V situácii, keď náš východný sused čelí otvorenej vojenskej agresii, je našou najlepšou obranou súdržnosť, spolupráca a hodnotová ukotvenosť, uviedla prezidentka.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 22. februára (TASR) - Prezidentka SR Zuzana Čaputová označila pôsobenie ozbrojených síl Ruska na území Ukrajiny za akt vojenskej agresie a okupáciu. Ide podľa nej o pripravované, zámerné, nevyprovokované a neospravedlniteľné porušenie medzinárodného práva a územnej celistvosti zo strany Ruska voči Ukrajine, ktoré Slovensko ostro odsudzuje. Potvrdila záujem o mier a diplomatické riešenie situácie. Deklarovala podporu všetkým krokom na pôde Európskej únie a Severoatlantickej aliancie vrátane potrebných sankcií. Uviedla to v utorkovom stanovisku.
Aktuálnemu vývoju Ukrajina podľa prezidentky nemala reálnu možnosť zabrániť. "Musela by totiž navždy zotrvať v sfére vplyvu Ruska, ktoré však ústami prezidenta (Vladimira) Putina právo na jej existenciu aj tak neuznáva. Sami by sme ako suverénny štát takýto krok nikdy nespravili a nemôže ho nikto očakávať či požadovať od Ukrajiny," vyhlásila Čaputová.
Prezidentka ocenila, že Ukrajina na masívny nárast ruskej vojenskej prítomnosti na jej hraniciach v posledných mesiacoch, provokácie i súčasnú vojenskú agresiu Ruska reagovala pokojne a diplomaticky. Zdôvodňuje to tým, že Ukrajina si, rovnako ako celé euroatlantické spoločenstvo, želá mier. "Mier považujeme za najvyššiu hodnotu, budeme sa oň usilovať a trvať na diplomatickom riešení situácie. Uznávame územnú celistvosť Ukrajiny a jej právo slobodne si vybrať, kam chce patriť," skonštatovala hlava štátu.
Pretrvávajúcu požiadavku ruského prezidenta, aby sa bezpečnostné garancie krajín východnej a strednej Európy, teda aj Slovenska, vrátili pred rok 1997, považuje za neakceptovateľnú pre SR i ostatné krajiny východnej a strednej Európy. "Fakticky by tak Severoatlantická aliancia prestala garantovať aj našu bezpečnosť," podotkla prezidentka.
Na území Slovenska podľa prezidentky sledujeme výrazný nárast hybridných aktivít Ruska. "Patrí k nim šírenie dezinformácií a falošných správ, napríklad o údajnej všeobecnej mobilizácii na Slovensku. Cieľ týchto aktivít je jednoznačný - destabilizovať situáciu na Slovensku, vzdialiť nás od našich spojencov a priblížiť do ruskej sféry vplyvu," načrtla prezidentka. Hovorí o ohrození bezpečnosti Slovenska. Primerane k týmto aktivitám treba podľa nej aj pristupovať.
Hlava štátu vyzvala na zachovanie chladnej hlavy a súdnosti. "Nenechajme sa vyprovokovať, nepodliehajme dezinformáciám a riaďme sa iba overenými informáciami z dôveryhodných zdrojov. V situácii, keď náš východný sused čelí otvorenej vojenskej agresii, je našou najlepšou obranou súdržnosť, spolupráca a hodnotová ukotvenosť."
Ruská federácia uznala nezávislosť separatistických entít na východe Ukrajiny - tzv. Doneckej ľudovej republiky a Luhanskej ľudovej republiky. Lídri Francúzska, Nemecka a Spojených štátov označili rozhodnutie ruského prezidentka Vladimira Putina za "jasné porušenie minských mierových dohôd" a avizujú, že to nezostane bez odpovede. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj považuje krok Kremľa za "porušenie suverenity a územnej celistvosti" Ukrajiny. Podobný názor má aj generálny tajomník Organizácie Spojených národov (OSN) António Guterres.
Aktuálnemu vývoju Ukrajina podľa prezidentky nemala reálnu možnosť zabrániť. "Musela by totiž navždy zotrvať v sfére vplyvu Ruska, ktoré však ústami prezidenta (Vladimira) Putina právo na jej existenciu aj tak neuznáva. Sami by sme ako suverénny štát takýto krok nikdy nespravili a nemôže ho nikto očakávať či požadovať od Ukrajiny," vyhlásila Čaputová.
Prezidentka ocenila, že Ukrajina na masívny nárast ruskej vojenskej prítomnosti na jej hraniciach v posledných mesiacoch, provokácie i súčasnú vojenskú agresiu Ruska reagovala pokojne a diplomaticky. Zdôvodňuje to tým, že Ukrajina si, rovnako ako celé euroatlantické spoločenstvo, želá mier. "Mier považujeme za najvyššiu hodnotu, budeme sa oň usilovať a trvať na diplomatickom riešení situácie. Uznávame územnú celistvosť Ukrajiny a jej právo slobodne si vybrať, kam chce patriť," skonštatovala hlava štátu.
Pretrvávajúcu požiadavku ruského prezidenta, aby sa bezpečnostné garancie krajín východnej a strednej Európy, teda aj Slovenska, vrátili pred rok 1997, považuje za neakceptovateľnú pre SR i ostatné krajiny východnej a strednej Európy. "Fakticky by tak Severoatlantická aliancia prestala garantovať aj našu bezpečnosť," podotkla prezidentka.
Na území Slovenska podľa prezidentky sledujeme výrazný nárast hybridných aktivít Ruska. "Patrí k nim šírenie dezinformácií a falošných správ, napríklad o údajnej všeobecnej mobilizácii na Slovensku. Cieľ týchto aktivít je jednoznačný - destabilizovať situáciu na Slovensku, vzdialiť nás od našich spojencov a priblížiť do ruskej sféry vplyvu," načrtla prezidentka. Hovorí o ohrození bezpečnosti Slovenska. Primerane k týmto aktivitám treba podľa nej aj pristupovať.
Hlava štátu vyzvala na zachovanie chladnej hlavy a súdnosti. "Nenechajme sa vyprovokovať, nepodliehajme dezinformáciám a riaďme sa iba overenými informáciami z dôveryhodných zdrojov. V situácii, keď náš východný sused čelí otvorenej vojenskej agresii, je našou najlepšou obranou súdržnosť, spolupráca a hodnotová ukotvenosť."
Ruská federácia uznala nezávislosť separatistických entít na východe Ukrajiny - tzv. Doneckej ľudovej republiky a Luhanskej ľudovej republiky. Lídri Francúzska, Nemecka a Spojených štátov označili rozhodnutie ruského prezidentka Vladimira Putina za "jasné porušenie minských mierových dohôd" a avizujú, že to nezostane bez odpovede. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj považuje krok Kremľa za "porušenie suverenity a územnej celistvosti" Ukrajiny. Podobný názor má aj generálny tajomník Organizácie Spojených národov (OSN) António Guterres.