Bratislava 1. mája (TASR) - Cesta Slovenska do EÚ sa začala po vzniku samostatnej Slovenskej republiky v roku 1993. V októbri v tom istom roku vtedajší premiér Vladimír Mečiar podpísal v Luxemburgu dohodu o pridružení SR k Európskej únii, takzvanú Asociačnú dohodu.

Pri príležitosti 20. výročia vstupu Slovenska do Európskej únie prináša TASR sériu dokumentačných materiálov.

"Približovanie sa Slovenska k Európskej únii začalo prípravou a podpisom Asociačnej dohody, ktorá definovala aj perspektívu členstva v EÚ. Napĺňaním Asociačnej dohody sa slovenský právny poriadok začal prispôsobovať legislatíve EÚ a dochádzalo k zbližovaniu hospodárskych a sociálnych politík," uvádza sa v Hodnotiacej správe o 10 rokoch členstva SR v EÚ.

V máji 1994 po slávnostnom odovzdaní dokumentu o asociačnom štatúte sa Slovensko, spoločne s Českou republikou, Maďarskom, Poľskom, Bulharskom, Rumunskom, Litvou, Lotyšskom a Estónskom, zaradilo medzi asociovaných členov Západoeurópskej únie.

V júni 1995 vtedajší slovenský premiér Vladimír Mečiar a minister zahraničných vecí Juraj Schenk odovzdali vtedajšiemu francúzskemu prezidentovi Jacquovi Chiracovi, ktorý bol v tom čase aj hlavou štátu predsedajúcej krajiny Európskej únie, prostredníctvom ministra zahraničných vecí Francúzska prihlášku Slovenskej republiky do EÚ spolu s Memorandom vlády SR k prihláške do EÚ.

V Memorande vlády k žiadosti SR o členstvo v EÚ sa uvádzalo, že strategickým cieľom SR je získať plné členstvo v EÚ v horizonte okolo roku 2000.

"Slovenská republika završuje týmto jednu etapu a to je príprava na podanie žiadosti o priame členstvo v EÚ. Táto žiadosť bola odovzdaná k rukám predsedu predsedajúcej krajiny, pánovi Jacquesovi Chiracovi prostredníctvom ministra zahraničných vecí Francúzskej republiky Hervému de Charette. Toto odovzdanie prihlášky má pre nás okrem symbolického aktu aj význam historickej novej etapy, ktorá v asociovanom členstve znamená priamy prístup ku všetkým kontaktom, ktoré z členstva budú vyplývať," uviedol vtedy novinárom Mečiar, informuje TASR na základe svojho archívu.

Slováci v referende schválili vstup do EÚ, členom sa SR stala v máji 2004

Občania Slovenskej republiky schválili v referende, ktoré sa konalo 16. a 17. mája 2003, vstup krajiny do Európskej únie. Za členstvo Slovenska v EÚ sa vyslovilo 92,46 percenta zúčastnených voličov, proti bolo 6,2 percenta. Išlo o prvé platné referendum v histórii Slovenskej republiky. Občania v rámci neho odpovedali na otázku: "Súhlasíte s tým, aby sa Slovenská republika stala členským štátom Európskej únie?"

Začiatkom júla Národná rada Slovenskej republiky súhlasila so Zmluvou o pristúpení k Európskej únii. Vtedajší prezident Rudolf Schuster vyzdvihol jednotu politickej scény v súvislosti so schvaľovaním uvedenej zmluvy. "V tomto prípade sme naozaj boli jednotní a ani raz sme nezakolísali," zdôraznil prezident, ktorý sa zúčastnil na rokovaní Národnej rady SR o prístupovej zmluve.

V auguste 2003 podpísal Schuster ratifikačnú listinu k Zmluve o pristúpení Slovenska k EÚ. Prezidentským podpisom Slovensko ratifikovalo svoj vstup do EÚ. "Je to historický moment, o ktorý sme sa dlho usilovali a ja verím, že 1. mája roku 2004 sa staneme riadnym členom EÚ," povedal vtedy Schuster.

V januári 2004 vláda SR schválila nomináciu bývalého hlavného vyjednávača Slovenska s EÚ Jána Figeľa na post eurokomisára. V marci sa po prvýkrát zišla EK v rozšírenom zložení a v Bruseli boli okrem dovtedajších komisárov aj desiati nominanti zo vstupujúcich krajín, vrátane Jána Figeľa za Slovensko.

