Bývalý náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl SR Ľubomír Bulík si myslí, že špekulácie o logistickej základni už nie sú na mieste, keď ju raz deklaroval prezident pred partnermi v NATO.
Autor ....
BRATISLAVA 17. septembra (Teraz.sk) – Keď prezident Slovenskej republiky niečo zadeklaruje, tak by sa to malo na Slovensku plniť – takto reagoval bývalý náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl SR Ľubomír Bulík na polemiku okolo plánu zriadiť v Poprade logistickú základňu, ktorá bude slúžiť pre potreby NATO. „Všetky tie body, tak ako odzneli, sú reálne plniteľné v rámci podmienok Slovenskej republiky aj v rámci finančných podmienok rezortu (obrany). Tak by sa nemalo okolo toho špekulovať, takéto veci by sa mali napĺňať,“ myslí si Bulík. Pripomína, že Slovensko je pevnou súčasťou NATO, nedávno sme oslavovali desiate výročie vstupu do tohto paktu.
Nejde o základňu NATO, ale Ozbrojených síl SR
„Toto nie je logistická základňa NATO. Toto je logistická základňa Ozbrojených síl Slovenskej republiky, ktorá by sa v prípade potreby využívala aj pre potreby vojakov partnerských štátov na území Slovenska,“ zdôraznil bývalý šéf generálneho štábu našej armády.
V Poprade je už teraz umiestnená Multifunkčná zásobovacia základňa Východ. Prakticky by teda podľa Bulíka išlo o modernizáciu tohto zariadenia, ktoré sa bude využívať najmä v prospech Slovenskej republiky. „V prípade, že by to bolo nevyhnutne nutné a podľa všetkých článkov Severoatlantickej zmluvy a príslušných medzinárodných dohôd, tak by sa táto základňa dala využívať aj pri tzv. prijímaní partnerských krajín na našom území,“ vysvetlil Bulík.
Niekdajší šéf armády argumentuje, že každá spôsobilosť, ktorú slovenská armáda nadobudne, či už z domácich prostriedkov alebo zdrojov Severoatlantickej aliancie, prospieva k obranyschopnosti Slovenska. Samozrejme, takáto spôsobilosť sa potom využíva aj v rámci Aliancie.
Takéto využitie by pripadalo do úvahy v rámci jedného schváleného cieľa síl, po anglicky nazývaný Host Nation Support, teda Podpora hostiteľskej krajiny.
Logistická základňa by okrem potrieb domácej armády a doplňovania zásob pre partnerských vojakov, ktorí by na Slovensku cvičili, mohla slúžiť aj na zásobovanie vojakov, ktorí sú na zahraničných misiách. Bulík pre porovnanie uviedol logistické sklady veľkých firiem, ktoré sa rozrástli v okolí hlavného mesta. „Podobná filozofia je aj v ozbrojených silách, kde sa takéto základne budujú a používajú sa pre nasadzovanie síl a prostriedkov,“ dodal.
Logistické základne na Slovensku
Na Slovensku sú aktuálne dve väčšie logistické základne – Východ a Západ. Takéto základne sa podľa Bulíka prirodzene špecializujú na nejaký druh skladovaného materiálu. Tomu sa potom prispôsobuje technika a technické prostriedky na jej obsluhu, automatizáciu a podobné veci, ktoré uľahčujú manipuláciu s uskladneným materiálom. V logistickej základni pracujú predovšetkým ľudia z Popradu a blízkeho okolia, hovorí Bulík. Takáto prax zamestnávania miestneho personálu je v Aliancii bežný.
V prípade nejakého bojového konfliktu, ktorému našťastie Slovensko nečelí, by bolo podľa Bulíka prakticky jedno, či by logistická základňa figurovala pod hlavičkou Slovenska alebo NATO. Jej rizikovosť by bola podobná. "Slovenská republika je členom NATO,“ zopakoval v tejto súvislosti. Slovenská logistická základňa pritom nie je jediná na území štátov NATO, keďže má len svoju naplánovanú kapacitu.
Kiskovo vyhlásenie a reakcia Popradčanov
Vybudovanie logistickej základne v Poprade pre potreby Aliancie na našom území ohlásil prezident Andrej Kiska vo svojom príhovore na summit NATO začiatkom septembra vo waleskom Newporte. Keďže Popradčania boli informáciami z Walesu postavení pred hotovú vec, rozhodla sa samospráva dať priestor verejnosti na vyjadrenie názoru a získať spätnú väzbu prostredníctvom ankety na mestskom webe a účtu v sociálnej sieti Twitter.
