Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
O neprehľadnej situácii na Ukrajine, ale aj aktuálnych rokovaniach euroskupiny s Gréckom diskutovali v relácii Politika Tu a teraz na TABLET.TV Eduard Chmelár a Juraj Hrabko.
Autor Teraz.sk
Bratislava 19. februára (Teraz.sk) – Otázka anexie Krymu sa akosi potichu vytratila z agendy ukrajinských a európskych vyjednávačov a nastoľuje ju už len ruský prezident Vladimír Putin s cieľom potvrdiť, že poloostrov patrí Ruskej federácii. V diskusii na TABLET.TV, ktorá bola natočená 18. februára a zverejňujeme ju dnes, sa na tom zhodol rektor Akadémie médií Eduard Chmelár a publicista Juraj Hrabko.
„Pre mňa je to nepochopiteľné, už sa vôbec nespomína anexia Krymu,“ poznamenal na margo ukrajinských požiadaviek Hrabko, podľa ktorého Rusko obsadením poloostrova hrubo porušilo medzinárodné právo.
Chmelár reagoval, že podobným spôsobom bolo medzinárodné právo porušené už v prípade Kosova. Súhlasil však s tým, že sa ukrajinská strana príliš rýchlo zmierila so stratou Krymu a mala by ho žiadať naspäť, aj keby to bolo len vo forme autonómneho územia, akým sa v budúcnosti zrejme stane aj Doneck a Luhansk.
Zároveň si myslí, že by Ukrajina mala mať štatút neutrálnej krajiny. „Putinovi nejde o odtrhnutie Donecka a Luhanska. Keby mu o to išlo, už sú odtrhnuté. Putinovi ide o záruky, že na jeho hraniciach nebude NATO. A to sa dá dosiahnuť buď tým, že Rusko dostane záruky, že Ukrajina bude neutrálna, alebo vytvorením akéhosi nárazníkového pásma na hraniciach, ktoré budú predstavovať autonómne oblasti Doneck a Luhansk,“ povedal Chmelár.
Hrabko reagoval, že záruky bezpečnosti potrebuje aj Ukrajina a je otázne, či sa uspokojí len s nejakou garanciou neutrality. „Kto im zaručí tú neutralitu? Ukrajina sa sama musí rozhodnúť, čo chce a čo nechce. Zbytočne má garancie, ak prestanú byť rešpektované,“ povedal.
Na druhej strane, zdôraznil, že ak by sa Ukrajina rovno rozhodla pre vstup do NATO, ešte to neznamená, že tam v aktuálnom čase aj vstúpi, keďže s takýmto krokom musia súhlasiť členské štáty NATO.
„Rusko demonštratívne ukázalo svoju silu. Výsledkom je strata Krymu a bude strana Donecka a Luhanska,“ poznamenal na margo vývoja situácie u nášho východného suseda Hrabko.
„Dnes už podľa mňa nemožno postúpiť bez toho, aby Doneck a Luhansk dostali nejaký osobitný štatút. Samozrejme, byť na ukrajinskej strane, žiadal by som referendum,“ konštatoval Chmelár. Zároveň dodal, že vyjednávaciu pozíciu ukrajinského prezidenta Petra Porošenka podľa neho komplikuje neústupčivosť iných ukrajinských predstaviteľov. „Porošenkova pozícia je čoraz slabšia. Ale predseda vlády Arsenij Jaceňuk, ktorý je podľa mňa šialenec, a predseda parlamentu, odmietajú akékoľvek ústupky,“ povedal Chmelár.
Rokovania Grécka a eurozóny
Obaja diskutéri sa vyjadrili aj ku komplikovaným rokovaniam eurozóny s Gréckom. „Grécky minister financií Yanis Varoufakis, napriek tomu, ako ho vykresľujú, nie je žiadny extrémny ľavičiar a už vôbec nie hlupák,“ upozornil Chmelár.
„Gréci sú v skutočnosti obeťou niečoho, čo sami nechceli. Európa doslova vnútila Grécku pôžičku a primárne tým nepomáhala Grécku, ale potrebovala sanovať talianske a francúzske banky. Grécko nemá šancu uhrať túto hru z ekonomického hľadiska, ale ak uhrajú aspoň to, že sa v EÚ budú meniť pravidlá hry, bude to ich výhra,“ povedal Chmelár, podľa ktorého by Európa mala rešpektovať rozhodnutie gréckych voličov, ktorí si do svojho čela zvolili ľavicovú Syrizu. Dodal, že Gréci napriek prísnym reštriktívnym opatreniam nedokážu svoj dlh znižovať, stále rastie a krajina ledva spláca úroky.
