Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Poľadovica potrápila aj vodičov a ovocinári sa tiež obávajú, čo mrazy urobia s budúcoročnou úrodou.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 27. februára (TASR) - Na viacerých slovenských riekach pláva ľadová triešť, ktorá môže spôsobiť upchatie koryta. Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) preto vystríha pred ľadovými povodňami.
"Ľadová triešť vznikne odtrhnutím dnového ľadu, ktorý sa vytvára pri celodenných silných mrazoch," vysvetľuje SHMÚ. Keď sa však triešť dostane do úzkych miest toku, môže sa pospájať a zamrznúť. Voda potom nemôže odtekať. V Tužine bol takýmto spôsobom dosiahnutý prvý stupeň povodňovej aktivity.
"Momentálne na tokoch celého Slovenska je voda mimoriadne podchladená a mimoriadne nízke teploty vzduchu spôsobujú zosilňovanie ľadových javov v tokoch," konštatuje SHMÚ. Predpokladá, že sa bude situácia ďalej zhoršovať, preto vydal výstrahu prvého stupňa pred ľadovými povodňami pre okresy Prievidza a Martin. Neskôr môžu pribudnúť aj ďalšie okresy. Ľadovú triešť možno vidieť aj na Dunaji, v okolí Devína a Bratislavy.
"Koncom týždňa by sa mala situácia stabilizovať, ale môže dôjsť k ďalším nepríjemným situáciám spojenými s odchodom ľadov a ľadovými bariérami. Ale to už závisí od meteorologickej situácie," informuje SHMÚ.
Vo viacerých regiónoch Slovenska komplikujú dopravu nástrahy na cestách v podobe zľadovateného snehu či snehových jazykov. Motoristom v tejto súvislosti vyzýva k opatrnosti Slovenská správa ciest (SSC).
Cestári na svojom webe zjazdnost.sk upozorňujú, že zľadovatený sneh sa vytvára na cestách II. a III. triedy v oblasti a okolí Vysokých Tatier, Levoče, Žiaru nad Hronom, Kremnice, Kokavy nad Rimavicou či Starej Bystrice.
Na úsekoch ciest v okresoch Levoča, Dolný Kubín, Námestovo, Tvrdošín, Poprad, Kežmarok a Prešov, v okoli Šumiaca i na horskom priechode Besník sa zasa v dôsledku silného vetra tvoria snehové jazyky a záveje.
Riziko tvorby snehových jazykov oznamuje aj Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ). Aktuálna výstraha platí pre oblasť severného a severovýchodného Slovenska až do stredajšieho (28.2.) popoludnia.
V súčasných mrazivých dňoch už spozorneli aj ovocinári. Teplotná hranica, pri ktorej sa nič dramatické pre ovocné stromy nedeje, je mínus desať stupňov Celzia. Čím sú prudšie mrazy, tým sa zvyšuje pravdepodobnosť poškodenia ovocných stromov. Uviedla to pre TASR hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Jana Holéciová.
Ovocinárska únia Slovenskej republiky (OÚ SR), ktorá je členom SPPK, avizuje, že februárové mrazy už poškodili časť púčikov na ovocných stromoch. "Zatiaľ však nehovoríme o žiadnej dramatickej situácii, pretože pokiaľ stromu vymrzne aj 90 % kvetov, tak ešte vie dať slušnú úrodu", vysvetlil predseda OÚ SR Marián Varga. Rozhodujúce teraz podľa neho bude, ako dlho budú tieto prudké mrazy trvať. Pod budúcu úrodu sa okrem intenzity mrazov podpisuje aj to, v akej kondícii je ovocný sad na začiatku zimy. Pokiaľ sa o ovocné stromy ovocinári na jeseň dobre postarali, pokiaľ mali stromy dostatočnú výživu a majú teraz ideálnu koncentráciu bunečných štiav, tým lepšie zvládnu aj takéto prudšie februárové mrazy.
Mrazy k poľnohospodárstvu podľa Holéciovej však neodmysliteľne patria. Majú veľmi dôležitú úlohu, pretože pomáhajú znižovať počet škodcov a škodlivých mikroorganizmov, ktoré môžu neskôr ohrozovať alebo poškodzovať poľnohospodárske plodiny.
Poľnohospodári, ktorí hospodária na severe Slovenska, v súčasnosti podľa nej zatiaľ nehovoria o žiadnej dramatickej situácii. "V tomto týždni sme oslovili tie podniky, ktoré pestujú plodiny na Orave, Liptove a na Turci. Hoci majú v niektorých tamojších regiónoch minimálnu snehovú pokrývku, oziminy by mali byť v týchto lokalitách snehom chránené pred prípadným vymrznutím. Možné straty sa však prejavia až na jar, keď sa sneh roztopí, porasty sa začnú po zime zobúdzať a keď ich poľnohospodári začnú prihnojovať," informovala Holéciová.
Prudké mrazy by zatiaľ podľa nej mali zvládať aj hospodárske zvieratá. "Poľnohospodári na Orave a na Liptove avizujú, že im v týchto mrazivých dňoch zamŕzajú napájačky vo vonkajších priestoroch. Premnožená raticová zver sa stiahla z lesov na Liptove na polia poľnohospodárov, kde im intenzívne vyžiera repku, čím spôsobuje škody na budúcej úrode," dodala hovorkyňa SPPK.