Zmluva o rozšírení Únie o 10 nových krajín po ratifikácii členskými štátmi nadobudla platnosť 1. mája 2004. Slovenská republika sa tak po 11 rokoch snaženia sa stala členom EÚ.

Nové krajiny z členstva profitovali, rástli rýchlejšie ako priemer EÚ

Všetky nové členské krajiny, ktoré sa spolu so Slovenskom stali pred 20 rokmi členmi Európskej únie (EÚ), zo svojho vstupu ekonomicky profitovali. Ich reálny hospodársky rast za celé obdobie výrazne predstihol priemer únie, zdôraznili v aktuálnej analýze ekonómovia VÚB.

Najrýchlejšie rastúcou ekonomikou z nášho regiónu bolo za ostatné dve dekády Poľsko s priemerným ročným rastom na úrovni 3,8 %. Na druhom mieste nasledovalo Slovensko (3,3 %), naopak najpomalšie rástlo Maďarsko a Slovinsko (2,1 %). Všetky nové členské krajiny však rástli v priemere rýchlejšie ako celá EÚ (1,4 %). "Pomáhal im najmä veľký jednotný trh, ktorý prostredníctvom medzinárodného obchodu a investícií podporuje rast odvetví s takzvanou komparatívnou výhodou. U nás, ale aj v iných krajinách regiónu, to bol najmä automobilový priemysel," priblížili analytici.

Pripomenuli, že pomerom hrubého domáceho produktu (HDP) na osobu v bežných cenách začalo Slovensko pri vstupe do EÚ v regióne na piatom mieste po Slovinsku, Česku, Maďarsku a Estónsku. Po finančnej kríze v roku 2009 sa SR na čas prepracovala na tretiu priečku, odvtedy však bolo dobiehanie priemeru EÚ už len veľmi pozvoľné. Znovu nás tak predbehlo Estónsko, ale aj Litva a na krátky čas po pandémii aj Lotyšsko.

Z hľadiska rastu cien si nové členské krajiny podľa ekonómov prešli podobným vývojom, aj keď s miernymi odchýlkami. Pred finančnou krízou bola inflácia vysoká najmä v pobaltských krajinách, potom bola dlhé roky utlmená. "Vystrelila znovu až s postupným zvládaním pandémie, keď štáty aj centrálne banky ekonomiky, a teda aj celkový dopyt hojne podporovali," konštatovali.

Na Slovensku bola priemerná inflácia od vstupu do EÚ nižšia ako u susedov z V4. Kým v SR predstavovala od roku 2004 priemerne 3,2 %, v Čechách a v Poľsku to bolo 3,3 % a v Maďarsku až 4,9 %, vyčíslili analytici. Pripomenuli, že pri vstupe do eurozóny sa skôr predpokladalo, že slovenský rast cien bude rýchlejší kvôli nemožnosti dobiehať cenovú úroveň Západu prostredníctvom kurzového kanálu.

Vyšší hospodársky rast po vstupe do EÚ krajinám nášho regiónu pomáhal znižovať aj vyššiu po-transformačnú mieru nezamestnanosti, aj keď tento trend bol do istej miery podporený aj emigráciou smerom na západ, podčiarkli ekonómovia. Podiel ľudí bez práce vo všetkých krajinách V4 s určitými výkyvmi dlhodobo klesal, najviac v Poľsku. Tam sa miera nezamestnanosti dostala z najhoršej priečky v roku 2004 na takmer najlepšiu, tesne za ČR. Najvyššiu nezamestnanosť v regióne má Slovensko, ale aj tu dlhodobo klesá.

"K efektu hospodárskeho rastu a emigrácie sa v ostatných rokoch pridáva aj vplyv starnutia obyvateľstva, keď v mnohých krajinách už každý rok viac ľudí odchádza do penzie ako prichádza na trh práce zo škôl, kvôli nízkej pôrodnosti začiatkom tohto milénia. To robí nové pracovné sily vzácne, čo tlačí aj na rast miezd, ale aj lákanie pracujúcich zo zahraničia," priblížili analytici VÚB.

