Po obsadení Petržalky čs. vojskom v auguste 1919. Odstraňovanie drôtených prekážok Foto: VHÚ Bratislava
V prípade Martinskej deklarácie išlo o zásadný krok vo formovaní štátotvorného národa. Preto by mal byť 30. október štátnym sviatkom a 28. október aspoň pamätným dňom,povedal pre Teraz.sk M.Čaplovič.
Bratislava 28. októbra (Teraz.sk) – Hoci idea čechoslovakizmu časom stratila svoj prvotný zmysel a jej dlhodobé uplatňovanie v slovenských podmienkach sa stalo predmetom sporov českých a slovenských politických predstaviteľov, v čase vzniku Československa zohrala dôležitú úlohu. „Je potrebné si uvedomiť, že ideu čechoslovakizmu v jej prvopočiatkoch je nutné chápať v politickom, nie v etnickom význame a hlavne v kontexte požiadavky na utvorenie spoločného štátu Čechov a Slovákov,“ povedal pre Teraz.sk riaditeľ Vojenského historického ústavu Miloslav Čaplovič.
Politickí predstavitelia podľa neho nemohli pred mocnosťami na sklonku svetovej vojny argumentovať historickým právom na samourčenie českého národa a súčasne hovoriť o prirodzenom práve Slovákov na vlastnú štátnosť. „Okolo 6,7 milióna Čechov a vyše dva milióny Slovákov utvorili na základe tejto idey 8,7 - miliónový štátotvorný československý národ v etnicky multinacionálnom 13,4 - miliónovom štáte. Je potrebné brať na zreteľ, že len samotných Nemcov bolo v Československu vyše 3,1 milióna,“ vysvetľuje Čaplovič.
Idea čechoslovakizmu v roku 1918 nebola problémom a predmetom sporov sa stala až neskôr, keď sa uplatňovala naďalej, hoci svoj pôvodný význam už stratila.
Prezident republiky Tomáš Garrigue Masaryk so zemským vojenským veliteľom v Košiciach, armádnym generálom Josefom Šnejdárekom, počas manévrov čs. armády v priestore Braniska roku 1930Foto: VHÚ Bratislava
Významným argumentom v prospech vzniku Československa bol boj našich legionárov na strane víťazných mocností. „V prvom rade mi nedá nespomenúť formovanie a bojové nasadenie česko-slovenského legionárskeho vojska po boku štátov dohodových mocnosti v rokoch prvej svetovej vojny vo Francúzsku, v Rusku, Taliansku, v ktorých radoch spoločne bojovali a umierali Česi i Slováci, bolo ich približne 7200,“ pripomína Čaplovič.
Delostrelecká jednotka čs. légií z Talianska na Bratislavskom hrade začiatkom roka 1919Foto: VHÚ Bratislava
Generál M. R. Štefánik pri prehliadke čs. domobraneckých práporov v Gallarate v Taliansku 28. apríla 1919Foto: VHÚ Bratislava
„Légie svojím bojovým vystúpením na strane vojsk Dohody dláždili cestu k vzniku Československa a napomáhali politickému vedeniu česko-slovenského odboja v zahraničí, čiže trojici Tomáš Garrigue Masaryk – Milan Rastislav Štefánik – Edvard Beneš k tomu, aby mocnosti takýto štát na mape Európy v roku 1918 uznali,“ konštatuje.
Vznikom samostatného štátu Čechov a Slovákov v októbri 1918 sa podľa neho zavŕšilo diplomatické a vojenské úsilie hlavných politických reprezentantov českého a slovenského národa. „Tým, že sa Slovensko stalo súčasťou Československa, Slováci sa vlastne prvýkrát stali štátotvorným národom. Som presvedčený, že bez vzniku Československa by nebol ani 1. január 1993,“ tvrdí Miloslav Čaplovič.
Predseda čs. vlády Dr. Milan Hodža (v popredí v strede) na vojenskom cvičení v Blatné v južných Čechách v auguste 1937. Výklad o priebehu cvičenia podáva veliteľ cvičenia generál Linhart (vľavo). Medzi nimi je generálny inšpektor čs. brannej moci arm. gen. Jan Syrový.Foto: VHÚ Bratislava
Na otázku, či by mal byť 28., prípadne 30. október na Slovensku vyhlásený za štátny sviatok Čaplovič reaguje, že v každom prípade by sme si mali tieto udalosti pripomínať a nezabúdať na ne. „Republika sa zrodila sa na sklonku „Veľkej vojny“ na troskách rakúsko-uhorskej monarchie, a to na základe dvoch rovnoprávnych štátoprávnych aktov: vyhlásenia Národného výboru československého v Prahe 28. októbra 1918 a Martinskej deklarácie v Martine 30. októbra 1918,“ povedal Čaplovič.
