Portrét hlavy štátu je pokračovaním tradície z čias rakúsko-uhorských cisárov, keď podobizeň panovníka, podobne ako v iných monarchiách, visela na stenách a objavovala sa aj na platidlách.
Autor TASR
Bratislava 22. apríla (TASR) - Portrét prezidenta nie je povinný, ale je to tradícia, zaužívaná zvyklosť. Na Slovensku sa stále používa ako pripomienka štátnosti. Na čestnom mieste ho možno vidieť v rôznych štátnych budovách. Pre TASR to uviedol odborník na protokol a etiketu, bývalý hovorca prezidenta Ivana Gašparoviča Marek Trubač. Portrét zvoleného prezidenta Petra Pellegriniho sa bude fotiť v utorok (23. 4.) v Tlačovej agentúre Slovenskej republiky (TASR).
"Aj keď už prezidentský portrét nie je oficiálny štátny symbol, hlava štátu, jej meno a podobizeň bude stále patriť k najdôležitejším symbolom reprezentujúcim našu štátnosť. A aj preto by sme k oficiálnemu portrétu prezidenta mali pristupovať s úctou a cťou," zdôraznil Trubač.
Portrét hlavy štátu je pokračovaním tradície z čias rakúsko-uhorských cisárov, keď podobizeň panovníka, podobne ako v iných monarchiách, visela na stenách a objavovala sa aj na platidlách. Ako vysvetlil odborník, symbol pretrval aj za čias československého prezidenta Tomáša G. Masaryka, ďalších hláv štátu až po prvého prezidenta Slovenskej republiky Michala Kováča.
Od zmeny zákona v roku 1996 prezidentský portrét nepatrí medzi štátne symboly SR. Naďalej sa objavuje v štátnych budovách. "Či už je to vidieť na mestských a obecných úradoch, slovenských ambasádach v zahraničí, ale aj na niektorých školách. Portrét nie je povinný, ale je to tradícia, zaužívaná zvyklosť," dodal Trubač.
Vo výraze hlavy štátu na fotografii by mala podľa Trubača zostať serióznosť. Zároveň by sa však priklonil skôr k usmiatemu ako vážnemu prezidentovi. "Príliš strohá reč tela alebo vážny výraz nie je ideálny, takisto ako príliš vysmiaty a prehnaný žoviálny výraz. Čiže ostať aj serióznym, aj príjemným a niekde v strede sa to stretne," myslí si odborník.
"Aj keď už prezidentský portrét nie je oficiálny štátny symbol, hlava štátu, jej meno a podobizeň bude stále patriť k najdôležitejším symbolom reprezentujúcim našu štátnosť. A aj preto by sme k oficiálnemu portrétu prezidenta mali pristupovať s úctou a cťou," zdôraznil Trubač.
Portrét hlavy štátu je pokračovaním tradície z čias rakúsko-uhorských cisárov, keď podobizeň panovníka, podobne ako v iných monarchiách, visela na stenách a objavovala sa aj na platidlách. Ako vysvetlil odborník, symbol pretrval aj za čias československého prezidenta Tomáša G. Masaryka, ďalších hláv štátu až po prvého prezidenta Slovenskej republiky Michala Kováča.
Od zmeny zákona v roku 1996 prezidentský portrét nepatrí medzi štátne symboly SR. Naďalej sa objavuje v štátnych budovách. "Či už je to vidieť na mestských a obecných úradoch, slovenských ambasádach v zahraničí, ale aj na niektorých školách. Portrét nie je povinný, ale je to tradícia, zaužívaná zvyklosť," dodal Trubač.
Vo výraze hlavy štátu na fotografii by mala podľa Trubača zostať serióznosť. Zároveň by sa však priklonil skôr k usmiatemu ako vážnemu prezidentovi. "Príliš strohá reč tela alebo vážny výraz nie je ideálny, takisto ako príliš vysmiaty a prehnaný žoviálny výraz. Čiže ostať aj serióznym, aj príjemným a niekde v strede sa to stretne," myslí si odborník.