Krajiny strednej a východnej Európy majú podľa nich aj vďaka členstvu v EÚ za ostatných 20 rokov časť dobiehania západnej Európy za sebou. Aj v najbližšom období by ich ekonomiky mali rásť rýchlejšie ako priemer únie, avizovali. Českej republike sa od pandémie ekonomicky veľmi nedarí, keď doteraz neprekonala úroveň 4. štvrťroka 2019, v tomto a budúcom roku by však mala rásť viac ako 2 % tempom. Podobne aj Slovensko, priemerne o 2,2 %. Ešte rýchlejší rast očakávajú ekonómovia v Poľsku a Maďarsku (2,8 %).

Európsky parlament schválil v roku 2003 prijatie Slovenska do EÚ

Zahraničný výbor Európskeho parlamentu (EP) schválil v marci 2003 v Bruseli prijatie Slovenska a ďalších deviatich krajín do Európskej únie. Za vstup SR hlasovalo 56 poslancov, jeden bol proti a dvaja sa hlasovania zdržali. Pri príležitosti 20. výročia vstupu Slovenska do Európskej únie prináša TASR sériu dokumentačných materiálov.

"Európsky parlament vyjadruje súhlas so žiadosťou Slovenskej republiky stať sa členom Európskej únie," znel text prijatej rezolúcie, ktorú následne v apríli definitívne schválilo plénum EP v Štrasburgu. "Čas rozšírenia konečne nastal. Rozdelená Európa je minulosťou, Európa 21. storočia bude jednotná," uviedol po schválení na tlačovej konferencii vtedajší predseda EP Pat Cox.

"Dnešné historické hlasovanie znamená, že už všetky spoločné orgány EÚ vyjadrili svoj súhlas so vstupom Slovenska a ostatných štátov. Teraz je na rade podpis prístupovej zmluvy a ratifikácia vo všetkých členských a kandidátskych krajinách," povedal pre TASR vtedajší predseda Zahraničného výboru Národnej rady SR a hlavný vyjednávač s EÚ Ján Figeľ.

O niekoľko dní na to oficiálne schválila prijatie Slovenska a ďalších deviatich krajín do Európskej únie aj Rada EÚ zložená z ministrov zahraničných vecí v Luxemburgu. Nasledoval podpis zmluvy o pristúpení. Lídri desiatich krajín kandidujúcich na členstvo v Európskej únii pod aténskou Akropolou slávnostne podpísali Zmluvu o pristúpení k EÚ, ktorá znamenala zavŕšenie ich niekoľkoročného integračného úsilia. Za Slovenskú republiku dokument podpísali vtedajší prezident Rudolf Schuster a premiér Mikuláš Dzurinda.

Schuster vyjadril radosť nad tým, že SR sa stáva súčasťou zjednotenej Európy. "Sme svedkami bezprecedentného zjednotenia Európy," povedal Schuster. "Končí sa éra tragického rozdelenia Európy a začína sa nová etapa jej histórie. V nej má Európa obrovskú príležitosť vytvoriť podmienky pre nové spolužitie národov na pevných demokratických základoch, pri rešpektovaní práv jednotlivca a odlišností národov a štátov," dodal vtedajší prezident. Informuje TASR na základe svojho archívu.

Lídri sa zišli na summite v októbri 2002, odporučili prijať SR v roku 2004

Európska únia na summite v Bruseli koncom októbra 2002 na najvyššej úrovni odporučila Slovensko a ďalších deväť kandidátskych krajín na vstup do EÚ v roku 2004. Pri príležitosti 20. výročia vstupu Slovenska do Európskej únie prináša TASR sériu dokumentačných materiálov.

Lídri európskej pätnástky počas rokovania o politických záveroch podporili názor Európskej komisie, že Cyprus, Česká republika, Estónsko, Lotyšsko, Litva, Maďarsko, Malta, Poľsko, Slovensko a Slovinsko spĺňajú politické kritériá a budú schopné splniť ekonomické kritériá a prevziať záväzky členstva od začiatku roku 2004.

"Toto rozhodnutie je zároveň vyjadrením politickej vôle štátov európskej pätnástky rozšíriť v nadchádzajúcich rokoch svoje rady o všetkých desať kandidátskych krajín," uviedol pre TASR vtedajší hlavný vyjednávač s EÚ Ján Figeľ.

