Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Slovenská protifašistická bojovníčka a podplukovníčka izraelskej armády sa narodila v roku 1914 v chudobnej židovskej rodine v Nadabuli, v časti Rožňavy.
Autor TASR
Banská Bystrica 22. augusta (TASR) – O slovenskej a izraelskej národnej hrdinke Chavive Reikovej Izraelčania vedia. Keď prídu do Banskej Bystrice, do Múzea SNP, vždy sa na ňu pýtajú. Mnohí Slováci o nej však ani netušia. Aj preto múzeum počas osláv 70. výročia SNP sústredilo pozornosť práve na túto mladú ženu, ktorá hoci nemusela, vrátila sa z Palestíny v roku 1944 počas Povstania na Slovensko, do svojho rodiska. Našla tu smrť.
"Samozrejme, že my v múzeu o Chavive a jej hrdinstve vieme. Len to povedomie ostatných ľudí u nás je také čudné, ako keby sme si takých hrdinov nechceli vážiť. Preto sa ich snažíme vyzdvihovať a propagovať. Chaviva je v tomto roku symbolom osláv, na budúci rok to bude zasa niekto iný," vysvetľuje riaditeľ Múzea SNP v Banskej Bystrici a historik Stanislav Mičev. Nakrúca sa už o nej aj film.
Slovenská protifašistická bojovníčka a podplukovníčka izraelskej armády Chaviva, pôvodne Marta, Reiková, sa narodila v roku 1914 v chudobnej židovskej rodine v Nadabuli, v časti Rožňavy. V Banskej Bystrici prežila 20 rokov svojho života. V roku 1939 odišla s manželom do Palestíny, kde sa angažovala v sionistických hnutiach a pomáhala ako humanitárna aktivistka.
Ako tvrdia historici, neskôr vstúpila do oddielov Hagana, čo boli ozbrojené zložky, ktoré bojovali proti britskej okupácii Palestíny. Napriek tomu na výzvu britskej vojenskej tajnej služby SOE vstúpila do ich radov, aby absolvovala výcvik a prišla pomôcť povstalcom v rodnej krajine.
Chavivu vysadili na letisku Tri Duby 17. septembra v rámci skupiny Amsterdam. Hoci mala parašutistický výcvik, britské zákony vtedy neumožňovali ženám skákať s padákom. Jej úlohou bolo pomáhať prenasledovaným Židom a americkým i britským pilotom.
Neskôr ju nacisti zajali, neľudsky týrali a 20. novembra 1944 v Kremničke popravili. Nikdy nezaprela, že je Židovka a Nemcom sa k tomu priznala. Po vojne jej telo exhumovali a najprv previezli do Prahy na Olšanský cintorín. Neskôr ju exhumovali znova a s poctami pochovali v Izraeli, na hore Herzl v Jeruzaleme.
"V Palestíne bola relatívne v bezpečí. Na Slovensko prišla aj napriek tomu, že vedela, že jej hrozí smrť. Keď jej ponúkli, aby odletela z povstaleckého územia preč, odmietla a zostala. Treba si uvedomiť, že to bola mladá žena, ktorá túžila po rodine. Vrátila sa na Slovensko, hoci nemusela. V tom je Chaviva výnimočná," dodáva Mičev.
Múzeum SNP vo svojom areáli nedávno otvorilo románsku záhradu, ktorá nesie jej meno a 8. septembra, v predvečer výročia holokaustu, jej odhalia pamätník. Do Banskej Bystrice na oslavy 70. výročia SNP by mala pricestovať aj jej rodina z Izraela.
"Samozrejme, že my v múzeu o Chavive a jej hrdinstve vieme. Len to povedomie ostatných ľudí u nás je také čudné, ako keby sme si takých hrdinov nechceli vážiť. Preto sa ich snažíme vyzdvihovať a propagovať. Chaviva je v tomto roku symbolom osláv, na budúci rok to bude zasa niekto iný," vysvetľuje riaditeľ Múzea SNP v Banskej Bystrici a historik Stanislav Mičev. Nakrúca sa už o nej aj film.
Slovenská protifašistická bojovníčka a podplukovníčka izraelskej armády Chaviva, pôvodne Marta, Reiková, sa narodila v roku 1914 v chudobnej židovskej rodine v Nadabuli, v časti Rožňavy. V Banskej Bystrici prežila 20 rokov svojho života. V roku 1939 odišla s manželom do Palestíny, kde sa angažovala v sionistických hnutiach a pomáhala ako humanitárna aktivistka.
Ako tvrdia historici, neskôr vstúpila do oddielov Hagana, čo boli ozbrojené zložky, ktoré bojovali proti britskej okupácii Palestíny. Napriek tomu na výzvu britskej vojenskej tajnej služby SOE vstúpila do ich radov, aby absolvovala výcvik a prišla pomôcť povstalcom v rodnej krajine.
Chavivu vysadili na letisku Tri Duby 17. septembra v rámci skupiny Amsterdam. Hoci mala parašutistický výcvik, britské zákony vtedy neumožňovali ženám skákať s padákom. Jej úlohou bolo pomáhať prenasledovaným Židom a americkým i britským pilotom.
Neskôr ju nacisti zajali, neľudsky týrali a 20. novembra 1944 v Kremničke popravili. Nikdy nezaprela, že je Židovka a Nemcom sa k tomu priznala. Po vojne jej telo exhumovali a najprv previezli do Prahy na Olšanský cintorín. Neskôr ju exhumovali znova a s poctami pochovali v Izraeli, na hore Herzl v Jeruzaleme.
"V Palestíne bola relatívne v bezpečí. Na Slovensko prišla aj napriek tomu, že vedela, že jej hrozí smrť. Keď jej ponúkli, aby odletela z povstaleckého územia preč, odmietla a zostala. Treba si uvedomiť, že to bola mladá žena, ktorá túžila po rodine. Vrátila sa na Slovensko, hoci nemusela. V tom je Chaviva výnimočná," dodáva Mičev.
Múzeum SNP vo svojom areáli nedávno otvorilo románsku záhradu, ktorá nesie jej meno a 8. septembra, v predvečer výročia holokaustu, jej odhalia pamätník. Do Banskej Bystrice na oslavy 70. výročia SNP by mala pricestovať aj jej rodina z Izraela.
