E. Chmelár a J.Hrabko v TABLET.TV kritizovali prezidenta A. Kisku, ktorý pred referendom vyhlásil, že sa ho zúčastní a na dve otázky odpovie kladne a po ňom negatívne hodnotil dôsledky kampane.
Bratislava 10. februára (Teraz.sk) – Hoci tak Aliancia za rodinu, ako aj iniciatíva Povezdme nie nezmyselnému referendu považujú výsledok plebiscitu za úspešný, nie je pravda, že v ňom obe strany vyhrali.
„Prehrala Aliancia za rodinu, prehrala cirkev, prehrali všetci tí, ktorí referendum podporili a išli hlasovať. Nehovorím, že tí druhí sú víťazi. Ale títo prehrali a bolo by čestné si to priznať. Na prehre nie je nič zlé,“ povedal v diskusii na TABLET.TV publicista Juraj Hrabko.
„Hlavným porazeným v skutočnosti nie je Aliancia za rodinu, lebo vo voľbách sa dá milión hlasov úplne inak kapitalizovať, ako v referende. Hlavnými porazenými sú cirkvi a hlavné politické strany, ktoré vyzývali na referendum,“ doplnil ho rektor Akadémie médií Eduard Chmelár.
Referendum podľa neho ukázalo, že cirkvi majú na spoločnosť omnoho menší vplyv, ako sa predpokladalo.
„A že politické strany by sa mali prestať báť otvárať témy, ktoré by im mohli priniesť zlé body u cirkvi,“ zdôraznil Chmelár. Znamená to podľa neho napríklad priestor pre diskusiu o odluke cirkví od štátu, ale aj vytváraní rovnakých sociálnych, ekonomických a občianskych práv pre všetky heterosexuálne, aj homosexuálne páry bez ohľadu na to, či sú formálne zosobášení.
Angažovanie sa cirkví v politike
Podľa Chmelára aj prieskumy ukazujú, že slovenskí občania, vrátane silno veriacich, v prevažnej miere nepodporujú angažovanie sa cirkví v politike. „Dnes oveľa dôležitejšie, ako finančná odluka cirkví od štátu, je zamedziť rastúcej klerikalizácii,“ vyhlásil.
„Aj cirkev má právo na svoj názor. Problémom je, že ho vyslovuje aj za štátne peniaze. Myslím si, že odluka cirkvi od štátu by pomohla nie len Slovensku, ale aj cirkvi. Ale je to veľká práca urobiť to tak, aby sa ani jedna strana necítila dotknutá,“ reagoval Hrabko.
Nesúhlasia s postupom prezidenta
Obaja diskutujúci kritizovali postoj prezidenta Andreja Kisku a premiéra Roberta Fica (Smer-SD) k referendu. „Predseda vlády, šéf výkonnej moci by mal stáť na nejakých hodnotových pozíciách a očakávalo by sa od neho, že povie, ako bude hlasovať. Keď už išiel, tak by som od neho očakával, že ako šéf strany, ktorá patrí k európskym socialistom, povie tri krát NIE. A takto to aj zahlási,“ povedal Chmelár.
Na snímke prezident SR Andrej Kiska vhadzuje hlasovací lístok v Referende 7. februára 2015 v Poprade.Foto: TASR
Prezident Kiska podľa diskutujúcich najprv vyhlásil, že sa referenda zúčastní, aj to, že v dvoch otázkach bude hlasovať rovnako ako iniciátori plebiscitu, a po skončení hlasovania vyjadril smútok a rozčarovanie nad tým, čo referendová kampaň v spoločnosti spôsobila.
"Ja som rozčarovaný a smutný z prístupu prezidenta Kisku. Pretože ak prichádza s takýmto vyjadrením ex post, po referende, ponúka moderovanie debaty, ak vyhodnotil situáciu tak, ako ju vyhodnotil, mal zasiahnuť oveľa skôr, ešte pred referendom,“ povedal Hrabko.
Na margo vyhlásení premiéra Roberta Fica, že je potrebné riešiť aj potreby komunity gejov a lesieb v oblasti dedenia, či možnosti vzájomne nahliadať do zdravotných záznamov Hrabko upozornil, že to vláda de facto už robí. „V Celoštátnej stratégii na ochranu ľudských práv sa uvažuje aj s registrovanými partnerstvami,“ poznamenal s tým, že táto stratégia síce bola z rokovania vlády stiahnutá, predpokladá však, že napokon schválená bude. „Tá debata bude, ale bude vtedy, keď to určí premiér,“ povedal.
Matovič, referendá a legislatíva
Obaja sa vyjadrili aj k množiacim sa návrhom na legislatívne zmeny v oblasti referenda. Hrabko nepredpokladá, že by v najbližšej dobe k reálnym zmenám zákonov v tejto oblasti prišlo, aj keď z rýchlo realizovateľných návrhov považuje za schodný ten, ktorý navrhuje spájať termíny referiend s voľbami. Z dlhodobého hľadiska by však skôr preferoval prácu na novom komplexnom riešení zaktovenia tohto inštitútu, ako ad hoc návrhy.
Na snímke vpravo predseda OĽaNO Igor Matovič s rodinou počas hlasovania v Referende v Trnave v sobotu 7. februára 2015.Foto: TASR
Podľa Chmelára bude do budúcnosti určite treba znížiť 50 percentnú hranicu potrebnú pre platnosť referenda a mali by sa lepšie vyprecizovať aj otázky, o ktorých sa referendum konať nemôže. „My sme nahradili neexistujúcu verejnú diskusiu petíciami a referendami. Dnes sa referendá využívajú na zakladania politických strán a referendum sa devalvuje.Pán Matovič ide uskutočniť superreferendum s dvadsiatimi otázkami. To už nie je referendum, ale vedomostný kvíz,“ uzavrel Chmelár.
