Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ako reportér prešiel najmä východné Slovensko, rómske osady, rôzne odľahlé končiny, to, čo napísal, najprv videl, počul, prežil.
Autor TASR
Bratislava 23. júna (TASR) - Novinársku tvorbu v roku 2019 ocenil v utorok v Bratislave Literárny fond (LF). Po piaty raz tiež odovzdal Cenu Romana Kaliského, ktorú udeľuje výbor Sekcie pre žurnalistiku a novinársku fotografiu LF od roku 2016 významnej osobnosti slovenskej žurnalistiky. Piatym laureátom ocenenia "za významný prínos v oblasti žurnalistiky" sa stal novinár a spisovateľ Jaroslav Kalný.
Od apríla 91-ročný laureát, rodák z Veľkého Rovného sa na odovzdávaní ocenenia zo zdravotných dôvodov osobne nezúčastnil. Cenu za neho prevzal spisovateľ a prekladateľ Ladislav Švihran. "Poznáme sa dlhé roky, spolu sme robili v Smene, spolupracovali sme neskoršie. Pán Kalný, ktorému hlava ešte perfektne funguje, už telo nie veľmi, ma vyslal s touto misiou prevziať jeho cenu," povedal pre TASR Švihran. "Bol milo prekvapený, že sa naňho nezabudlo, lebo predsa má 91 rokov a už generácia novinárov po ňom je štvrtá, piata," dodal k ocenenému.
Laureátovi dali rodičia meno Jaroslav, krstné meno, ktoré bolo v kalendári v deň jeho narodenia - 27. apríla 1929. Svoje knižky publikuje pod menom Slavo Kalný. Normalizačný zákaz v rokoch 1970 - 1989 ho donútil publikovať pod pseudonymom Karol Ilavský. V roku 1956 vyštudoval žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a patrí medzi jej prvých štyroch absolventov. Už počas štúdia nastúpil do redakcie mládežníckeho denníka Smena, v rokoch 1963 až 1965 bol zástupca šéfredaktora a ďalšie tri roky šéfredaktor Smeny. Nielen ako šéfredaktora populárneho mládežníckeho denníka 60. rokov si ho mnohí pamätajú dodnes.
Ako reportér prešiel najmä východné Slovensko, rómske osady, rôzne odľahlé končiny, to, čo napísal, najprv videl, počul, prežil. V reportážach a knihách opísal eštebácke praktiky, úteky za železnú oponu, násilné združstevňovanie a deportácie do gulagov v Sovietskom zväze. Nevyhýbal sa osudom aristokratov, kňazov, židov. "Fakty a nové informácie, majstrovsky pretavené na papier, ale aj nečakané pointy a humor, to bola a je Kalného metóda písania," zaznelo v laudáciu.
Z politických dôvodov Kalného z redakcie prepustili v roku 1969, vyše roka bol nezamestnaný. Za redaktora Slovenského rozhlasu ho prijali v roku 1970 s mnohými obmedzeniami. Ako dramaturg rozhlasových seriálov pracoval v rozhlase do roku 1990. Napísal takmer 20 kníh (literatúra faktu, odborná literatúra, niektoré ako spoluautor), väčšina z nich vyšla po Nežnej revolúcii - Bombardovanie Apolky, Trixi, Drámy na hraniciach, Božie muky, Odpísaní, Svedkovia mojej doby, Páni novinári, Ako umiera hotelier... Ocenený je trojnásobným nositeľom Ceny Egona Ervína Kischa, Ceny Vojtecha Zamarovského a novinárskeho ocenenia Mercurius veridicus ex Slovakia.
Od apríla 91-ročný laureát, rodák z Veľkého Rovného sa na odovzdávaní ocenenia zo zdravotných dôvodov osobne nezúčastnil. Cenu za neho prevzal spisovateľ a prekladateľ Ladislav Švihran. "Poznáme sa dlhé roky, spolu sme robili v Smene, spolupracovali sme neskoršie. Pán Kalný, ktorému hlava ešte perfektne funguje, už telo nie veľmi, ma vyslal s touto misiou prevziať jeho cenu," povedal pre TASR Švihran. "Bol milo prekvapený, že sa naňho nezabudlo, lebo predsa má 91 rokov a už generácia novinárov po ňom je štvrtá, piata," dodal k ocenenému.
Laureátovi dali rodičia meno Jaroslav, krstné meno, ktoré bolo v kalendári v deň jeho narodenia - 27. apríla 1929. Svoje knižky publikuje pod menom Slavo Kalný. Normalizačný zákaz v rokoch 1970 - 1989 ho donútil publikovať pod pseudonymom Karol Ilavský. V roku 1956 vyštudoval žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a patrí medzi jej prvých štyroch absolventov. Už počas štúdia nastúpil do redakcie mládežníckeho denníka Smena, v rokoch 1963 až 1965 bol zástupca šéfredaktora a ďalšie tri roky šéfredaktor Smeny. Nielen ako šéfredaktora populárneho mládežníckeho denníka 60. rokov si ho mnohí pamätajú dodnes.
Ako reportér prešiel najmä východné Slovensko, rómske osady, rôzne odľahlé končiny, to, čo napísal, najprv videl, počul, prežil. V reportážach a knihách opísal eštebácke praktiky, úteky za železnú oponu, násilné združstevňovanie a deportácie do gulagov v Sovietskom zväze. Nevyhýbal sa osudom aristokratov, kňazov, židov. "Fakty a nové informácie, majstrovsky pretavené na papier, ale aj nečakané pointy a humor, to bola a je Kalného metóda písania," zaznelo v laudáciu.
Z politických dôvodov Kalného z redakcie prepustili v roku 1969, vyše roka bol nezamestnaný. Za redaktora Slovenského rozhlasu ho prijali v roku 1970 s mnohými obmedzeniami. Ako dramaturg rozhlasových seriálov pracoval v rozhlase do roku 1990. Napísal takmer 20 kníh (literatúra faktu, odborná literatúra, niektoré ako spoluautor), väčšina z nich vyšla po Nežnej revolúcii - Bombardovanie Apolky, Trixi, Drámy na hraniciach, Božie muky, Odpísaní, Svedkovia mojej doby, Páni novinári, Ako umiera hotelier... Ocenený je trojnásobným nositeľom Ceny Egona Ervína Kischa, Ceny Vojtecha Zamarovského a novinárskeho ocenenia Mercurius veridicus ex Slovakia.
