Novou vyhláškou sa má vlk dravý vyhlásiť za chráneného živočícha.
Autor TASR
Bratislava 16. decembra (TASR) - Chovateľov teší ústretový prístup zástupcov envirorezortu pri rokovaniach o vyhláške k zákonu o ochrane prírody. Potvrdil tak dôležitú úlohu chovu oviec a kôz pre krajinotvorbu. Uviedol to predseda Zväzu chovateľov oviec a kôz (ZCHOK) Igor Nemčok.
ZCHOK rokoval s Ministerstvom životného prostredia (MŽP) SR o pripomienkach chovateľov k vyhláške. Sprísňujú sa v nej pravidlá odškodňovania chovateľov hospodárskych zvierat pri škodách spôsobených chránenými dravcami. Z rokovaní vzišiel kompromis, ktorým je dvojročné prechodné obdobie na zabezpečenie stád prostredníctvom psov a ohradníkov.
"Druhé stretnutie sa nieslo v duchu hľadania riešení. Výsledkom rokovania zástupcov zväzu chovateľov oviec a kôz sú kompromisné návrhy, ktoré chovatelia dokážu splniť. Envirorezort ustúpil od neúmerne prísnych nárokov na počet psov či nesplniteľných požiadaviek na spôsoby ohrádzania zvierat," hovorí Nemčok.
Chovatelia poznamenali, že aktívna komunikácia s envirorezortom "priniesla ovocie". Vo vyhláške im najviac prekážalo držanie "neúmerného počtu" pastierskych strážnych psov či vybudovanie oplôtkov a ohradníkov. Krajine by to viac uškodilo ako pomohlo, tvrdí ZCHOK.
"To, či novela vyhlášky bude pre krajinu a chov oviec prínosom alebo skazou, sa uvidí až po predložení jej konečného návrhu," podotkol Nemčok.
Novou vyhláškou sa má vlk dravý vyhlásiť za chráneného živočícha. ZCHOK nie je proti celoročnej ochrane vlka dravého na Slovensku. Je však toho názoru, že ak im vlk zabije zvieratá, tak by mal niekto za vzniknuté škody znášať následky.
Z vyhlášky vyplývalo, že na každých 150 kusov hospodárskych zvierat by mal pripadnúť jeden strážny pes. Namiesto psa si môžu oplotiť pasienky elektrickými ohradníkmi s výškou aspoň 180 centimetrov.
ZCHOK rokoval s Ministerstvom životného prostredia (MŽP) SR o pripomienkach chovateľov k vyhláške. Sprísňujú sa v nej pravidlá odškodňovania chovateľov hospodárskych zvierat pri škodách spôsobených chránenými dravcami. Z rokovaní vzišiel kompromis, ktorým je dvojročné prechodné obdobie na zabezpečenie stád prostredníctvom psov a ohradníkov.
"Druhé stretnutie sa nieslo v duchu hľadania riešení. Výsledkom rokovania zástupcov zväzu chovateľov oviec a kôz sú kompromisné návrhy, ktoré chovatelia dokážu splniť. Envirorezort ustúpil od neúmerne prísnych nárokov na počet psov či nesplniteľných požiadaviek na spôsoby ohrádzania zvierat," hovorí Nemčok.
Chovatelia poznamenali, že aktívna komunikácia s envirorezortom "priniesla ovocie". Vo vyhláške im najviac prekážalo držanie "neúmerného počtu" pastierskych strážnych psov či vybudovanie oplôtkov a ohradníkov. Krajine by to viac uškodilo ako pomohlo, tvrdí ZCHOK.
"To, či novela vyhlášky bude pre krajinu a chov oviec prínosom alebo skazou, sa uvidí až po predložení jej konečného návrhu," podotkol Nemčok.
Novou vyhláškou sa má vlk dravý vyhlásiť za chráneného živočícha. ZCHOK nie je proti celoročnej ochrane vlka dravého na Slovensku. Je však toho názoru, že ak im vlk zabije zvieratá, tak by mal niekto za vzniknuté škody znášať následky.
Z vyhlášky vyplývalo, že na každých 150 kusov hospodárskych zvierat by mal pripadnúť jeden strážny pes. Namiesto psa si môžu oplotiť pasienky elektrickými ohradníkmi s výškou aspoň 180 centimetrov.