Bruselský summit tak podľa neho potvrdil dôveryhodnosť Slovenska v rokovaniach, ako aj v celkovej príprave na budúce členstvo v EÚ. "Slovensku to otvára cestu k záverečným rokovaniam v integračnom procese, k potrebnej dohode o otázkach poľnohospodárstva a rozpočtu a následnej príprave definitívneho znenia prístupovej zmluvy," povedal v tom čase Figeľ.

V novembri Európsky parlament (EP) v Štrasburgu výraznou väčšinou hlasov schválil rezolúciu o rozšírení EÚ, v ktorej vyzval jej členské štáty, aby na decembrovom summite v Kodani stanovili ako najneskorší dátum rozšírenia Únie 1. máj 2004.

Za historickú rezolúciu EP, ktorou podporil proces rozširovania Európskej únie, hlasovalo 505 poslancov, proti boli 20, ďalších 30 sa hlasovania zdržalo.

EP prijal pozmeňovací návrh, v ktorom ocenil, že Slovensko bolo schopné po voľbách v roku 1998 dobehnúť v príprave na členstvo v EÚ ostatných kandidátov. EP v rezolúcii vyzval Slovensko, aby urýchlilo a posilnilo boj proti korupcii na všetkých úrovniach.

Európska únia na decembrovom summite v Kodani v roku 2002 slávnostne ukončila prístupové rokovania s desiatimi kandidátskymi krajinami vrátane Slovenska s tým, že sa jej členmi stanú v roku 2004.

Dánsky premiér Anders Fogh Rasmussen, ktorý summitu predsedal, označil tento deň za "skutočne historický moment". "Desaťročia rozdelenia nášho kontinentu sú nenávratne za nami," vyhlásil na záverečnej tlačovej konferencii.

"Od mája 2004 sa Slovensko, Česká republika, Maďarsko, Poľsko, Slovinsko, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Cyprus a Malta pripoja k EÚ a budú s nami zdieľať spoločnú budúcnosť," uzavrel vtedy Rasmussen.

SR mohla uzavrieť prístupové rokovania do konca roka 2002

Európska únia na summite v Laekene v decembri 2001 vymenovala Slovensko a ďalších deväť kandidátskych krajín, ktoré mohli uzavrieť prístupové rokovania do konca roka 2002. Pri príležitosti 20. výročia vstupu Slovenska do Európskej únie prináša TASR sériu dokumentačných materiálov.

"EÚ je odhodlaná priviesť prístupové rokovania s pripravenými krajinami k úspešnému uzavretiu do konca roku 2002, aby sa tieto krajiny mohli zúčastniť na voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2004 ako členovia," uviedli vtedajší lídri EÚ v záverečnom uznesení zo summitu. Dodali, že kandidáti budú naďalej hodnotení podľa vlastných zásluh na základe princípu diferenciácie.

"Európska rada súhlasí so správou Európskej komisie, podľa ktorej v prípade zachovania súčasného tempa rokovaní a reforiem kandidátov by mohli byť Cyprus, Estónsko, Maďarsko, Lotyšsko, Litva, Malta, Poľsko, Slovensko, Česko a Slovinsko pripravené," píše sa v konečnej verzii laekenských záverov.

"Tento summit znamená ďalší konkrétny krok, ďalší významný míľnik v procese rozšírenia, ktorý sa dostáva do finále. Slovensko chce v tomto finále úspešne obstáť," vyhlásil vtedajší slovenský premiér Mikuláš Dzurinda, informuje TASR na základe svojho archívu.

V júni 2002 Európsky parlament schválil v Štrasburgu rezolúciu o rozšírení, v ktorej chválil dosiahnutý pokrok Slovenska v príprave na členstvo v EÚ, ale zároveň upozornil na mnohé problematické oblasti. Správa upozornila na potrebu ďalšieho pokroku v oblastiach ako postavenie rómskej menšiny, boj proti korupcii, či posilňovanie administratívnych kapacít. Vyzývala slovenskú vládu, aby zabezpečila "dobrú a bezpečnú" hranicu s Ukrajinou.

