní o dôvere vláde napríklad opozícia odíde zo sály a nezúčastní sa na hlasovaní, zníži kvórum a umožní vyslovenie dôvery vláde. "Dá sa to chápať aj ako určitý konkludentný súhlas tých poslancov, ktorí na hlasovaní neboli, vedome znížili kvórum a umožnili takýmto spôsobom vyslovenie dôvery vláde," podotkol. Skonštatoval, že pri poslancoch sa predpokladá znalosť ústavy. "Vedia, že ak sa na hlasovaní nezúčastnia, môžu vláde pomôcť, pokiaľ by inak nemala dostatočný počet hlasov," dodal.
Na otázku, prečo si teda prezident žiada pri poverení niektorého politika zostaviť vládu zoznam 76 poslancov, ktorí by kabinet podporili, reagoval právnik tým, že ide o rodiacu sa ústavnú zvyklosť. Logika tohto kroku podľa jeho slov spočíva v tom, že hlava štátu chce mať istotu o zabezpečení riadneho chodu tohto orgánu. Poukázal najmä na prijímanie zákonov. "V momente, keď by prezident vedel, že určitá vláda nemá podporu 76 poslancov, neprechádzali by jej s najväčšou pravdepodobnosťou ani návrhy zákonov v parlamente a nemohla by tak ani plniť podstatné časti svojho programu, preto by nebol zabezpečený riadny chod ústavného orgánu. Preto sa dáva niekedy takáto podmienka zo strany prezidenta," vysvetlil Bujňák.
"Keď je NR SR uznášaniaschopná a uznášaniaschopná je vtedy, keď je prítomných 76 poslancov, tak teoreticky na vyslovenie dôvery vláde bude stačiť 39 poslancov, lebo 39 je nadpolovičná väčšina zo 76. Keď ich bude prítomných 150, bude treba 76 poslancov," ozrejmil právnik. Doplnil, že na vyslovenie nedôvery kabinetu je v ústave stanovená špeciálna norma, ktorá hovorí o potrebe nadpolovičnej väčšiny všetkých 150 poslancov. Čiže na vyslovenie nedôvery vláde treba aspoň 76 hlasov.
Bujňák priblížil, že ak vzhľadom na ustanovenia ústavy pri hlasovaní o dôvere vláde napríklad opozícia odíde zo sály a nezúčastní sa na hlasovaní, zníži kvórum a umožní vyslovenie dôvery vláde. "Dá sa to chápať aj ako určitý konkludentný súhlas tých poslancov, ktorí na hlasovaní neboli, vedome znížili kvórum a umožnili takýmto spôsobom vyslovenie dôvery vláde," podotkol. Skonštatoval, že pri poslancoch sa predpokladá znalosť ústavy. "Vedia, že ak sa na hlasovaní nezúčastnia, môžu vláde pomôcť, pokiaľ by inak nemala dostatočný počet hlasov," dodal.
Na otázku, prečo si teda prezident žiada pri poverení niektorého politika zostaviť vládu zoznam 76 poslancov, ktorí by kabinet podporili, reagoval právnik tým, že ide o rodiacu sa ústavnú zvyklosť. Logika tohto kroku podľa jeho slov spočíva v tom, že hlava štátu chce mať istotu o zabezpečení riadneho chodu tohto orgánu. Poukázal najmä na prijímanie zákonov. "V momente, keď by prezident vedel, že určitá vláda nemá podporu 76 poslancov, neprechádzali by jej s najväčšou pravdepodobnosťou ani návrhy zákonov v parlamente a nemohla by tak ani plniť podstatné časti svojho programu, preto by nebol zabezpečený riadny chod ústavného orgánu. Preto sa dáva niekedy takáto podmienka zo strany prezidenta," vysvetlil Bujňák.
