Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Je jasné, že mladá generácia vie, že nám dochádza čas. A nám politikom už dochádzajú výhovorky, vyhlásila slovenská prezidentka.
Autor TASR
,aktualizované Glasgow 2. novembra (TASR) – Slovenská prezidentka Zuzana Čaputová vystúpila v utorok na klimatickej konferencii OSN v Glasgowe, ktorú označila za rozhodujúcu pre budúcnosť planéty. Varovala, že politici zatiaľ nedokázali prijať účinné opatrenia, ktoré by zvrátili prehlbujúcu sa klimatickú krízu. Podľa prezidentky hrozí Zemi "nezvratná devastácia".
"Potrebujeme zintenzívniť naše úsilie znížiť emisie a zmierniť následky klimatickej krízy. Ak v tomto zlyháme, na ďalších konferenciách budeme diskutovať už len o nezvratnej devastácii našej planéty a jej biotopov," upozornila Čaputová a dodala, že mladá generácia tomuto problému rozumie.
Delegátov informovala, že na Slovensku sa 42 percent mladých ľudí "veľmi obáva" klimatickej krízy a zároveň si 73 percent myslí, že ľudstvo v starostlivosti o planétu zlyhalo. Dve tretiny považujú opatrenia politikov na riešenie klimatickej krízy za sklamanie. Čaputová tiež poukázala na nedávnu štúdiu z krajín po celom svete, podľa ktorej 40 percent mladých ľudí zvažuje, či vôbec mať v dôsledku klimatickej krízy deti.
"Je jasné, že mladá generácia vie, že nám dochádza čas. A nám politikom už dochádzajú výhovorky," vyhlásila slovenská prezidentka.
Vyjadrila sa pochvalne k snahám Európskej únie znížiť emisie o najmenej 55 percent do roku 2030 a k plánu urobiť z Európy do roku 2050 prvý klimaticky neutrálny kontinent. Ako dodala, EÚ bude v rovnakom smerovaní pomáhať aj rozvojovým krajinám.
Čaputová poukázala na výrazný pokrok Slovenska v ochrane životného prostredia za uplynulé tri desaťročia. Celkové emisie Slovenska od roku 1990 poklesli o 46 percent, emisie metánu sú nižšie o viac ako o polovicu. SR už teraz vyrába 80 percent elektriny nízkouhlíkovo a od roku 2023 prestane používať uhlie na výrobu elektrickej energie. Celkovo 43 percent prostriedkov z plánu obnovy chce SR využiť na zelenú dopravu, priemysel a budovy.
Najvyššia slovenská predstaviteľka zdôraznila, že boj proti klimatickej kríze si vyžaduje úsilie celého sveta. "Všetci musíme prispieť svojím spravodlivým dielom – vrátane tých štátov, ktorých najvyšší predstavitelia neprišli do Glasgowa. To platí aj pre oblasť financovania opatrení v oblasti zmeny klímy," zdôraznila.
Osobne do Glasgowa neprišli napríklad čínsky prezident Si Ťin-pching či ruský prezident Vladimir Putin.
V súvislosti s touto výzvou Čaputová pripomenula, že Slovensko v rokoch 2019 až 2023 zdvojnásobilo svoj dobrovoľný príspevok do Zeleného klimatického fondu.
"Potrebujeme zintenzívniť naše úsilie znížiť emisie a zmierniť následky klimatickej krízy. Ak v tomto zlyháme, na ďalších konferenciách budeme diskutovať už len o nezvratnej devastácii našej planéty a jej biotopov," upozornila Čaputová a dodala, že mladá generácia tomuto problému rozumie.
Delegátov informovala, že na Slovensku sa 42 percent mladých ľudí "veľmi obáva" klimatickej krízy a zároveň si 73 percent myslí, že ľudstvo v starostlivosti o planétu zlyhalo. Dve tretiny považujú opatrenia politikov na riešenie klimatickej krízy za sklamanie. Čaputová tiež poukázala na nedávnu štúdiu z krajín po celom svete, podľa ktorej 40 percent mladých ľudí zvažuje, či vôbec mať v dôsledku klimatickej krízy deti.
"Je jasné, že mladá generácia vie, že nám dochádza čas. A nám politikom už dochádzajú výhovorky," vyhlásila slovenská prezidentka.