Získané názory by mali byť podľa samosprávy dodatočným vyjadrením postoja Popradčanov a mesta k tejto závažnej téme a spôsobu jej komunikácie. Už teraz však Popradčania i ľudia z okolia vyjadrujú svoje negatívne postoje k tejto veci na sociálnych sieťach. Ak by bolo Slovensko tlačené k tomu, aby bola na jeho území vybudovaná základňa NATO, je premiér Robert Fico pripravený iniciovať o tejto otázke referendum.
Nejde o základňu NATO, ale Ozbrojených síl SR
„Toto nie je logistická základňa NATO. Toto je logistická základňa Ozbrojených síl Slovenskej republiky, ktorá by sa v prípade potreby využívala aj pre potreby vojakov partnerských štátov na území Slovenska,“ zdôraznil bývalý šéf generálneho štábu našej armády.
V Poprade je už teraz umiestnená Multifunkčná zásobovacia základňa Východ. Prakticky by teda podľa Bulíka išlo o modernizáciu tohto zariadenia, ktoré sa bude využívať najmä v prospech Slovenskej republiky. „V prípade, že by to bolo nevyhnutne nutné a podľa všetkých článkov Severoatlantickej zmluvy a príslušných medzinárodných dohôd, tak by sa táto základňa dala využívať aj pri tzv. prijímaní partnerských krajín na našom území,“ vysvetlil Bulík.
Niekdajší šéf armády argumentuje, že každá spôsobilosť, ktorú slovenská armáda nadobudne, či už z domácich prostriedkov alebo zdrojov Severoatlantickej aliancie, prospieva k obranyschopnosti Slovenska. Samozrejme, takáto spôsobilosť sa potom využíva aj v rámci Aliancie.
Takéto využitie by pripadalo do úvahy v rámci jedného schváleného cieľa síl, po anglicky nazývaný Host Nation Support, teda Podpora hostiteľskej krajiny.
Logistická základňa by okrem potrieb domácej armády a doplňovania zásob pre partnerských vojakov, ktorí by na Slovensku cvičili, mohla slúžiť aj na zásobovanie vojakov, ktorí sú na zahraničných misiách. Bulík pre porovnanie uviedol logistické sklady veľkých firiem, ktoré sa rozrástli v okolí hlavného mesta. „Podobná filozofia je aj v ozbrojených silách, kde sa takéto základne budujú a používajú sa pre nasadzovanie síl a prostriedkov,“ dodal.
Logistické základne na Slovensku
Na Slovensku sú aktuálne dve väčšie logistické základne – Východ a Západ. Takéto základne sa podľa Bulíka prirodzene špecializujú na nejaký druh skladovaného materiálu. Tomu sa potom prispôsobuje technika a technické prostriedky na jej obsluhu, automatizáciu a podobné veci, ktoré uľahčujú manipuláciu s uskladneným materiálom. V logistickej základni pracujú predovšetkým ľudia z Popradu a blízkeho okolia, hovorí Bulík. Takáto prax zamestnávania miestneho personálu je v Aliancii bežný.
V prípade nejakého bojového konfliktu, ktorému našťastie Slovensko nečelí, by bolo podľa Bulíka prakticky jedno, či by logistická základňa figurovala pod hlavičkou Slovenska alebo NATO. Jej rizikovosť by bola podobná. "Slovenská republika je členom NATO,“ zopakoval v tejto súvislosti. Slovenská logistická základňa pritom nie je jediná na území štátov NATO, keďže má len svoju naplánovanú kapacitu.
Kiskovo vyhlásenie a reakcia Popradčanov
Vybudovanie logistickej základne v Poprade pre potreby Aliancie na našom území ohlásil prezident Andrej Kiska vo svojom príhovore na summit NATO začiatkom septembra vo waleskom Newporte. Keďže Popradčania boli informáciami z Walesu postavení pred hotovú vec, rozhodla sa samospráva dať priestor verejnosti na vyjadrenie názoru a získať spätnú väzbu prostredníctvom ankety na mestskom webe a účtu v sociálnej sieti Twitter.
Získané názory by mali byť podľa samosprávy dodatočným vyjadrením postoja Popradčanov a mesta k tejto závažnej téme a spôsobu jej komunikácie. Už teraz však Popradčania i ľudia z okolia vyjadrujú svoje negatívne postoje k tejto veci na sociálnych sieťach. Ak by bolo Slovensko tlačené k tomu, aby bola na jeho území vybudovaná základňa NATO, je premiér Robert Fico pripravený iniciovať o tejto otázke referendum.