Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Československý rozhlas podľa neho zohral významnú úlohu najmä na začiatku, keď sa stal hlasom odporu miestnych obyvateľov.
Autor TASR
Praha 21. augusta (TASR) - O tom, že Československo (ČSSR) v noci z 20. na 21. augusta 1968 obsadzujú vojská Varšavskej zmluvy, sa jeho obyvatelia dozvedeli z vysielania rozhlasu. Hlásatelia ich upokojovali, že v tom nie sú sami a stojí za nimi vedenie štátu. To bol podľa českého historika Milana Bártu z Ústavu pre štúdium totalitných režimov rozhodujúci moment, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.
"Sprisahanci sa síce pokúsili obsadiť rozhlas a prerušiť vysielanie, to sa ale celkom nepodarilo a okolo pol druhej (v noci) sa tak ľudia dozvedali o invázii aj o jej odmietnutí najvyššími orgánmi Komunistickej strany Československa (KSČ)," okomentoval historik vpád vojsk Varšavskej zmluvy na územie ČSSR.
Československý rozhlas podľa neho zohral významnú úlohu najmä na začiatku, keď sa stal "hlasom odporu" miestnych obyvateľov. "Predstavoval hlavné spojenie s ľudom a stal sa symbolom odporu aj vďaka akciám a obetiam spojeným s jeho obsadením," spresnil jeho význam Bárta.
Podľa neho bol plán invázie po vojenskej stránke pripravený veľmi dobre. "Vojská vstupovali zo všetkých okolitých socialistických štátov. Hlavné smery viedli na dôležité miesta, predovšetkým na Prahu. Tu a v Brne mali hlavné ciele obsadiť výsadkári," opísal ich postup Bárta. Dodal, že hlavným cieľom bolo odrezať ČSSR od západných štátov a tým zmariť akúkoľvek možnú zahraničnú pomoc.
Reakciou na okupáciu boli protesty po celej republike. Vo väčších mestách mali podľa Bártu iný priebeh. "Zatiaľ čo v mestách išlo naozaj o masové akcie, inde to boli najmä prejavy pasívneho odporu," vysvetlil český historik.
Na prvé výročie vpádu vojsk Varšavskej zmluvy do ČSSR, 21. augusta 1969, štát protesty obyvateľov tvrdo potlačil. Tento postup dodatočne odobril prijatím takzvaného obuškového zákona, čo zhatilo posledné nádeje ľudí na návrat k uvoľnenému režimu. "Podpis Alexandra Dubčeka pod takzvaným obuškovým zákonom pre nich musel byť obrovským šokom, rovnako ako následné tvrdé opatrenia. Až do konca 80. rokov sa už neodvážili k masovému odporu," objasnil Bárta.
Okupácia Československa nastala po období takzvanej Pražskej jari. Počas tohto krátkeho času zažili ľudia po dvadsiatich rokoch komunistického režimu veľké uvoľnenie. Prvýkrát od februára 1948 mala vplyv na udalosti verejná mienka. "Ľudia sa snažili, aby vývoj prerástol do skutočnej demokracie," povedal Bárta. Ako by sa situácia vyvinula, ak by vojská nevstúpili na územie ČSSR, zostáva podľa českého historika otázkou.
"Sprisahanci sa síce pokúsili obsadiť rozhlas a prerušiť vysielanie, to sa ale celkom nepodarilo a okolo pol druhej (v noci) sa tak ľudia dozvedali o invázii aj o jej odmietnutí najvyššími orgánmi Komunistickej strany Československa (KSČ)," okomentoval historik vpád vojsk Varšavskej zmluvy na územie ČSSR.
Československý rozhlas podľa neho zohral významnú úlohu najmä na začiatku, keď sa stal "hlasom odporu" miestnych obyvateľov. "Predstavoval hlavné spojenie s ľudom a stal sa symbolom odporu aj vďaka akciám a obetiam spojeným s jeho obsadením," spresnil jeho význam Bárta.
Podľa neho bol plán invázie po vojenskej stránke pripravený veľmi dobre. "Vojská vstupovali zo všetkých okolitých socialistických štátov. Hlavné smery viedli na dôležité miesta, predovšetkým na Prahu. Tu a v Brne mali hlavné ciele obsadiť výsadkári," opísal ich postup Bárta. Dodal, že hlavným cieľom bolo odrezať ČSSR od západných štátov a tým zmariť akúkoľvek možnú zahraničnú pomoc.
Reakciou na okupáciu boli protesty po celej republike. Vo väčších mestách mali podľa Bártu iný priebeh. "Zatiaľ čo v mestách išlo naozaj o masové akcie, inde to boli najmä prejavy pasívneho odporu," vysvetlil český historik.
Na prvé výročie vpádu vojsk Varšavskej zmluvy do ČSSR, 21. augusta 1969, štát protesty obyvateľov tvrdo potlačil. Tento postup dodatočne odobril prijatím takzvaného obuškového zákona, čo zhatilo posledné nádeje ľudí na návrat k uvoľnenému režimu. "Podpis Alexandra Dubčeka pod takzvaným obuškovým zákonom pre nich musel byť obrovským šokom, rovnako ako následné tvrdé opatrenia. Až do konca 80. rokov sa už neodvážili k masovému odporu," objasnil Bárta.
Okupácia Československa nastala po období takzvanej Pražskej jari. Počas tohto krátkeho času zažili ľudia po dvadsiatich rokoch komunistického režimu veľké uvoľnenie. Prvýkrát od februára 1948 mala vplyv na udalosti verejná mienka. "Ľudia sa snažili, aby vývoj prerástol do skutočnej demokracie," povedal Bárta. Ako by sa situácia vyvinula, ak by vojská nevstúpili na územie ČSSR, zostáva podľa českého historika otázkou.