Poslanci ďalej žiadali vypracovanie plánu na zlepšenie uplatňovania zákona o jazyku národnostných menšín z roku 1999, vrátane poskytnutia finančnej podpory oblastiam s viac ako 20-percentným podielom menšinového obyvateľstva s cieľom zabezpečiť ich lepšiu informovanosť o jazykových možnostiach. V ekonomickej časti dokument pripomenul vysokú nezamestnanosť a vyzval vládu, aby s cieľom jej zníženia prijala opatrenia na zlepšenie mobility pracovných síl.

V októbri 2002 Európska komisia oficiálne odporučila prijať Slovensko a ďalších deväť kandidátskych krajín do Európskej únie v roku 2004. Komisia tiež uviedla, že "Slovensko vo všeobecnosti plní svoje záväzky, ktoré dalo v prístupových rokovaniach". Hodnotiaca správa EK o Slovensku bola podľa Mikuláša Dzurindu pozitívna a jej hlavnou líniou bolo konštatovanie pokroku SR v prístupovom procese. "Za mimoriadne dôležitý odkaz pre Slovensko považujeme skutočnosť, že EK odporúča uzavrieť prístupové rokovania so SR do konca tohto roku, čím sa naplnil aj náš negociačný cieľ stanovený v roku 2000," uviedol Dzurinda na tlačovej konferencii v reakcii na zverejnenie hodnotiacej správy.

Európska komisia odporučila Slovensko v roku 1999 na začatie rokovaní o vstupe do EÚ

Európska komisia (EK) v správe v októbri 1999 odporučila Slovensko a ďalšie kandidátske krajiny tzv. druhej skupiny na začatie rokovaní o vstupe do Európskej únie. Spolu so SR získali odporúčanie aj Litva, Lotyšsko, Malta a podmienečne aj Rumunsko a Bulharsko.

Slovensko podľa správy spĺňalo všetky politické kritériá a EK ocenila pokrok, ktorý krajina dosiahla od parlamentných volieb v roku 1998. Zároveň však pripomenula, že Slovensko ešte nemožno považovať za krajinu s plne fungujúcou trhovou ekonomikou a mala tiež pokračovať v úsilí o zabezpečenie stabilného a trvalého fungovania demokratických inštitúcií, zintenzívniť boj proti kriminalite a korupcii a chrániť práva národnostných menšín. Osobitnú pozornosť mala SR venovať situácii Rómov a boju proti diskriminácii v spoločnosti. V oblasti politických kritérií dosiahlo podľa Komisie najvýraznejší pokrok zo všetkých kandidátov práve Slovensko. "Slovensko môže byť teraz považované za krajinu spĺňajúcu kodanské politické kritériá," uvádza sa v správe.

Na decembrovom summite v Helsinkách Slovensko dostalo pozvanie na začatie rokovaní o vstupe do EÚ. Spolu so Slovenskom dostalo pozvánku Rumunsko, Bulharsko, Lotyšsko, Litva a Malta.

"Rozhodnutie EÚ je historickým okamihom pre Európsku úniu, jej členské štáty i asociované krajiny. Je to historický okamih pre Slovenskú republiku," povedal v tom čase pre TASR vtedajší premiér Mikuláš Dzurinda. "Európska únia rozhodla o novej architektúre európskeho domu, v ktorom má rovnocenné miesto rezervované aj Slovensko," dodal.

Vo februári 2000 začali v Bruseli oficiálne rokovania o vstupe Slovenskej republiky a ďalších piatich krajín do EÚ. Vtedajší šéf slovenskej diplomacie Eduard Kukan uviedol, že išlo o prvý hmatateľný dôkaz toho, že politika slovenskej vlády je proeurópska a že takýmto spôsobom ju hodnotí aj EÚ. "Slovensko dnes nastúpilo na cestu do Európskej únie. Teraz nás však čaká tvrdá a dôsledná práca, ktorú budú naši partneri hodnotiť výlučne podľa výsledku," uviedol Kukan vo vtedajšom rozhovore pre TASR.

