Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Pondelok 25. november 2024Meniny má Katarína
< sekcia Slovensko

Čekan:Kloktací LAMP-test je zlatý stred medzi PCR a antigénovým testom

Na archívnej snímke biochemik Pavol Čekan. Foto: TASR - Martin Baumann

Výsledky LAMP-testu sú dostupné v rozpätí od 25 do 55 minút.

Bratislava 26. februára (TASR) - Slovenská spoločnosť MultiplexDX ponúka najnovší kloktací LAMP-test. Ten dosahuje takmer takú citlivosť ako RT-PCR testy, no odobraté vzorky sa vyhodnocujú jednoduchšie, rýchlejšie a v prípade základného technického vybavenia aj na mieste. TASR o tom informoval PR zástupca spoločnosti Peter Marčan.

„Aj náš LAMP-test dosahuje skoro citlivosť PCR testov. Výhodou je, že ho môžete vyhodnocovať priamo na mieste odberu, pričom potrebujete iba zariadenie na izotermickú reakciu, teda zohriatie vzorky. Následne vie personál vizuálne vyhodnotiť pozitivitu alebo negativitu vzorky,“ vysvetlil CEO spoločnosti Pavol Čekan. Citlivosť testu od MultiplexDX podľa neho už potvrdil aj Štátny ústav pre kontrolu liečiv.

Nový test predstavuje podľa Čekana zlatý stred medzi PCR-testami a rýchlymi antigénnymi testami. Výsledky LAMP-testu sú dostupné v rozpätí od 25 do 55 minút. Na rozdiel od RT-PCR testov si nevyžaduje špeciálne laboratórne vybavenie a výsledky vie odčítať aj nemedicínsky personál. Odpadá tiež potreba zdravotníckeho personálu na samotný odber vzorky.

Testy by sa mohli podľa firmy využívať napríklad pri testovaní na vstupe do krajiny, či už letiskách alebo hraničných priechodoch, ale aj v prípade miest s väčšou koncentráciou ľudí. Podľa Čekana budú kľúčové aj vo fáze odznievania pandémie. Až do obdobia úplného preočkovania populácie, napríklad pri 70-percentnom preočkovaní, sú podľa neho dobrou testovacou alternatívou napríklad pri organizácii spoločenských a kultúrnych podujatí, ale aj v početných firmách.

Nové LAMP-testy opäť validoval tím Borisa Klempu z Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied. Na kloktacom odbere spolupracovali tímy Aleny Koščálovej a Petra Sabaku z Kliniky infektológie a geografickej medicíny Lekárskej fakulty Univerzity Komenského, ako aj Slovenskej zdravotníckej univerzity a Univerzitnej nemocnice Bratislava.