Hrabko reagoval, že to boli práve grécki voliči, ktorí si v minulosti zvolili nezodpovedné vlády a tie ich zadĺžili na dnešnú úroveň. „Možno bude Grécko prvé, ktoré poukáže na to, že EÚ stojí na veľmi slabých základoch. Grécko môže otriasť EÚ veľmi silným spôsobom,“ upozornil Hrabko, že Grécko má aj z geografického hľadiska dôležitú polohu a je členom NATO. „Komu viac ublíži prípadný odchod Grécka z eurozóny, Grécku alebo eurozóne? Podľa mňa treba hľadať kompromis, lebo ublíži nám všetkým,“ uzavrel Hrabko.
„Pre mňa je to nepochopiteľné, už sa vôbec nespomína anexia Krymu,“ poznamenal na margo ukrajinských požiadaviek Hrabko, podľa ktorého Rusko obsadením poloostrova hrubo porušilo medzinárodné právo.
Chmelár reagoval, že podobným spôsobom bolo medzinárodné právo porušené už v prípade Kosova. Súhlasil však s tým, že sa ukrajinská strana príliš rýchlo zmierila so stratou Krymu a mala by ho žiadať naspäť, aj keby to bolo len vo forme autonómneho územia, akým sa v budúcnosti zrejme stane aj Doneck a Luhansk.
Zároveň si myslí, že by Ukrajina mala mať štatút neutrálnej krajiny. „Putinovi nejde o odtrhnutie Donecka a Luhanska. Keby mu o to išlo, už sú odtrhnuté. Putinovi ide o záruky, že na jeho hraniciach nebude NATO. A to sa dá dosiahnuť buď tým, že Rusko dostane záruky, že Ukrajina bude neutrálna, alebo vytvorením akéhosi nárazníkového pásma na hraniciach, ktoré budú predstavovať autonómne oblasti Doneck a Luhansk,“ povedal Chmelár.
Hrabko reagoval, že záruky bezpečnosti potrebuje aj Ukrajina a je otázne, či sa uspokojí len s nejakou garanciou neutrality. „Kto im zaručí tú neutralitu? Ukrajina sa sama musí rozhodnúť, čo chce a čo nechce. Zbytočne má garancie, ak prestanú byť rešpektované,“ povedal.
Na druhej strane, zdôraznil, že ak by sa Ukrajina rovno rozhodla pre vstup do NATO, ešte to neznamená, že tam v aktuálnom čase aj vstúpi, keďže s takýmto krokom musia súhlasiť členské štáty NATO.
„Rusko demonštratívne ukázalo svoju silu. Výsledkom je strata Krymu a bude strana Donecka a Luhanska,“ poznamenal na margo vývoja situácie u nášho východného suseda Hrabko.
„Dnes už podľa mňa nemožno postúpiť bez toho, aby Doneck a Luhansk dostali nejaký osobitný štatút. Samozrejme, byť na ukrajinskej strane, žiadal by som referendum,“ konštatoval Chmelár. Zároveň dodal, že vyjednávaciu pozíciu ukrajinského prezidenta Petra Porošenka podľa neho komplikuje neústupčivosť iných ukrajinských predstaviteľov. „Porošenkova pozícia je čoraz slabšia. Ale predseda vlády Arsenij Jaceňuk, ktorý je podľa mňa šialenec, a predseda parlamentu, odmietajú akékoľvek ústupky,“ povedal Chmelár.
Rokovania Grécka a eurozóny
Obaja diskutéri sa vyjadrili aj ku komplikovaným rokovaniam eurozóny s Gréckom. „Grécky minister financií Yanis Varoufakis, napriek tomu, ako ho vykresľujú, nie je žiadny extrémny ľavičiar a už vôbec nie hlupák,“ upozornil Chmelár.
„Gréci sú v skutočnosti obeťou niečoho, čo sami nechceli. Európa doslova vnútila Grécku pôžičku a primárne tým nepomáhala Grécku, ale potrebovala sanovať talianske a francúzske banky. Grécko nemá šancu uhrať túto hru z ekonomického hľadiska, ale ak uhrajú aspoň to, že sa v EÚ budú meniť pravidlá hry, bude to ich výhra,“ povedal Chmelár, podľa ktorého by Európa mala rešpektovať rozhodnutie gréckych voličov, ktorí si do svojho čela zvolili ľavicovú Syrizu. Dodal, že Gréci napriek prísnym reštriktívnym opatreniam nedokážu svoj dlh znižovať, stále rastie a krajina ledva spláca úroky.
Hrabko reagoval, že to boli práve grécki voliči, ktorí si v minulosti zvolili nezodpovedné vlády a tie ich zadĺžili na dnešnú úroveň. „Možno bude Grécko prvé, ktoré poukáže na to, že EÚ stojí na veľmi slabých základoch. Grécko môže otriasť EÚ veľmi silným spôsobom,“ upozornil Hrabko, že Grécko má aj z geografického hľadiska dôležitú polohu a je členom NATO. „Komu viac ublíži prípadný odchod Grécka z eurozóny, Grécku alebo eurozóne? Podľa mňa treba hľadať kompromis, lebo ublíži nám všetkým,“ uzavrel Hrabko.
