Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
E. Chmelár aj J. Hrabko v TABLET.TV hodnotili okrem osláv konca 2. svetovej vojny aj voľbu šéfa NKÚ, zverejnenie nahrávky Matoviča s Procházkom a novú občiansku mierovú iniciatívu.
Autor Teraz.sk
Bratislava 8. mája (Teraz.sk) – Rozhodnutie slovenského premiéra Roberta Fica (Smer-SD) ísť na oslavy 70. výročia konca druhej svetovej vojny do Moskvy, nezúčastniť sa však kontroverznej vojenskej prehliadky je racionálne. V diskusii na TABLET.TV sa na tom zhodol rektor Akadémie médií Eduard Chmelár a publicista Juraj Hrabko, každý z nich však má na túto cestu iný uhol pohľadu.
„Myslím si, že v danej situácii je účasť premiéra tak, ako je avizovaná, najlepším riešením z najhorších. Všetci vieme, že mu srdce piští, aby išiel na oslavy do Moskvy aj z iných dôvodov, nie len preto, aby si uctil pamiatku padlých. Niet sily, ktorá by mu zabránila tam ísť, keď už sa rozhodol, ale nezúčastniť sa na demonštrácii sily považujem za dobrý nápad,“ konštatoval Hrabko. Dodal, že premiér sa pre takéto riešenie rozhodol sám a nie v dôsledku externého tlaku.
„Národ, ktorý obetuje pätinu svojich ľudí, aby zbavil Európu fašizmu si zaslúži úctu, o nič iné nejde. Považujem za elegantné riešenie nezúčastniť sa vojenskej prehliadky ale neuraziť ruský ľud,“ reagoval Chmelár, podľa ktorého by sa história a súčasná politická situácia nemali miešať. Dodal však, že ak už premiér okrem Slovenska a Ruska pri príležitosti osláv navštívi aj Poľsko, mohol zvážiť návštevu Rumunska, ktoré pri oslobodzovaní Slovenska obetovalo životy desiatich tisícov svojich vojakov. Naopak, návšteva Kyjeva by bola podľa Chmelára chybou, keďže na Ukrajine podľa neho nemajú dodnes jasno v tom, ktorá bojujúca strana bola tá správna.
„Je hanbou, že sme sa dozvedeli o tom, kam pôjde náš premiér od ruského ministra zahraničných vecí a potvrdil to český prezident,“ upozornil Hrabko.
Na otázku, ako hodnotí atmosféru, v ktorej prebiehajú oslavy, ako aj škandál, ktorý spôsobil plán dvadsiatich ruských motorkárov podniknúť cestu z Moskvy do Berlína, Hrabko reagoval, že ak mali v poriadku doklady, nebol dôvod nevpúšťať ich do únie, ani sa nejako špeciálne touto cestou zaoberať.
„Keby tu robili „bordel“, je to úloha pre okrskového policajta, nie pre ministrov,“ poznamenal aj Chmelár. „Nie je to normálne, je to znak šialenej doby, ktorú žijeme. Nik tak nespopularizoval Nočných vlkov, ako ich odporcovia,“ reagoval na rôzne opatrenia proti partii motorkárov.
Zároveň upozornil na slovenskú mierovú iniciatívu, ktorej cieľom je dostať na politickú úroveň aj také témy súvisiace s konfliktom na Ukrajine, ktoré sa dnes považujú za nevhodné vzhľadom na prevažujúci tón diskurzu. „V prvom rade bolo obrovskou chybou opustiť ideály podľa Parížskej charty pre novú Európu z roku 1990. Po skončení studenej vojny jasne zadefinovala, že bezpečnosť je nedeliteľná a už sa nikdy nemôže stať, že budú proti sebe stáť dva vojenské bloky, ktoré budú proti sebe zbrojiť,“ poznamenal Chmelár, podľa ktorého iniciatívu podporili všetci traja bývalí slovenskí prezidenti, umelci Peter Lipa a Pavol Hammel, Peter Jaroš, ale aj český politik, bývalý predseda Valného zhromaždenia OSN Ján Kavan, či signatár Charty´77 Petr Uhl.
