Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ako v tejto súvislosti poukázala poslankyňa Národnej rady SR a bývalá ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (SDKÚ-DS), uznesenie parlamentu o zvolení Čentéša stále platí.
Autor TASR
Bratislava 19. mája (TASR) - Jozef Čentéš už nie je podľa ministra vnútra a podpredsedu Smeru-SD Roberta Kaliňáka kandidátom na nového generálneho prokurátora. "Kandidát, pán Čentéš, už nie je kandidátom po tom, čo sa prezident rozhodol, že ho nevymenuje... Pán prezident rozhodol, že kandidátom nebude," povedal v dnešnej diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12. Podľa neho opozícia, ktorá avizovala, že napadne zákon, ktorý ma riešiť patovú situáciu na Ústavnom súde v kauze Čentéš, pracuje na tom, aby generálny prokurátor nebol ešte rok.
Ako v tejto súvislosti poukázala poslankyňa Národnej rady SR a bývalá ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (SDKÚ-DS), uznesenie parlamentu o zvolení Čentéša stále platí. Označila ho za jediného legitímne zvoleného kandidáta na pozíciu šéfa Generálnej prokuratúry. Prezidenta Ivana Gašparoviča a predsedníčku Ústavného súdu Ivettu Macejkovú kritizovala za to, že sa v tomto prípade správajú ako "figúrky" Smeru-SD. Tvrdí, že cieľom vládnej strany je obsadiť prokuratúru svojim kandidátom.
Témou bola aj voľba šéfa Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ), kde podľa Žitňanskej premiér Robert Fico (Smer-SD) neplní sľub. Spolu s Kaliňákom sa navzájom obviňovali z hrania hier. "Odmietame byť svedkami rôznych politických hier," skonštatovala s tým, že tie smerujú k tomu, aby mohol Smer túto pozíciu obsadiť človekom jemu vyhovujúcim. Súčasného opozičného kandidáta Maroša Žilinku považuje Žitňanská za záruku, že úrad bude plniť svoju funkciu.
Kaliňák potvrdil, že Smer-SD bude naďalej trvať na tom, aby sa šéf NKÚ volil v tajnej voľne a nie verejnej, ktorú žiada opozícia. Viackrát zdôraznil, že šéf NKÚ nesmie vedieť, kto ho zvolil. Požiadavku verejnej voľby vníma ako prejav toho, že si opozícia neverí a nevie sa dohodnúť. "Z môjho pohľadu nič iné ako tajná voľba nie je možné," zhrnul s dôvetkom, že je to hra opozície, ak obetuje ďalšieho človeka len preto, aby došlo k hádke.
Diskusia sa venovala aj novele zákona o hlásení pobytu, ktorá upravuje povinnosť ohlasovať odchod zo Slovenska na dlhšie ako 90 dní. V tomto prípade došlo podľa ministra Kaliňáka k politickej demagógii, keď poukazoval, že takáto povinnosť aj sankcie platia už roky. Zmenu legislatívy preto za sprísnenie povinnosti pre ľudí nepovažuje, sankcie podľa jeho slov majú slúžiť najmú na ochranu štátu. Žitňanská považuje pobúrenie, ktoré vzniklo v súvislosti s novelou za normálne, keďže ľudia sa majú cítiť šikanovaní bez toho, aby niečo od vlády dostávali naspäť.
Ako v tejto súvislosti poukázala poslankyňa Národnej rady SR a bývalá ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (SDKÚ-DS), uznesenie parlamentu o zvolení Čentéša stále platí. Označila ho za jediného legitímne zvoleného kandidáta na pozíciu šéfa Generálnej prokuratúry. Prezidenta Ivana Gašparoviča a predsedníčku Ústavného súdu Ivettu Macejkovú kritizovala za to, že sa v tomto prípade správajú ako "figúrky" Smeru-SD. Tvrdí, že cieľom vládnej strany je obsadiť prokuratúru svojim kandidátom.
Témou bola aj voľba šéfa Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ), kde podľa Žitňanskej premiér Robert Fico (Smer-SD) neplní sľub. Spolu s Kaliňákom sa navzájom obviňovali z hrania hier. "Odmietame byť svedkami rôznych politických hier," skonštatovala s tým, že tie smerujú k tomu, aby mohol Smer túto pozíciu obsadiť človekom jemu vyhovujúcim. Súčasného opozičného kandidáta Maroša Žilinku považuje Žitňanská za záruku, že úrad bude plniť svoju funkciu.
R. Kaliňák trvá na tom, aby voľba šéfa NKÚ prebehla tajne
Kaliňák potvrdil, že Smer-SD bude naďalej trvať na tom, aby sa šéf NKÚ volil v tajnej voľne a nie verejnej, ktorú žiada opozícia. Viackrát zdôraznil, že šéf NKÚ nesmie vedieť, kto ho zvolil. Požiadavku verejnej voľby vníma ako prejav toho, že si opozícia neverí a nevie sa dohodnúť. "Z môjho pohľadu nič iné ako tajná voľba nie je možné," zhrnul s dôvetkom, že je to hra opozície, ak obetuje ďalšieho človeka len preto, aby došlo k hádke.
Diskusia sa venovala aj novele zákona o hlásení pobytu, ktorá upravuje povinnosť ohlasovať odchod zo Slovenska na dlhšie ako 90 dní. V tomto prípade došlo podľa ministra Kaliňáka k politickej demagógii, keď poukazoval, že takáto povinnosť aj sankcie platia už roky. Zmenu legislatívy preto za sprísnenie povinnosti pre ľudí nepovažuje, sankcie podľa jeho slov majú slúžiť najmú na ochranu štátu. Žitňanská považuje pobúrenie, ktoré vzniklo v súvislosti s novelou za normálne, keďže ľudia sa majú cítiť šikanovaní bez toho, aby niečo od vlády dostávali naspäť.
