Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Utorok 10. september 2024Meniny má Oleg
< sekcia Slovensko

Pred 20 rokmi nastúpil komunistický pohlavár Karel Hoffmann do väzenia

Na archívnej snímke Karel Hoffmann. Foto: TASR

Za mrežami však nepobudol dlho a brány väzenia opustil už po 26 dňoch - 3. septembra 2004.

Praha/Bratislava 9. augusta (TASR) - Stal sa jediným komunistickým politikom, ktorý bol odsúdený v súvislosti s inváziou armád piatich krajín Varšavskej zmluvy v auguste 1968 do Československa. Trest pre 80-ročného vysokého predstaviteľa bývalého režimu Karla Hoffmanna prišiel po 36 rokoch a v tom čase sa stal najstarším českým väzňom. V piatok 9. augusta uplynie 20 rokov odvtedy, ako nastúpil do väzenia.

Krátko predpoludním 9. augusta 2004 sa pred väznicou na pražskom Pankráci zišiel početný dav prívržencov komunistického pohlavára Karla Hoffmanna a za zvukov spontánne spievanej Internacionály ho vyprevádzal pri nástupe na výkon trestu.

Niekdajšieho člena predsedníctva Ústredného výboru Komunistickej strany Československa (ÚV KSČ) a dlhoročného predsedu Ústrednej rady odborov (ÚRO) poslal súd na štyri roky do väzenia za to, že pri obsadzovaní Československa vojskami Varšavskej zmluvy nariadil 21. augusta 1968 ako riaditeľ Ústrednej správy spojov vypnúť rozhlasové vysielače. Snažil sa tým zabrániť zverejneniu vyhlásenia predsedníctva ÚV KSČ s odmietajúcim stanoviskom k sovietskej invázii.

Od polovice 90. rokov, keď české úrady začali stíhať bývalých popredných funkcionárov komunistickej strany kvôli vlastizrade z roku 1968, sa stal Hoffmann jediným právoplatne odsúdeným politikom a jediným, ktorý nastúpil na výkon trestu.

Český Úrad pre dokumentáciu a vyšetrovanie zločinov komunizmu obvinil v roku 1995 Hoffmanna spolu s ďalšími štyrmi čelnými komunistickými predstaviteľmi (Milošom Jakešom, Jozefom Lenártom, Vasilom Biľakom a Aloisom Jindrom) z vlastizrady za ich konanie počas začiatku okupácie Československa v roku 1968.

Pred sudcov pražského Mestského súdu sa Karel Hoffmann postavil v júni 2003 - za vlastizradu mu hrozilo 12 až 15 rokov väzenia, prípadne výnimočný trest. Súd ho 9. júna 2003 uznal vinným len zo sabotáže. Jednoznačne sa totiž podarilo dokázať iba to, že nariadil vypnutie rozhlasových vysielačov, ale chýbali dôkazy, že tak urobil po predchádzajúcej dohode so sovietskou mocou. Preto muži v talároch trestný čin postupne prekvalifikovali z vlastizrady cez zneužitie právomocí verejného činiteľa na sabotáž. Šesťročný trest mu neskôr znížili na štyri roky odňatia slobody nepodmienečne, čo bola spodná hranica.

Pred nástupom do väzenia zvolal Karel Hoffmann do pražského sídla Komunistickej strany Čiech a Moravy (KSČM) tlačovú besedu. Trval na svojej nevine a vyhlásil, že nijaký zo svojich skutkov neľutuje. Súčasne povedal, že o milosť nikdy nežiadal a až do smrti bude žiadať iba spravodlivosť. Týmito slovami reagoval na vyjadrenie vtedajšieho prezidenta Václava Klausa, ktorý naznačil, že o udelení milosti uvažuje. O milosť prezidenta nepožiadal Hoffmann, ale jeho dcéry, ktoré k tomu viedli humanitárne dôvody, zlý zdravotný stav a vysoký vek ich otca.

Za mrežami však nepobudol dlho a brány väzenia opustil už po 26 dňoch - 3. septembra 2004. Súd mu zostatok štvorročného trestu zo zdravotných dôvodov odpustil.

Karel Hoffmann, ktorý do konca života zastával názor, že invázia do Československa v roku 1968 bola správnym krokom, zomrel 21. februára 2013 vo veku 88 rokov.





Zdroj: https://sd.usd.cas.cz/pdfs/sod/2004/04/08.pdf