"Ľadová triešť vznikne odtrhnutím dnového ľadu, ktorý sa vytvára pri celodenných silných mrazoch," vysvetľuje SHMÚ. Keď sa však triešť dostane do úzkych miest toku, môže sa pospájať a zamrznúť. Voda potom nemôže odtekať. V Tužine bol takýmto spôsobom dosiahnutý prvý stupeň povodňovej aktivity.
"Momentálne na tokoch celého Slovenska je voda mimoriadne podchladená a mimoriadne nízke teploty vzduchu spôsobujú zosilňovanie ľadových javov v tokoch," konštatuje SHMÚ. Predpokladá, že sa bude situácia ďalej zhoršovať, preto vydal výstrahu prvého stupňa pred ľadovými povodňami pre okresy Prievidza a Martin. Neskôr môžu pribudnúť aj ďalšie okresy. Ľadovú triešť možno vidieť aj na Dunaji, v okolí Devína a Bratislavy.
"Koncom týždňa by sa mala situácia stabilizovať, ale môže dôjsť k ďalším nepríjemným situáciám spojenými s odchodom ľadov a ľadovými bariérami. Ale to už závisí od meteorologickej situácie," informuje SHMÚ.
Pozor na cestách
Vo viacerých regiónoch Slovenska komplikujú dopravu nástrahy na cestách v podobe zľadovateného snehu či snehových jazykov. Motoristom v tejto súvislosti vyzýva k opatrnosti Slovenská správa ciest (SSC).
Cestári na svojom webe zjazdnost.sk upozorňujú, že zľadovatený sneh sa vytvára na cestách II. a III. triedy v oblasti a okolí Vysokých Tatier, Levoče, Žiaru nad Hronom, Kremnice, Kokavy nad Rimavicou či Starej Bystrice.
Na úsekoch ciest v okresoch Levoča, Dolný Kubín, Námestovo, Tvrdošín, Poprad, Kežmarok a Prešov, v okoli Šumiaca i na horskom priechode Besník sa zasa v dôsledku silného vetra tvoria snehové jazyky a záveje.
Riziko tvorby snehových jazykov oznamuje aj Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ). Aktuálna výstraha platí pre oblasť severného a severovýchodného Slovenska až do stredajšieho (28.2.) popoludnia.
V súčasných mrazivých dňoch už spozorneli aj ovocinári
V súčasných mrazivých dňoch už spozorneli aj ovocinári. Teplotná hranica, pri ktorej sa nič dramatické pre ovocné stromy nedeje, je mínus desať stupňov Celzia. Čím sú prudšie mrazy, tým sa zvyšuje pravdepodobnosť poškodenia ovocných stromov. Uviedla to pre TASR hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Jana Holéciová.
Ovocinárska únia Slovenskej republiky (OÚ SR), ktorá je členom SPPK, avizuje, že februárové mrazy už poškodili časť púčikov na ovocných stromoch. "Zatiaľ však nehovoríme o žiadnej dramatickej situácii, pretože pokiaľ stromu vymrzne aj 90 % kvetov, tak ešte vie dať slušnú úrodu", vysvetlil predseda OÚ SR Marián Varga. Rozhodujúce teraz podľa neho bude, ako dlho budú tieto prudké mrazy trvať. Pod budúcu úrodu sa okrem intenzity mrazov podpisuje aj to, v akej kondícii je ovocný sad na začiatku zimy. Pokiaľ sa o ovocné stromy ovocinári na jeseň dobre postarali, pokiaľ mali stromy dostatočnú výživu a majú teraz ideálnu koncentráciu bunečných štiav, tým lepšie zvládnu aj takéto prudšie februárové mrazy.
Mrazy k poľnohospodárstvu podľa Holéciovej však neodmysliteľne patria. Majú veľmi dôležitú úlohu, pretože pomáhajú znižovať počet škodcov a škodlivých mikroorganizmov, ktoré môžu neskôr ohrozovať alebo poškodzovať poľnohospodárske plodiny.
Poľnohospodári, ktorí hospodária na severe Slovenska, v súčasnosti podľa nej zatiaľ nehovoria o žiadnej dramatickej situácii. "V tomto týždni sme oslovili tie podniky, ktoré pestujú plodiny na Orave, Liptove a na Turci. Hoci majú v niektorých tamojších regiónoch minimálnu snehovú pokrývku, oziminy by mali byť v týchto lokalitách snehom chránené pred prípadným vymrznutím. Možné straty sa však prejavia až na jar, keď sa sneh roztopí, porasty sa začnú po zime zobúdzať a keď ich poľnohospodári začnú prihnojovať," informovala Holéciová.
Prudké mrazy by zatiaľ podľa nej mali zvládať aj hospodárske zvieratá. "Poľnohospodári na Orave a na Liptove avizujú, že im v týchto mrazivých dňoch zamŕzajú napájačky vo vonkajších priestoroch. Premnožená raticová zver sa stiahla z lesov na Liptove na polia poľnohospodárov, kde im intenzívne vyžiera repku, čím spôsobuje škody na budúcej úrode," dodala hovorkyňa SPPK.
