Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Perspektíva konfliktu na Ukrajine, rastúce problémy na Balkáne, ale aj voľba predsedu NKÚ a kontroverzná homília gréckokatolíckeho kňaza boli témami diskusie s E. Chmelárom a J. Hrabkom v TABLET.TV.
Autor Teraz.sk
Bratislava 15. mája (Teraz.sk) – Najnovšie rokovania predstaviteľov svetových mocností naznačujú, že konflikt na Ukrajine by mohol byť zmrazený a časom by dostal skôr lokálny charakter. V diskusii na TABLET.TV to konštatoval rektor Akadémie médií Eduard Chmelár a publicista Juraj Hrabko.
„Konflikt bude zmrazený. Budeme naďalej svedkami potýčok a dlhotrvajúceho nepríjemného konfliktu ale ešte nie otvorenej vojny. A Rusko a Spojené štáty sa pokúsia komunikovať a spolupracovať na iných projektoch a presunú svoju pozornosť do Sýrie a iných regiónov,“ povedal Chmelár. „Nám sa pred očami rozpadá Balkán. Máte tu Kumanovo a tichý prevrat v Macedónsku, bosnianski Srbi sa vyhrážajú vystúpením z Bosnianskej federácie, Srbsko a Grécko sa postupne približujú, čo sa týka politickej orientácie, k Rusku. Títo geopolitickí hráči si uvedomili, že takto to neuhrajú a dávajú si time –out,“ dodal.
„Zmrazenie“ konfliktu je pravdepodobným scenárom aj podľa Hrabka, v porovnaní s úplným vyriešením problému v ňom však vidí aj negatíva. „Je to smutné, lebo nikto neberie ohľad na ľudí, ktorí tam žijú,“ povedal Hrabko. „Z konfliktu na Ukrajine sa stáva lokálny konflikt,“ poznamenal.
Za jedno z pozitív považuje rozhodnutie ukrajinskej vlády zrušiť polovojenské jednotky Pravého sektora a zaradiť ich členov do riadnej armády. „Neexistuje krajina, ktorá by súhlasila s tým, aby sa jej tam túlali ozbrojené jednotky, ktoré nemá pod kontrolou, takže krok ukrajinskej strany je pochopiteľný,“ dodal.
Chmelár s tým súhlasí, zároveň však upozorňuje, že ukrajinský parlament rokuje o zákone, ktorý by umožnil službu v ukrajinskej armáde aj zahraničným žoldnierom. Tí, podobne ako prívrženci rôznych radikálnych, prípadne až neofašistických hnutí, podľa neho reálne bojujú na oboch stranách už dnes a legalizácia tohto stavu na ukrajinskej strane problém ešte zhorší.
Obaja analytici sa vyjadrili aj k aktuálnej voľbe predsedu Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ). Vyjadrenie premiéra a predsedu Smeru-SD Roberta Fica, podľa ktorého jeho strana preberá zodpovednosť za voľbu, považujú za logické, keďže táto strana má v parlamente väčšinu. „Toto mal robiť premiér od začiatku. Zo začiatku mal premiér Fico úplne opačný postoj. Že je to kandidát opozície, tá má byť jednotná a on dá desať hlasov. Nakoniec si aj tak Smer-SD vyberie kandidáta, ktorý bude vyhovovať jemu,“ konštatoval Chmelár. Zároveň vyjadril pochybnosti o tom, že Smer-SD má záujem, aby pozíciu predsedu NKÚ zastával „naozaj nezávislý človek“.
Opozícia podľa Chmelára „sadla premiérovi na lep“ a hrá jeho hru, ktorej cieľom je poukázať na jej nejednotnosť.
„Pán Jasovský nepôsobí v úrade v súlade s ústavou, pretože ústava hovorí o sedemročnom funkčnom období a pán Jasovský je vo funkcii desať rokov. Potrebujeme nového šéfa Najvyššieho kontrolného úradu. Čo môže robiť opozícia, keď je vypísaná voľba?,“ opýtal sa v reakcii Hrabko. „Musí dať kandidáta, inak by bola jej zodpovednosť, že ho nedala. Smer aj tak zvolí toho, koho zvolí. Argumentácie, prečo to bolo nevyhnutné, sa ešte dočkáme,“ odhadol.