Vyjadrila sa pochvalne k snahám Európskej únie znížiť emisie o najmenej 55 percent do roku 2030 a k plánu urobiť z Európy do roku 2050 prvý klimaticky neutrálny kontinent. Ako dodala, EÚ bude v rovnakom smerovaní pomáhať aj rozvojovým krajinám.
Čaputová poukázala na výrazný pokrok Slovenska v ochrane životného prostredia za uplynulé tri desaťročia. Celkové emisie Slovenska od roku 1990 poklesli o 46 percent, emisie metánu sú nižšie o viac ako o polovicu. SR už teraz vyrába 80 percent elektriny nízkouhlíkovo a od roku 2023 prestane používať uhlie na výrobu elektrickej energie. Celkovo 43 percent prostriedkov z plánu obnovy chce SR využiť na zelenú dopravu, priemysel a budovy.
Najvyššia slovenská predstaviteľka zdôraznila, že boj proti klimatickej kríze si vyžaduje úsilie celého sveta. "Všetci musíme prispieť svojím spravodlivým dielom – vrátane tých štátov, ktorých najvyšší predstavitelia neprišli do Glasgowa. To platí aj pre oblasť financovania opatrení v oblasti zmeny klímy," zdôraznila.
Osobne do Glasgowa neprišli napríklad čínsky prezident Si Ťin-pching či ruský prezident Vladimir Putin.
V súvislosti s touto výzvou Čaputová pripomenula, že Slovensko v rokoch 2019 až 2023 zdvojnásobilo svoj dobrovoľný príspevok do Zeleného klimatického fondu.
Príhovor prezidentky SR Zuzany Čaputovej na Konferencii OSN o klimatickej zmene 2021 v Glasgowe 2. novembra:
Vážený pán predseda,
excelencie, dámy a páni,
odvtedy, ako sme sa v Paríži dohodli, že dosiahneme klimatickú neutralitu do polovice tohto storočia, sa už uskutočnilo niekoľko konferencií zmluvných strán. Ale veda nám hovorí jasne: k tomuto cieľu sme sa ešte ani zďaleka nepriblížili.
Konferencia v Glasgowe je pre planétu rozhodujúca. Potrebujeme zintenzívniť naše úsilie znížiť emisie a zmierniť následky klimatickej krízy. Ak v tomto zlyháme, na ďalších konferenciách budeme diskutovať už len o nezvratnej devastácii našej planéty a jej biotopoch. Takémuto scenáru sa stále dá ešte stále vyhnúť, zatiaľ to však vyzerá, že zlyhávame v tom, aby sme mu zabránili.
Mladá generácia tomu rozumie. V mojej krajine, na Slovensku, sa 42% mladých ľudí veľmi obáva klimatickej krízy. 73% si myslí, že ľudstvo v starostlivosti o našu planétu zlyhalo. Dve tretiny považujú opatrenia politikov na riešenie klimatickej krízy za sklamanie. Nedávna štúdia z krajín po celom svete ukázala, že 40% mladých ľudí zvažuje, či mať kvôli klimatickej kríze deti.
Je jasné, že mladá generácia vie, že nám dochádza čas. A nám politikom už dochádzajú výhovorky. Som rada, že ako Európska únia robíme to, čo je potrebné: do roku 2030 znížime emisie o najmenej 55%, do roku 2050 sa staneme prvým klimaticky neutrálnym kontinentom a budeme pomáhať rozvojovým krajinám robiť to isté.
Emisie Slovenska v porovnaní s rokom 1990 klesli o 46%, emisie metánu sú nižšie o viac ako o polovicu. Už teraz vyrábame 80% našej elektriny nízkouhlíkovo a od roku 2023 nebudeme používať uhlie na výrobu elektrickej energie. 43% prostriedkov z nášho plánu obnovy využijeme na podporu udržateľnej zelenej tranzície v doprave, priemysle alebo budovách. A bokom nezostanú ani tí najzraniteľnejší.
