Bratislava 11. novembra (TASR) - Pamiatku štátnika Alexandra Dubčeka, lídra celospoločenskej snahy o demokratizáciu komunistického režimu v bývalom Československu v roku 1968 pripomína aj jeho busta, umiestnená pred budovou Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR), ktorú odhalili 20. augusta 2002 na rovnomennom námestí v Bratislave.

Busta slovenského štátnika Alexandra Dubčeka je výsledkom práce akademickej sochárky, rodáčky z Radošiny, Ľudmily Cvengrošovej. Dominantným materiálom sochy je bronz. Nachádza sa na bratislavskom Vodnom vrchu, pričom rozmery samotnej busty sú 100x48x47 cm.

V Hurbanovej sieni budovy Národnej rady SR sa nachádzajú busty Jozefa Miloslava Hurbana, Milana Rastislava Štefánika a Andreja Hlinku. Pribudnúť mala k nim aj busta Alexandra Dubčeka.

Poslanci NR SR Boris Zala (Smer-SD) a Oľga Nachtmannová (Smer-SD) predložili 22. augusta 2008 do parlamentu návrh zákona o zásluhách Alexandra Dubčeka. Podľa tohto návrhu sa do budovy parlamentu mala umiestniť busta Dubčeka a pamätná tabuľa.

Prvý tajomník Ústredného výboru Komunistickej strany Československa (ÚV KSČ) z roku 1968 Alexander Dubček sa mimoriadne zaslúžil o demokraciu, slobodu slovenského národa a ľudské práva. Vyplynulo to zo zákona, ktorý schválili 23. októbra 2008 poslanci Národnej rady SR. Zákon nadobudol účinnosť od 1. januára 2009.

Zákonodarcovia však rozhodli, že Dubček nebude mať bustu vo vstupnej hale budovy parlamentu, ako sa pôvodne navrhovalo. Poslanci parlamentu schválili pozmeňovací návrh, podľa ktorého mala byť už na existujúcu bustu tohto politika pred budovou NR SR umiestnená tabuľa s textom potvrdzujúcim jeho zásluhy o demokraciu.

Myšlienky Alexandra Dubčeka presiahli aj hranice Československa a možno aj preto je dnes jeho meno také známe vo svete.

Bustu čelného predstaviteľa Pražskej jari Alexandra Dubčeka odhalil 20. januára 2011 v talianskom Ríme podpredseda Národnej rady SR Pavol Hrušovský za prítomnosti talianskeho prezidenta Giorgia Napolitana, ministra zahraničných vecí Franca Frattiniho a primátora Ríma Gianniho Alemanna.

Podobizeň lídra Pražskej jari, ktorej autorom je sochár Vít Bojňanský, bola odhalená tiež 30. augusta 2016 z iniciatívy slovenského veľvyslanca v rumunskej Bukurešti Jána Gábora za účasti ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslava Lajčáka a jeho rezortného kolegu Lazara Comanescu.

Ďalšia bola odhalená 13. decembra 2016 v Štrasburgu. Europoslankyňa Monika Beňová pripomenula, že Dubček sa stal laureátom Sacharovovej ceny za slobodu myslenia z roku 1989, ktorú udeľuje Európsky parlament (EP). "Odhalenie jeho busty v priestoroch Európskeho parlamentu bolo nepochybne veľkou poctou," zhodnotila Monika Beňová.

Busta politika od akademického sochára Teodora Baníka zdobí aj Dubčekov hrob.