Bratislava 18. júla (TASR) – Pred 100 rokmi, 28. júla 1914, sa začala prvá svetová vojna, ktorá bola prvým konfliktom globálnych rozmerov. Priamo alebo nepriamo sa do nej zapojilo viac ako 30 štátov sveta. Vojaci zomierali na frontoch v Európe, Ázii, ale aj Afrike.

"Po tom, čo vojna koncom roka 1914 zmenila svoj charakter z ofenzívnej na pozičnú, sa na jej frontoch vytvoril systém zákopov, ktoré chránili vojakov v čase medzi jednotlivými útokmi a veľkými ofenzívami," uviedol pre TASR riaditeľ Vojenského historického ústavu (VHÚ) Miloslav Čaplovič. Na západnom fronte podľa jeho slov dosiahla dĺžka zákopov 750 kilometrov (km) od Severného mora až po švajčiarske hranice. "Podobne boli vybudované zákopy aj na východnom a talianskom fronte," dodal Čaplovič.

Ozbrojený konflikt a zákopová vojna mali vplyv aj na vývoj nových druhov zbraní, ktoré mali prelomiť sústavu zákopov a vyradiť z boja ich obranu. Ako priblížil vojenský historik, išlo najmä o tanky, bojové plyny či plameňomety. "Okrem pevniny sa bojovalo aj na moriach, pod hladinou morí číhali ponorky a vo vzduchu sa odohrávali letecké súboje lietadiel, ktoré mali za sebou len pár rokov existencie," dodal riaditeľ VHÚ.

Prvá svetová vojna ovplyvnila aj národné hospodárstva štátov. "Výroba sa zamerala predovšetkým na vojenské účely, teda na výrobu zbraní, nábojov, výbušnín, uniforiem či ostnatého drôtu," vysvetlil. Zároveň pripomenul fakt, že pre vojnu museli zmeniť spôsob života aj ženy, deti a starší ľudia. "Museli sa vyrovnať s odchodom mužov na front a prispôsobiť sa zhoršeným podmienkam vojnového hospodárstva, ktoré ich prinútilo šetriť a nahrádzať nedostatkové potraviny rôznymi náhradami," povedal Čaplovič. Ženy sa v tomto období presadili napríklad ako úradníčky, poštárky či vodičky električiek.