Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podľa aktivistov výstavba nie je prospešná, naopak, spôsobuje rast cien nehnuteľností vyvolaný záujmom zo strany developerov a investorov a vedie k redukcii pôvodného obyvateľstva.
Autor TASR
Vysoké Tatry 7. decembra (TASR) – Prezidentka Zuzana Čaputová sa stretne so signatármi iniciatívy Milujem zelené Tatry, ktorí ju upozorňujú na extrémne zlú situáciu stavebného rozvoja vo Vysokých Tatrách. Hlava štátu by sa s nimi rada stretla priamo v Tatrách, potvrdil pre TASR riaditeľ odboru komunikácie kancelárie prezidentky Jozef Matej. "Stretnutie by sa mohlo uskutočniť po skončení lockdownu a v momente, keď to pandemická situácia umožní," dodal.
List zaslali signatári prezidentke v novembri. „Ide o neúmerne realizovanú aj plánovanú výstavbu prevažne investičných nehnuteľností, v mnohých prípadoch v rozpore so zákonmi SR a taktiež v rozpore s právami a potrebami občanov,“ uvádza sa v liste. Podpísali ho aj viacerí prednostovia okresných úradov.
Podľa signatárov sa za posledné desaťročie dá hovoriť o absolútnej absencii posudzovania vplyvov na životné prostredie. Dodávajú, že dôsledky nečinnosti vyústili do popierania poslania národného parku. „Najhoršie sú veľké projekty apartmánových domov a iných investičných nehnuteľností, ktoré vyrastajú v Tatranskom národnom parku (TANAP) a jeho ochrannom pásme ako huby po daždi,“ píše sa v liste s tým, že negujú zmysel národného parku.
Signatári zdôrazňujú, že podľa územných plánov podtatranských obcí je až jedna tretina ochranného pásma TANAP určená na novú výstavbu apartmánov, domov a rekreačných zariadení. Medzi Popradom a tatranskými osadami podľa nich vznikne silne urbanizovaný priestor väčší ako samotné okresné mesto. „Zhruba jedna tretina ekosystémových funkcií a služieb v tejto zóne môže byť postupne zničená. Prepojenie jednotlivých biotopov a migračných koridorov divo žijúcich zvierat bude prerušené, zvyšujúc tak možnosť neželaného stretu človeka s veľkými cicavcami,“ dodáva iniciatíva.
Podľa aktivistov výstavba vo Vysokých Tatrách nie je prospešná, naopak, spôsobuje rast cien nehnuteľností vyvolaný záujmom zo strany developerov a investorov a vedie k redukcii pôvodného obyvateľstva.
„Pri správe biosférickej rezervácie Tatry si Slovenská republika neplní svoje medzinárodné záväzky a pri hrubom porušovaní európskych legislatívnych záväzkov v ochrane životného prostredia v Tatrách hrozia Slovensku možné sankcie,“ zdôrazňuje iniciatíva. Jej zámerom je zabrániť ďalšej devastácii Tatier, zániku národného prírodného dedičstva, zhoršovaniu kvality života obyvateľov regiónu a aj hroziacej strate statusu biosférickej rezervácie UNESCO.
Pod otvorený list prezidentke sa podpísali desiatky slovenských osobností, medzi inými napríklad režisér Pavol Barabáš, publicista Ivan Bohúš či aktivista a moderátor Michal Sabo. Zároveň iniciatívu svojím podpisom podporili viacerí prednostovia okresných úradov, napríklad z Popradu, Kysuckého Nového Mesta, Kežmarku, Brezna či Vranova nad Topľou a Púchova.
List zaslali signatári prezidentke v novembri. „Ide o neúmerne realizovanú aj plánovanú výstavbu prevažne investičných nehnuteľností, v mnohých prípadoch v rozpore so zákonmi SR a taktiež v rozpore s právami a potrebami občanov,“ uvádza sa v liste. Podpísali ho aj viacerí prednostovia okresných úradov.
Podľa signatárov sa za posledné desaťročie dá hovoriť o absolútnej absencii posudzovania vplyvov na životné prostredie. Dodávajú, že dôsledky nečinnosti vyústili do popierania poslania národného parku. „Najhoršie sú veľké projekty apartmánových domov a iných investičných nehnuteľností, ktoré vyrastajú v Tatranskom národnom parku (TANAP) a jeho ochrannom pásme ako huby po daždi,“ píše sa v liste s tým, že negujú zmysel národného parku.
Signatári zdôrazňujú, že podľa územných plánov podtatranských obcí je až jedna tretina ochranného pásma TANAP určená na novú výstavbu apartmánov, domov a rekreačných zariadení. Medzi Popradom a tatranskými osadami podľa nich vznikne silne urbanizovaný priestor väčší ako samotné okresné mesto. „Zhruba jedna tretina ekosystémových funkcií a služieb v tejto zóne môže byť postupne zničená. Prepojenie jednotlivých biotopov a migračných koridorov divo žijúcich zvierat bude prerušené, zvyšujúc tak možnosť neželaného stretu človeka s veľkými cicavcami,“ dodáva iniciatíva.
Podľa aktivistov výstavba vo Vysokých Tatrách nie je prospešná, naopak, spôsobuje rast cien nehnuteľností vyvolaný záujmom zo strany developerov a investorov a vedie k redukcii pôvodného obyvateľstva.
„Pri správe biosférickej rezervácie Tatry si Slovenská republika neplní svoje medzinárodné záväzky a pri hrubom porušovaní európskych legislatívnych záväzkov v ochrane životného prostredia v Tatrách hrozia Slovensku možné sankcie,“ zdôrazňuje iniciatíva. Jej zámerom je zabrániť ďalšej devastácii Tatier, zániku národného prírodného dedičstva, zhoršovaniu kvality života obyvateľov regiónu a aj hroziacej strate statusu biosférickej rezervácie UNESCO.
Pod otvorený list prezidentke sa podpísali desiatky slovenských osobností, medzi inými napríklad režisér Pavol Barabáš, publicista Ivan Bohúš či aktivista a moderátor Michal Sabo. Zároveň iniciatívu svojím podpisom podporili viacerí prednostovia okresných úradov, napríklad z Popradu, Kysuckého Nového Mesta, Kežmarku, Brezna či Vranova nad Topľou a Púchova.
