Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Na schôdzi parlamentu je 13 návrhov na skrátené legislatívne konanie.
Autor TASR
Bratislava 26. decembra (TASR) - Pri nesplnení podmienok na skrátené legislatívne konanie (SLK) k návrhu zákona by väčší časový priestor na oponentúru mala vytvoriť hlava štátu cez vetovanie zákona. Pre TASR to uviedol ústavný právnik z Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Vincent Bujňák.
Prezidentka Zuzana Čaputová môže vrátiť Národnej rade SR schválený zákon s pripomienkami do 15 dní od jeho doručenia. "Vrátenie schváleného zákona v posledný deň lehoty signalizuje, že hlava štátu sa s jeho prerokovaním v skrátenom legislatívnom konaní nestotožnila. Naopak, pri zákonoch, kde bola existencia mimoriadnych okolností precízne vysvetlená, by mala nastúpiť spolupráca ústavných orgánov a kroky vedúce k čo najskoršej platnosti a účinnosti schváleného zákona," pripomenul ústavný právnik.
Pri skrátenom legislatívnom konaní sa o zákone v parlamente rokuje v tzv. zrýchlenom režime a celý proces môže prebehnúť na jednej schôdzi. Parlament sa môže na návrh vlády uzniesť na SLK len za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody. "Mimoriadnou okolnosťou sa rozumie taká okolnosť, ktorá nastala náhle, neočakávane, nebolo možné ju predvídať a ani sa na ňu pripraviť. Skrátené legislatívne konanie má byť precízne odôvodnenou výnimkou, zatiaľ čo štandardný legislatívny proces má byť všeobecným pravidlom," priblížil pre TASR Bujňák s tým, že štandardne zákony často ukladajú rôzne povinnosti a obmedzenia, a tie majú byť podrobené širokej oponentúre s dostatočným časovým priestorom.
Bujňák zároveň pripomenul, že podľa rozhodnutia Ústavného súdu SR ešte samotné nesplnenie podmienok na skrátené legislatívne konanie nespôsobuje protiústavnosť daného zákona. To je dôvodom, prečo sa poslanci v žiadnom volebnom období neobávajú použiť SLK nad rámec zákona.
"Ak je medzi termínom schvaľovania návrhu a termínom účinnosti väčšia časová medzera, je zrejmé, že návrh sa nemusel schvaľovať expresne rýchlo," vysvetlil Bujňák spôsob, akým sa dá zistiť nesplnenie podmienok na SLK. Na aktuálnej schôdzi parlamentu sa schválil cez SLK napríklad konsolidačný balík, ktorého časť sa týka správnych a súdnych poplatkov. Účinná bude až od 1. apríla 2024.
Na schôdzi parlamentu je 13 návrhov na skrátené legislatívne konanie. Schôdza bude pokračovať od 8. januára. Vláda navrhla SLK napríklad pri novele Trestného zákona, ktorá okrem iného predpokladá zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry. V zrýchlenom režime sa má rokovať aj o zákone o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Týmto spôsobom sa prerokovali aj návrhy zákona o vodách, envirozáťažiach či o pomoci pri splácaní úverov.
Prezidentka Zuzana Čaputová môže vrátiť Národnej rade SR schválený zákon s pripomienkami do 15 dní od jeho doručenia. "Vrátenie schváleného zákona v posledný deň lehoty signalizuje, že hlava štátu sa s jeho prerokovaním v skrátenom legislatívnom konaní nestotožnila. Naopak, pri zákonoch, kde bola existencia mimoriadnych okolností precízne vysvetlená, by mala nastúpiť spolupráca ústavných orgánov a kroky vedúce k čo najskoršej platnosti a účinnosti schváleného zákona," pripomenul ústavný právnik.
Pri skrátenom legislatívnom konaní sa o zákone v parlamente rokuje v tzv. zrýchlenom režime a celý proces môže prebehnúť na jednej schôdzi. Parlament sa môže na návrh vlády uzniesť na SLK len za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody. "Mimoriadnou okolnosťou sa rozumie taká okolnosť, ktorá nastala náhle, neočakávane, nebolo možné ju predvídať a ani sa na ňu pripraviť. Skrátené legislatívne konanie má byť precízne odôvodnenou výnimkou, zatiaľ čo štandardný legislatívny proces má byť všeobecným pravidlom," priblížil pre TASR Bujňák s tým, že štandardne zákony často ukladajú rôzne povinnosti a obmedzenia, a tie majú byť podrobené širokej oponentúre s dostatočným časovým priestorom.
Bujňák zároveň pripomenul, že podľa rozhodnutia Ústavného súdu SR ešte samotné nesplnenie podmienok na skrátené legislatívne konanie nespôsobuje protiústavnosť daného zákona. To je dôvodom, prečo sa poslanci v žiadnom volebnom období neobávajú použiť SLK nad rámec zákona.
"Ak je medzi termínom schvaľovania návrhu a termínom účinnosti väčšia časová medzera, je zrejmé, že návrh sa nemusel schvaľovať expresne rýchlo," vysvetlil Bujňák spôsob, akým sa dá zistiť nesplnenie podmienok na SLK. Na aktuálnej schôdzi parlamentu sa schválil cez SLK napríklad konsolidačný balík, ktorého časť sa týka správnych a súdnych poplatkov. Účinná bude až od 1. apríla 2024.
Na schôdzi parlamentu je 13 návrhov na skrátené legislatívne konanie. Schôdza bude pokračovať od 8. januára. Vláda navrhla SLK napríklad pri novele Trestného zákona, ktorá okrem iného predpokladá zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry. V zrýchlenom režime sa má rokovať aj o zákone o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Týmto spôsobom sa prerokovali aj návrhy zákona o vodách, envirozáťažiach či o pomoci pri splácaní úverov.