Obaja sa vyjadrili aj k voľbe predsedu Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ). Podľa Chmelára má nárok na tento post Sloboda a solidarita (SaS), ak však vôbec bude niekto zvolený, najskôr to podľa neho bude kandidát KDH Maroš Žilinka. „Treba tlačiť na Roberta Fica, aby odkryl karty. Ak tvrdí, že post patrí opozícii, mal by zverejniť, ako budú hlasovať jeho poslanci. Sú tu traja kandidáti, nech sa Smer vyjadrí, kto je preň najprijateľnejší,“ povedal Chmelár, podľa ktorého požiadavka Smeru-SD na úplne jednotný postup opozície nie je férová a ani v praxi realizovateľná.
Podľa Hrabka nárok SaS na post predsedu NKÚ zanikol spolu s poslaneckým klubom tejto strany. Odhaduje, že ak bude niekto zvolený, najskôr kandidát SDKÚ-DS Karol Mitrík.
Chmelár aj Hrabko hodnotili aj zverejnenie nahrávky rozhovoru medzi Igorom Matovičom a Radoslavom Procházkom. Konštatovali, že obaja politici v priebehu kauzy preukázateľne nehovorili pravdu, Procházka o obsahu nahrávky a Matovič, keď pôvodne tvrdil, že žiadna nahrávka neexistuje. „Čo sa týka Procházku, bol som sklamaný jeho verbálnym prejavom. Vzhľadom na jeho perfektné vzdelanie by som očakával, že to bude cítiť aj v súkromných rozhovoroch,“ poznamenal Hrabko.
„Kauza dokazuje to, čo obaja aktéri zamlčali. Pochybnosti pri Radoslavovi Procházkovi ostávajú. Stále je tu rozdiel medzi uvádzanými a oficiálne priznanými príjmami v prezidentskej kampani. Igor Matovič sa takmer v priamom prenose priznal, že prichádza do rozporu so zákonom, v čase výkonu poslaneckého mandátu podniká,“ poznamenal Chmelár. Dodal, že Procházkovi kauza už uškodila, stratil dôveru časti voličov a tí sa k nemu dodnes nevrátili. Súčasné zverejnenie celej nahrávky podľa neho tento stav nijako neovplyvní.
„Myslím si, že v danej situácii je účasť premiéra tak, ako je avizovaná, najlepším riešením z najhorších. Všetci vieme, že mu srdce piští, aby išiel na oslavy do Moskvy aj z iných dôvodov, nie len preto, aby si uctil pamiatku padlých. Niet sily, ktorá by mu zabránila tam ísť, keď už sa rozhodol, ale nezúčastniť sa na demonštrácii sily považujem za dobrý nápad,“ konštatoval Hrabko. Dodal, že premiér sa pre takéto riešenie rozhodol sám a nie v dôsledku externého tlaku.
„Národ, ktorý obetuje pätinu svojich ľudí, aby zbavil Európu fašizmu si zaslúži úctu, o nič iné nejde. Považujem za elegantné riešenie nezúčastniť sa vojenskej prehliadky ale neuraziť ruský ľud,“ reagoval Chmelár, podľa ktorého by sa história a súčasná politická situácia nemali miešať. Dodal však, že ak už premiér okrem Slovenska a Ruska pri príležitosti osláv navštívi aj Poľsko, mohol zvážiť návštevu Rumunska, ktoré pri oslobodzovaní Slovenska obetovalo životy desiatich tisícov svojich vojakov. Naopak, návšteva Kyjeva by bola podľa Chmelára chybou, keďže na Ukrajine podľa neho nemajú dodnes jasno v tom, ktorá bojujúca strana bola tá správna.
„Je hanbou, že sme sa dozvedeli o tom, kam pôjde náš premiér od ruského ministra zahraničných vecí a potvrdil to český prezident,“ upozornil Hrabko.