Zároveň vieme, že tieto kroky samé o sebe nebudú stačiť. Boj proti klimatickej kríze si vyžaduje naozaj globálne úsilie: nielen zo strany EÚ a zvyšku rozvinutého sveta, aj keď práve my máme osobitnú zodpovednosť. Všetci musíme prispieť svojím spravodlivým dielom – vrátane tých štátov, ktorých najvyšší predstavitelia neprišli do Glasgowa. To platí aj pre oblasť financovania opatrení v oblasti zmeny klímy. V rokoch 2019 až 2023 Slovensko zdvojnásobilo svoj dobrovoľný príspevok do Zeleného klimatického fondu.
Excelencie,
uhlíková stopa lietadiel, ktorými sme do Glasgowa prileteli, nesmie byť jediným výsledkom tohtoročnej konferencie. Parížske záväzky musíme premeniť na reálny a kredibilný pokles emisií CO2. Každý z nás má svoju vlastnú cestu rozvoja a odlišné východiskové pozície, ale spája nás jeden spoločný cieľ: zachrániť našu planétu. Konajme podľa tohto cieľa.
Ďakujem.
Vážený pán predseda,
excelencie, dámy a páni,
odvtedy, ako sme sa v Paríži dohodli, že dosiahneme klimatickú neutralitu do polovice tohto storočia, sa už uskutočnilo niekoľko konferencií zmluvných strán. Ale veda nám hovorí jasne: k tomuto cieľu sme sa ešte ani zďaleka nepriblížili.
Konferencia v Glasgowe je pre planétu rozhodujúca. Potrebujeme zintenzívniť naše úsilie znížiť emisie a zmierniť následky klimatickej krízy. Ak v tomto zlyháme, na ďalších konferenciách budeme diskutovať už len o nezvratnej devastácii našej planéty a jej biotopoch. Takémuto scenáru sa stále dá ešte stále vyhnúť, zatiaľ to však vyzerá, že zlyhávame v tom, aby sme mu zabránili.
Mladá generácia tomu rozumie. V mojej krajine, na Slovensku, sa 42% mladých ľudí veľmi obáva klimatickej krízy. 73% si myslí, že ľudstvo v starostlivosti o našu planétu zlyhalo. Dve tretiny považujú opatrenia politikov na riešenie klimatickej krízy za sklamanie. Nedávna štúdia z krajín po celom svete ukázala, že 40% mladých ľudí zvažuje, či mať kvôli klimatickej kríze deti.
Je jasné, že mladá generácia vie, že nám dochádza čas. A nám politikom už dochádzajú výhovorky. Som rada, že ako Európska únia robíme to, čo je potrebné: do roku 2030 znížime emisie o najmenej 55%, do roku 2050 sa staneme prvým klimaticky neutrálnym kontinentom a budeme pomáhať rozvojovým krajinám robiť to isté.
Emisie Slovenska v porovnaní s rokom 1990 klesli o 46%, emisie metánu sú nižšie o viac ako o polovicu. Už teraz vyrábame 80% našej elektriny nízkouhlíkovo a od roku 2023 nebudeme používať uhlie na výrobu elektrickej energie. 43% prostriedkov z nášho plánu obnovy využijeme na podporu udržateľnej zelenej tranzície v doprave, priemysle alebo budovách. A bokom nezostanú ani tí najzraniteľnejší.
Zároveň vieme, že tieto kroky samé o sebe nebudú stačiť. Boj proti klimatickej kríze si vyžaduje naozaj globálne úsilie: nielen zo strany EÚ a zvyšku rozvinutého sveta, aj keď práve my máme osobitnú zodpovednosť. Všetci musíme prispieť svojím spravodlivým dielom – vrátane tých štátov, ktorých najvyšší predstavitelia neprišli do Glasgowa. To platí aj pre oblasť financovania opatrení v oblasti zmeny klímy. V rokoch 2019 až 2023 Slovensko zdvojnásobilo svoj dobrovoľný príspevok do Zeleného klimatického fondu.
Excelencie,
uhlíková stopa lietadiel, ktorými sme do Glasgowa prileteli, nesmie byť jediným výsledkom tohtoročnej konferencie. Parížske záväzky musíme premeniť na reálny a kredibilný pokles emisií CO2. Každý z nás má svoju vlastnú cestu rozvoja a odlišné východiskové pozície, ale spája nás jeden spoločný cieľ: zachrániť našu planétu. Konajme podľa tohto cieľa.
Ďakujem.
