Brusel 14. júna (TASR) - Summit NATO otvorí novú kapitolu transatlantických vzťahov a preukáže význam Európy a Severnej Ameriky, uviedol generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg v pondelok počas tzv. Bruselského fóra, kde hovoril najmä o agende 2030. Na tomto podujatí, ktoré predchádzalo samotnému summitu, vystúpila s on-line prejavom aj prezidentka Slovenskej republiky Zuzana Čaputová.
Najvyššia slovenská predstaviteľka svojím vystúpením otvorila diskusný panel s názvom Odstrašovanie a obrana v roku 2030. Podujatie, ktoré iniciovala americká názorová platforma German Marshall Fund (GMF), snažiaca sa o utužovanie transatlantických vzťahov, malo za cieľ pomenovať a hovoriť o prioritách Aliancie pre nadchádzajúce desaťročia.
Čaputová vyjadrila nádej, že spojenci budú okrem jednoty a súdržnosti naďalej posilňovať aj kolektívnu obranu a že budú mať dostatok schopnosti, odhodlanie a zdrojov na obranu svojich ľudí.
Slovenská prezidentka Zuzana Čaputová prichádza na summit NATO v Bruseli v pondelok 14. júna 2021.Foto: TASR/AP
"Naša sila začína doma, kde sú naše demokratické inštitúcie, silný právny štát a naše hodnoty. Nie náhodou najväčšie hrozby prichádzajú od tých, ktorí nezdieľajú naše hodnoty. Musíme sa postaviť, keď dôjde k útoku na demokraciu a poriadok založený na pravidlách, doma aj v zahraničí," uviedla vo svojom vystúpení.
Upozornila, že "naši oponenti" sa snažia využiť slabosti a závislosti spojencov, a preto je na mieste ostražitosť, pokiaľ ide o siete a kritickú infraštruktúru. Lebo pokusy o infiltráciu do týchto sietí protivníkmi alebo systémovými súpermi vytvoria úrodnú pôdu pre budúce hrozby.
Podľa jej slov súčasná strategická koncepcia NATO s tromi hlavnými úlohami odráža pohľad na svet v roku 2010, pričom dnes je už svet iný. "Pozorujeme väčšiu asertivitu, agresivitu a zvyšovanie neoprávneného nárastu vojenských síl blízko našich hraníc. Naše susedstvo je ohrozované a my sami sme zažili útoky dokonca na našej spojeneckej pôde," upozornila. Dodala, že rušivé technológie sa stávajú mocným nástrojom na získanie strategickej výhody v budúcnosti, čo už teraz cítiť prostredníctvom rôznych útokov v kybernetickom priestore. A pripomenula tiež, že dosah klimatických zmien bude mať čoraz väčší vplyv aj na sektor bezpečnosti.
Lídri NATO pózujú pre skupinovú fotografiu na summite NATO, uprostred americký prezident Joe Biden, v Bruseli v pondelok 14. júna 2021. V zelených šatách slovenská prezidentka Zuzana Čaputová.Foto: TASR/AP
"Pri plánovaní do roku 2030 a na nasledujúce obdobie by sme preto mali používať optiku zajtrajška, nie dneška. Musíme to premietnuť do novej strategickej koncepcie. Mali by sa brať do úvahy tri prvky – príslušné časti prebiehajúcej adaptácie NATO od roku 2014, a najmä od Varšavského summitu z roku 2016, a tiež súčasné a budúce bezpečnostné prostredie," odkázala Čaputová.
Dodala, že kolektívna obrana by mala opäť získať svoju "prominentnú a dominantnú úlohu", a podporila pokračovanie bezprecedentného vojenského prispôsobovania sa.
"Mali by sme byť ambiciózni pri stanovovaní spoločnej politiky NATO v oblasti odolnosti. A mať skutočne strategický prístup k inovačným technológiám, vesmírnej politike a klíme," opísala situáciu.
V závere svojho prejavu spresnila, že aby to všetko bolo možné dosiahnuť, spojenci potrebujú viac investovať do obrany. A to tak doma, ako aj v rámci spoločných rozpočtov NATO, aby bolo možné hovoriť o spoločnom vlastníctve najmodernejších obranných kapacít. "Toto je správa, ktorú dnes chceme poslať do 30 štátov" uviedla Čaputová.