Na otázku, ako hodnotí atmosféru, v ktorej prebiehajú oslavy, ako aj škandál, ktorý spôsobil plán dvadsiatich ruských motorkárov podniknúť cestu z Moskvy do Berlína, Hrabko reagoval, že ak mali v poriadku doklady, nebol dôvod nevpúšťať ich do únie, ani sa nejako špeciálne touto cestou zaoberať.
„Keby tu robili „bordel“, je to úloha pre okrskového policajta, nie pre ministrov,“ poznamenal aj Chmelár. „Nie je to normálne, je to znak šialenej doby, ktorú žijeme. Nik tak nespopularizoval Nočných vlkov, ako ich odporcovia,“ reagoval na rôzne opatrenia proti partii motorkárov.
Zároveň upozornil na slovenskú mierovú iniciatívu, ktorej cieľom je dostať na politickú úroveň aj také témy súvisiace s konfliktom na Ukrajine, ktoré sa dnes považujú za nevhodné vzhľadom na prevažujúci tón diskurzu. „V prvom rade bolo obrovskou chybou opustiť ideály podľa Parížskej charty pre novú Európu z roku 1990. Po skončení studenej vojny jasne zadefinovala, že bezpečnosť je nedeliteľná a už sa nikdy nemôže stať, že budú proti sebe stáť dva vojenské bloky, ktoré budú proti sebe zbrojiť,“ poznamenal Chmelár, podľa ktorého iniciatívu podporili všetci traja bývalí slovenskí prezidenti, umelci Peter Lipa a Pavol Hammel, Peter Jaroš, ale aj český politik, bývalý predseda Valného zhromaždenia OSN Ján Kavan, či signatár Charty´77 Petr Uhl.
Obaja sa vyjadrili aj k voľbe predsedu Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ). Podľa Chmelára má nárok na tento post Sloboda a solidarita (SaS), ak však vôbec bude niekto zvolený, najskôr to podľa neho bude kandidát KDH Maroš Žilinka. „Treba tlačiť na Roberta Fica, aby odkryl karty. Ak tvrdí, že post patrí opozícii, mal by zverejniť, ako budú hlasovať jeho poslanci. Sú tu traja kandidáti, nech sa Smer vyjadrí, kto je preň najprijateľnejší,“ povedal Chmelár, podľa ktorého požiadavka Smeru-SD na úplne jednotný postup opozície nie je férová a ani v praxi realizovateľná.
Podľa Hrabka nárok SaS na post predsedu NKÚ zanikol spolu s poslaneckým klubom tejto strany. Odhaduje, že ak bude niekto zvolený, najskôr kandidát SDKÚ-DS Karol Mitrík.
Chmelár aj Hrabko hodnotili aj zverejnenie nahrávky rozhovoru medzi Igorom Matovičom a Radoslavom Procházkom. Konštatovali, že obaja politici v priebehu kauzy preukázateľne nehovorili pravdu, Procházka o obsahu nahrávky a Matovič, keď pôvodne tvrdil, že žiadna nahrávka neexistuje. „Čo sa týka Procházku, bol som sklamaný jeho verbálnym prejavom. Vzhľadom na jeho perfektné vzdelanie by som očakával, že to bude cítiť aj v súkromných rozhovoroch,“ poznamenal Hrabko.
„Kauza dokazuje to, čo obaja aktéri zamlčali. Pochybnosti pri Radoslavovi Procházkovi ostávajú. Stále je tu rozdiel medzi uvádzanými a oficiálne priznanými príjmami v prezidentskej kampani. Igor Matovič sa takmer v priamom prenose priznal, že prichádza do rozporu so zákonom, v čase výkonu poslaneckého mandátu podniká,“ poznamenal Chmelár. Dodal, že Procházkovi kauza už uškodila, stratil dôveru časti voličov a tí sa k nemu dodnes nevrátili. Súčasné zverejnenie celej nahrávky podľa neho tento stav nijako neovplyvní.
