Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Čaputová pripomenula, že stredajší summit V4 bol jej posledným vo funkcii prezidentky.
Autor TASR
,aktualizované Praha 22. novembra (TASR) - Naša pomoc Ukrajine je dôležitá a zmysluplná, lebo je to predovšetkým aj náš záujem, aby bol v tomto regióne mier a stabilita. Po skončení prezidentského samitu krajín Vyšehradskej štvorky (V4) to v stredu povedala slovenská prezidentka Zuzana Čaputová, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.
Podľa českého prezidenta Petra Pavla je prirodzené, že sa názory a postoje jednotlivých krajín v niektorých otázkach líšia. "Zhodli sme sa všetci na tom, aby Ukrajina uspela a Rusko neuspelo a že musíme Ukrajinu naďalej podporovať," povedal.
Situáciu podľa neho vidia realisticky a vnímajú aj mnoho problémov, ktoré s ňou súvisia. To však nebráni tomu, aby našli zhodu, ako Kyjev podporovať. "To, že niektorá krajina dáva väčší akcent na konkrétnu vojenskú pomoc a druhá na materiálnu, prípadne humanitárnu alebo finančnú, je nakoniec dobre, lebo z tých čriepkov sa skladá celá skladačka pomoci, ktorú Ukrajina potrebuje," dodal český prezident.
"Spolupráca vo V4 žije, existuje a má pred sebou skvelú budúcnosť," vyhlásila maďarská prezidentka Katalin Nováková. Zopakovala, že v téme vojny na Ukrajine majú spoločné stanovisko a to, že Rusko vojnu nesmie vyhrať. "Stojíme za Ukrajinou a snažíme sa jej poskytnúť pomoc, aby mala možnosti ochrániť svoju krajinu aj svoj národ," povedala Nováková. Zdôraznila tiež dôležitosť nezávislosti od ruských energetických zdrojov. Podľa poľského prezidenta Andrzeja Dudu by krajiny V4 mali v súvislosti s poskytovaním pomoci Ukrajine mobilizovať spojencov.
Čaputová pripomenula, že stredajší samit V4 bol jej posledným vo funkcii prezidentky. Rokovania boli podľa jej slov zamerané na témy, na ktorých majú krajiny V4 spoločný záujem, a takých je podľa nej mnoho.
Okrem aktuálnej zahraničnopolitickej situácie sa zamerali na projekty Medzinárodného vyšehradského fondu a projekty vzájomnej spolupráce v infraštruktúre. Ide napríklad o vysokorýchlostné železnice, energetickú a surovinovú bezpečnosť či dátovú ekonomiku.
Medzinárodný vyšehradský fond je jedinou pevnou organizačnou štruktúrou V4. Jeho rozpočet je desať miliónov eur a každá z členských krajín doň prispieva rovnakým dielom. Nováková navrhla, aby sa príspevok zdvojnásobil. Podľa slov Dudu budú prezidenti tento návrh tlmočiť premiérom.
Prezidenti krajín V4 sa naposledy stretli na samite v Bratislave vlani v októbri, keď skupine predsedalo Slovensko. Od 1. júla jej predsedá Česko. Podľa kancelárie Pražského hradu nadväzuje na úsilie slovenského predsedníctva vrátiť sa ku koreňom vyšehradskej spolupráce, ktorá bola založená na princípoch ľudských práv, slobody, demokracie, právneho štátu či dobrých susedských vzťahov.
Podľa českého prezidenta Petra Pavla je prirodzené, že sa názory a postoje jednotlivých krajín v niektorých otázkach líšia. "Zhodli sme sa všetci na tom, aby Ukrajina uspela a Rusko neuspelo a že musíme Ukrajinu naďalej podporovať," povedal.
Situáciu podľa neho vidia realisticky a vnímajú aj mnoho problémov, ktoré s ňou súvisia. To však nebráni tomu, aby našli zhodu, ako Kyjev podporovať. "To, že niektorá krajina dáva väčší akcent na konkrétnu vojenskú pomoc a druhá na materiálnu, prípadne humanitárnu alebo finančnú, je nakoniec dobre, lebo z tých čriepkov sa skladá celá skladačka pomoci, ktorú Ukrajina potrebuje," dodal český prezident.
"Spolupráca vo V4 žije, existuje a má pred sebou skvelú budúcnosť," vyhlásila maďarská prezidentka Katalin Nováková. Zopakovala, že v téme vojny na Ukrajine majú spoločné stanovisko a to, že Rusko vojnu nesmie vyhrať. "Stojíme za Ukrajinou a snažíme sa jej poskytnúť pomoc, aby mala možnosti ochrániť svoju krajinu aj svoj národ," povedala Nováková. Zdôraznila tiež dôležitosť nezávislosti od ruských energetických zdrojov. Podľa poľského prezidenta Andrzeja Dudu by krajiny V4 mali v súvislosti s poskytovaním pomoci Ukrajine mobilizovať spojencov.
Čaputová pripomenula, že stredajší samit V4 bol jej posledným vo funkcii prezidentky. Rokovania boli podľa jej slov zamerané na témy, na ktorých majú krajiny V4 spoločný záujem, a takých je podľa nej mnoho.
Okrem aktuálnej zahraničnopolitickej situácie sa zamerali na projekty Medzinárodného vyšehradského fondu a projekty vzájomnej spolupráce v infraštruktúre. Ide napríklad o vysokorýchlostné železnice, energetickú a surovinovú bezpečnosť či dátovú ekonomiku.
Medzinárodný vyšehradský fond je jedinou pevnou organizačnou štruktúrou V4. Jeho rozpočet je desať miliónov eur a každá z členských krajín doň prispieva rovnakým dielom. Nováková navrhla, aby sa príspevok zdvojnásobil. Podľa slov Dudu budú prezidenti tento návrh tlmočiť premiérom.
Prezidenti krajín V4 sa naposledy stretli na samite v Bratislave vlani v októbri, keď skupine predsedalo Slovensko. Od 1. júla jej predsedá Česko. Podľa kancelárie Pražského hradu nadväzuje na úsilie slovenského predsedníctva vrátiť sa ku koreňom vyšehradskej spolupráce, ktorá bola založená na princípoch ľudských práv, slobody, demokracie, právneho štátu či dobrých susedských vzťahov.