Obaja analytici v diskusii hodnotili aj rozhodnutie prokuratúry nezačať trestné stíhanie v prípade kontroverznej predreferendovej homílie kňaza Rastislava Baku a rozhodnutie premiéra Roberta Fica neodpovedať vybraným médiám na ich otázky.
„Konflikt bude zmrazený. Budeme naďalej svedkami potýčok a dlhotrvajúceho nepríjemného konfliktu ale ešte nie otvorenej vojny. A Rusko a Spojené štáty sa pokúsia komunikovať a spolupracovať na iných projektoch a presunú svoju pozornosť do Sýrie a iných regiónov,“ povedal Chmelár. „Nám sa pred očami rozpadá Balkán. Máte tu Kumanovo a tichý prevrat v Macedónsku, bosnianski Srbi sa vyhrážajú vystúpením z Bosnianskej federácie, Srbsko a Grécko sa postupne približujú, čo sa týka politickej orientácie, k Rusku. Títo geopolitickí hráči si uvedomili, že takto to neuhrajú a dávajú si time –out,“ dodal.
„Zmrazenie“ konfliktu je pravdepodobným scenárom aj podľa Hrabka, v porovnaní s úplným vyriešením problému v ňom však vidí aj negatíva. „Je to smutné, lebo nikto neberie ohľad na ľudí, ktorí tam žijú,“ povedal Hrabko. „Z konfliktu na Ukrajine sa stáva lokálny konflikt,“ poznamenal.
Za jedno z pozitív považuje rozhodnutie ukrajinskej vlády zrušiť polovojenské jednotky Pravého sektora a zaradiť ich členov do riadnej armády. „Neexistuje krajina, ktorá by súhlasila s tým, aby sa jej tam túlali ozbrojené jednotky, ktoré nemá pod kontrolou, takže krok ukrajinskej strany je pochopiteľný,“ dodal.
Chmelár s tým súhlasí, zároveň však upozorňuje, že ukrajinský parlament rokuje o zákone, ktorý by umožnil službu v ukrajinskej armáde aj zahraničným žoldnierom. Tí, podobne ako prívrženci rôznych radikálnych, prípadne až neofašistických hnutí, podľa neho reálne bojujú na oboch stranách už dnes a legalizácia tohto stavu na ukrajinskej strane problém ešte zhorší.
Obaja analytici sa vyjadrili aj k aktuálnej voľbe predsedu Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ). Vyjadrenie premiéra a predsedu Smeru-SD Roberta Fica, podľa ktorého jeho strana preberá zodpovednosť za voľbu, považujú za logické, keďže táto strana má v parlamente väčšinu. „Toto mal robiť premiér od začiatku. Zo začiatku mal premiér Fico úplne opačný postoj. Že je to kandidát opozície, tá má byť jednotná a on dá desať hlasov. Nakoniec si aj tak Smer-SD vyberie kandidáta, ktorý bude vyhovovať jemu,“ konštatoval Chmelár. Zároveň vyjadril pochybnosti o tom, že Smer-SD má záujem, aby pozíciu predsedu NKÚ zastával „naozaj nezávislý človek“.
Opozícia podľa Chmelára „sadla premiérovi na lep“ a hrá jeho hru, ktorej cieľom je poukázať na jej nejednotnosť.
„Pán Jasovský nepôsobí v úrade v súlade s ústavou, pretože ústava hovorí o sedemročnom funkčnom období a pán Jasovský je vo funkcii desať rokov. Potrebujeme nového šéfa Najvyššieho kontrolného úradu. Čo môže robiť opozícia, keď je vypísaná voľba?,“ opýtal sa v reakcii Hrabko. „Musí dať kandidáta, inak by bola jej zodpovednosť, že ho nedala. Smer aj tak zvolí toho, koho zvolí. Argumentácie, prečo to bolo nevyhnutné, sa ešte dočkáme,“ odhadol.
Obaja analytici v diskusii hodnotili aj rozhodnutie prokuratúry nezačať trestné stíhanie v prípade kontroverznej predreferendovej homílie kňaza Rastislava Baku a rozhodnutie premiéra Roberta Fica neodpovedať vybraným médiám na ich otázky.
