Bratislava 23. decembra (Teraz.sk) – Už počas prvej polovice aktuálneho roka bolo jasné, že bude mimoriadne nabitý udalosťami. Potichu zanikla štátotvorná strana ĽS-HZDS, v prezidentských voľbách uspel Andrej Kiska, ktorý sa predtým vôbec politike nevenoval a v eurovoľbách dosiahla Slovenská republika ďalší debakel vo volebnej účasti. V diskusnej relácii TABLET.TV Politika Tu a teraz komentoval dianie v prvej polovici roka 2014 rektor Akadémie médií Eduard Chmelár a publicista Juraj Hrabko.

„Strana zanikla a podaktorí sa z toho aj tešili. Ale považujem ju za najvplyvnejšiu stranu modernej slovenskej histórie, ktorá ovplyvňuje politiku aj po svojej smrti. Niekoľkými faktormi. Predovšetkým oligarchizácia politiky sa začala práve vládou HZDS. Počas obdobia tzv. mečiarizmu sa zakorenili mechanizmy, ktoré ďalšie vlády doviedli ad absurdum, alebo do dokonalosti, ak chcete,“ poznamenal na margo tichého skonu ĽS-HZDS Chmelár.
Istým plusom HZDS podľa neho mohlo byť to, že na rozdiel od liberálnych elít aspoň včas pochopilo, že éra Československa sa skončila. „Ani HZDS to nepochopilo. Jediný, kto to pochopil, bol Václav Klaus. Bola to strana a bol to muž, Vladimír Mečiar, ktorá mohla pre Slovensko veľa dobrého, ale neurobila,“ kontroval Hrabko.




Začiatok roka bol ešte poznačený dozvukmi župných volieb, aj zvolením kontroverzného Mariana Kotlebu v Banskej Bystrici. „Čo sa očakávalo od Kotlebu, by najlepšie mohli povedať tí, čo ho zvolili. Beriem to ako výstrahu. Začalo sa v jednom kraji a môže to pokračoval ďalej,“ poznamenal Hrabko. „Volili Kotlebu ako formu protestu. Tak sa ich chcem spýtať, že majú pocit zadosťučinenia. Aj občan musí byť natoľko zodpovedný, aby vedel domyslieť následky svojich činov,“ doplnil ho Chmelár.

Rektora Akadémie médií prekvapila agresívna prezidentská kampaň Roberta Fica, ktorý podľa neho mohol stavať skôr na svojich politických skúsenostiach, ako na útokoch proti Andrejovi Kiskovi. „Voliči nemajú radi tento štýl,“ poznamenal. Robert Fico podľa neho nedokázal presvedčiť ani vlastných voličov, že by mal byť prezidentom a veľká časť z nich k voľbám vôbec neprišla.

„Bol dopyt po nezávislom kandidátovi, alebo osobe, ktorá nemala dovtedy so stranami nič spoločné. Andrej Kiska mal dobrú taktiku, jeho tím ho dokázal dobre pripraviť. Pre mňa Kiskovo víťazstvo znamenalo aj niečo iné. Tak, ako si na Slovensku môže niekto kúpiť politickú stranu, môže si kúpiť aj prezidentské kreslo. Ak máte dostatok peňazí, tak to ide,“ reagoval Hrabko.

„Stále nevieme, kto je to Andrej Kiska. Po Ivanovi Gašparovičovi by bol každý prezident osviežením. Nechcem povedať, že aj keby tam sedel Mickey Mouse,“ reagoval Chmelár. Dodal však, že podľa neho obsah prezidentovej politiky zatiaľ zaostáva za formou. „Je miestami komické, ako bežní ľudia nevedia rozlíšiť medzi taktikou, reklamnou stratégiou, a tým, čo je novinka. Prezident Kiska urobil niekoľko veľmi zaujímavých krokov. Ale väčšina z toho, na čo sa ľudia pozerajú, nad čím „ochkajú“, akého máme vynikajúceho prezidenta, za ktorého sa nemusíme hanbiť, je stále výsledkom komunikačnej stratégie,“ povedal Chmelár. „Na summitoch NATO predchádzajúci prezidenti, či už to bol Rudolf Schuster, alebo aj Ivan Gašparovič, diskutovali so svetovými štátnikmi oveľa kompetentnejšie, ako Andrej Kiska. Ale Andrej Kiska dokáže predať aj drievko v mašli,“ vyhlásil Chmelár.

Obaja analytici v diskusii prebrali tému eurovolieb a nový negatívny rekord vo volebnej účasti, ako aj novelu ústavy z dielne Smeru-SD a KDH. „S ústavou sa tu zaobchádza ako s trhacím kalendárom, nemáme k ústave úctu. To by sa nemalo meniť tak, že sa dohodnú dve strany, ktoré vedia dať dokopy viac ako 90 poslancov,“ zdôraznil Juraj Hrabko.