V marci hlavný vyjednávač SR pre vstup do Európskej únie Ján Figeľ odovzdal v Bruseli pozičné dokumenty na rokovania o vstupe Slovenska do EÚ v ôsmich kapitolách - malé a stredné podniky; veda a výskum; školstvo a vzdelávanie; štatistika; vonkajšie vzťahy; spoločná zahraničná a bezpečnostná politika; kultúra a audiovizuálna politika a hospodárska súťaž. Týmto krokom sa prakticky začali rozhovory o vstupe Slovenska do EÚ.

EK v hodnotiacej správe zverejnenej v novembri 2000 privítala celkový pokrok Slovenska na ceste do Európskej únie. Avšak takmer vo všetkých oblastiach ho označila za nedostatočný. Mnohé reformné kroky sa podľa nej nepodarilo dosiahnuť pre nedostatok politického konsenzu. Prvýkrát sa však Slovensko dočkalo označenia fungujúca trhová ekonomika. Taktiež ďalej pokročilo v upevňovaní demokratického systému a normálneho fungovania inštitúcií. Informuje TASR na základe svojho archívu.

EÚ na summite vo Viedni v 1998 nerozhodla o rozšírení rokovaní o vstupe

Európska únia na svojom summite vo Viedni v decembri 1998 nerozhodla o rozšírení rokovaní o vstupe na ďalšie kandidátske krajiny a požiadala Európsku komisiu (EK), aby novú hodnotiacu správu o kandidátoch vrátane Slovenska predložila až koncom nasledujúceho roka na summite EÚ v Helsinkách. Pre Slovensko to znamenalo, že novú šancu získať pozvanie na rokovania o vstupe do EÚ a následné preradenie do "prvej skupiny krajín" mu mohol poskytnúť až helsinský summit v decembri 1999.


V marci 1998 sa vtedajší podpredseda vlády SR a predseda Rady vlády SR pre integráciu SR do Európskej únie Jozef Kalman zúčastnil v Bruseli v sídle EÚ na ministerskej schôdzi, ktorou sa otvoril proces pristupovania desiatich kandidátskych krajín strednej a východnej Európy a Cypru do Európskej únie. Kalman odovzdal predstaviteľom EK vládou schválený Národný program na prijatie legislatívy EÚ, v ktorom SR reagovala na program Partnerstvo pre vstup a na požiadavky luxemburského summitu EÚ z decembra 1997.

Kalman po návrate z Bruselu uviedol, že stretnutie zamerané na rozšírenie Európskej únie potvrdilo "naše predstavy, že EÚ zatiaľ o ničom definitívne nerozhodla a že všetci kandidáti na vstup majú rovnaké šance. Rozhodujúci bude stav pripravenosti v čase, keď sa bude EÚ rozširovať."

V septembri 1998 sa na Slovensku konali parlamentné voľby, ktorých výsledok označila EK za pozitívny krok k integrácii SR do európskych štruktúr. EÚ povzbudila v tom čase budúcu vládu a parlament SR, aby urýchlene riešili nedostatky, ktoré poškodili proces vstupu SR do EÚ.

Začiatkom decembra potom Európsky parlament prijal rezolúciu ku kandidatúre Slovenska na vstup do Európskej únie. V dokumente vyzval Komisiu na prehodnotenie situácie na Slovensku tak, aby Európska rada mohla prijať rozhodnutie o začiatku rokovaní počas prvého polroka 1999.

O niekoľko dní sa zišla Rada ministrov, ktorá privítala celkový pokrok kandidátskych krajín v príprave na členstvo a povzbudila ich v ďalšom úsilí. Ministri zaznamenali, že rozdiely v preberaní legislatívy EÚ sa medzi kandidátmi prvej a druhej skupiny znížili. Povzbudila všetky kandidátske krajiny, aby zintenzívnili prípravu na členstvo.

V tesnej nadväznosti na to sa vo Viedni konal summit EÚ. Lídri tam však nerozhodli o rozšírení rokovaní o vstupe na ďalšie kandidátske krajiny. Novú šancu na pozvanie mal predstavovať až summit v Helsinkách o rok neskôr.

Na margo výsledkov viedenského summitu vtedajší premiér SR Mikuláš Dzurinda uviedol, že na ňom zazneli pozitívne signály voči Slovensku a jeho demokratickým zmenám. Citoval rakúskeho kancelára Viktora Klimu, podľa ktorého si tieto jasné a pozitívne zmeny všimli "všetci v Európe".