„Jej význam o to viac umocňuje skutočnosť, že v čase, keď sa slovenskí reprezentanti politického, kultúrneho, duchovného, hospodárskeho života Deklaráciou na zhromaždení v Martine prihlásili k česko-slovenskej štátnosti, nemali ani potuchy, čo sa udialo 28. októbra v Prahe,“ upozornil riaditeľ VHÚ.
„Často význam Martinskej deklarácie nedoceňujeme, pričom išlo o zásadný krok vo formovaní moderného a štátotvorného národa. Práve preto by mal byť 30. október štátnym sviatkom a 28. október aspoň pamätným dňom,“ uzavrel.
Znenie Martinskej deklarácie
Deklarácia slovenského národa
Zastupitelia všetkých slovenských politických strán, shromaždení dňa 30. oktobra 1918 v Turčianskom Sv. Martine a organizovaní v Národnú Radu slovenskej vetvy jednotného československého národa, trvajú na zásade samourčovacieho práva národov prijatej celým svetom.
Národná Rada vyhlasuje, že v meně česko-slovenského národa bývajúceho v hranicicach Uhorska, je jedine ona oprávnená hovoriť a konat. Nie je na to oprávnená uhorská vláda, ktorá za celé desatročia nepoznala vážnejšej úlohy, jako potlačovat všetko, čo je slovenské, nepostavila a nedovolila nášmu národu ani jedinej školy, nedovolila, aby sa slovenskí ľudia dostali do verejnej správy a úradov, náš ľud majetkove ničila a vykoristovala svojou stredovekou feudálnou sústavou a politikou.
Nie sú oprávnené na to, aby v meně slovenského ľudu hovorily, ani tie tak zvané zastupiteľské sbory, ktoré sú sostavené na základe úzkeho volebného práva nedopúštajúceho prejavit vôľu národa, a pozostávajúce z ľudí, ktorí vzdor nariadeniu zákona nedopustili na výboroch čisto slovenských stolíc ani len slovenského slova. Nie sú na to oprávnené ani také ľudové shromaždenia, ktoré vynášajú uzavretie pod tlakom cudzieho násilia.
V meně slovenského národa na Slovensku oprávnená je leda hovoriť jedine Slovenská Národná Rada. Národná Rada česko-slovenského národa v Uhorsku obydleného osvedčuje: 1. Slovenský národ je čiastka i rečove i kultúrno-historicky jednotného československého národa. Na všetkých kultúrnych bojoch, ktoré viedol český národ a ktoré ho urobily známym na celom svete, mala účast i slovenská vetev.
2. Pre tento česko-slovenský národ žiadame i my neobmedzené samourčovacie právo na základe úplnej neodvislosti. Na základe tejto zásady prejavujeme svoj súhlas s tým novo utvoreným medzinárodným právnym položením, ktoré dňa 18. októbra 1918 formuloval predseda Wilson a ktoré dňa 27. oktoóra 1918 uznal rakúsko-uhorský minister zahraničia.
3. Žiadame okamžité uzavretie pokoja a sice na všeľudských kresťanských zásadách, aby pokoj bol taký, že by medzinárodno-právnymi zárukami znemožňoval ďalšiu vojnu a ďalšie zbrojenie. Sme presvedčení, že náš snaživý a nadaný slovenský národ, ktorý vzdor neslýchanému útisku dospel na taký stupeň národnej kultúry, nebude vylúčený z požehnania pokoja a zo spolku národov, ale i jemu bude popriate, aby sa dľa svojho rázu mohol vyviňovat a dľa svojich síl prispel ku všeobecnému pokroku človečenstva.
Zo zasadnutia Slovenskej Národnej Rady V Turčianskom Sv. Martine, 30. októbra 1918. Karol A. Medvecký, v.r., tajomník Slovenskej národnej rady Matúš Dula, v.r., predseda Slovenskej národnej rady
