SNP bolo jedným z najväčších ozbrojených vystúpení proti nacizmu v Európe.
Autor TASR
Bratislava 18. augusta (TASR) - Mladým ľuďom treba históriu Slovenského národného povstania (SNP) moderne interpretovať, pretože ju nezažili. Dejiny musí spoločnosť poznať a poučiť sa z nich. Pre TASR to vyhlásil riaditeľ Vojenského historického ústavu Miloslav Čaplovič v súvislosti s blížiacim sa osemdesiatym výročím SNP.
"Mnohí politici to používajú, že národ, ktorý sa nepoučí z vlastných dejín, musí si ich zopakovať. Netreba o tom hovoriť, ale treba tú históriu poznať. A čo je dôležité, mali by sme viac dbať na to, aby táto mladá generácia poznala históriu," povedal Čaplovič s tým, že on patrí do generácie, ktorej starí rodičia druhú svetovú vojnu a SNP zažili, no mladšia generácia takú skúsenosť nemá.
Najväčšími hrdinami boli podľa neho velitelia SNP. Okrem generálov Jána Goliana a Rudolfa Viesta ním bol aj plukovník Karol Pekník, ktorého nacisti po potlačení povstania zastrelili pri obci Pohronský Bukovec.
Hovoriť by sa podľa Čaploviča malo aj o kapitánovi Františkovi Fajtlovi, ktorý velil Prvému Československému stíhaciemu pluku. Ten na územie Slovenského štátu priletel povstalcom pomôcť. Spoločnosť by nemala zabudnúť ani na plukovníka Vladimíra Přikryla či na generála in memoriam Jána Černeka, ktorého komunistický režim po vojne odstrkoval.
Reakcia spojencov na SNP bola podľa neho pozitívna. Organizovaný odpor v tyle nepriateľa vítali. V prvých týždňoch mu prišli na pomoc najmä materiálne, leteckými transportmi. Mocnosti si už predtým rozdelili sféry vplyvu a západná pomoc tak bola oklieštená, vysvetlil riaditeľ.
"Bolo rozhodnuté, že toto územie bude po vojne vo sfére vplyvu Sovietskeho zväzu, takže preto tú pomoc obmedzovali na vojenské dodávky, vojenskú pomoc. Plus vyslanie spravodajských dôstojníkov, ktorí ich informovali o situácii na Slovensku a podobne," dodal Čaplovič.
SNP bolo jedným z najväčších ozbrojených vystúpení proti nacizmu v Európe. Zúčastnilo sa na ňom 60.000 slovenských vojakov, 18.000 partizánov a tiež vojaci československej zahraničnej armády.
Generál Viest, ktorý sa 6. októbra 1944 stal veliteľom povstaleckých vojsk, vydal rozkaz ustúpiť do hôr a povstalci prešli na partizánsky spôsob boja. Velitelia Viest a Golian padli v novembri 1944 do nemeckého zajatia a po vypočutí gestapom ich odsúdili na smrť. Reakciou na SNP bol tiež krutý teror rozpútaný Nemcami a Pohotovostnými oddielmi Hlinkových gárd - hromadné vraždy v Kremničke, vo vápenke v Nemeckej, vypálenie obcí Kľak a Ostrý Grúň.
"Mnohí politici to používajú, že národ, ktorý sa nepoučí z vlastných dejín, musí si ich zopakovať. Netreba o tom hovoriť, ale treba tú históriu poznať. A čo je dôležité, mali by sme viac dbať na to, aby táto mladá generácia poznala históriu," povedal Čaplovič s tým, že on patrí do generácie, ktorej starí rodičia druhú svetovú vojnu a SNP zažili, no mladšia generácia takú skúsenosť nemá.
Najväčšími hrdinami boli podľa neho velitelia SNP. Okrem generálov Jána Goliana a Rudolfa Viesta ním bol aj plukovník Karol Pekník, ktorého nacisti po potlačení povstania zastrelili pri obci Pohronský Bukovec.
Hovoriť by sa podľa Čaploviča malo aj o kapitánovi Františkovi Fajtlovi, ktorý velil Prvému Československému stíhaciemu pluku. Ten na územie Slovenského štátu priletel povstalcom pomôcť. Spoločnosť by nemala zabudnúť ani na plukovníka Vladimíra Přikryla či na generála in memoriam Jána Černeka, ktorého komunistický režim po vojne odstrkoval.
Reakcia spojencov na SNP bola podľa neho pozitívna. Organizovaný odpor v tyle nepriateľa vítali. V prvých týždňoch mu prišli na pomoc najmä materiálne, leteckými transportmi. Mocnosti si už predtým rozdelili sféry vplyvu a západná pomoc tak bola oklieštená, vysvetlil riaditeľ.
"Bolo rozhodnuté, že toto územie bude po vojne vo sfére vplyvu Sovietskeho zväzu, takže preto tú pomoc obmedzovali na vojenské dodávky, vojenskú pomoc. Plus vyslanie spravodajských dôstojníkov, ktorí ich informovali o situácii na Slovensku a podobne," dodal Čaplovič.
SNP bolo jedným z najväčších ozbrojených vystúpení proti nacizmu v Európe. Zúčastnilo sa na ňom 60.000 slovenských vojakov, 18.000 partizánov a tiež vojaci československej zahraničnej armády.
Generál Viest, ktorý sa 6. októbra 1944 stal veliteľom povstaleckých vojsk, vydal rozkaz ustúpiť do hôr a povstalci prešli na partizánsky spôsob boja. Velitelia Viest a Golian padli v novembri 1944 do nemeckého zajatia a po vypočutí gestapom ich odsúdili na smrť. Reakciou na SNP bol tiež krutý teror rozpútaný Nemcami a Pohotovostnými oddielmi Hlinkových gárd - hromadné vraždy v Kremničke, vo vápenke v Nemeckej, vypálenie obcí Kľak a Ostrý Grúň.