Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V 12. roku členstva bude Slovensko po prvý raz predsedníckou krajinou v Rade EÚ.
Autor TASR
Bratislava 1. mája (TASR) - Roky členstva v Európskej únii (EÚ) dali Slovensku priestor na významný pokrok. S odstupom času možno bez preháňania povedať, že išlo o najúspešnejšie obdobie v doterajšej histórii krajiny. Povedal to vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Dušan Chrenek pri príležitosti 12. výročia vstupu SR do EÚ.
V 12. roku členstva bude Slovensko po prvý raz predsedníckou krajinou v Rade EÚ. "Bude to výzva a veľká príležitosť. Môžeme ukázať svoje schopnosti a potenciál," uviedol Chrenek. SR bude riešiť významné legislatívne návrhy.
Členstvo podľa neho prinieslo Slovensku mnohé ekonomické výhody. "EÚ je najväčšou svetovou ekonomikou a už 12 rokov majú na tento trh neobmedzený prístup aj slovenské podniky. Pritom až 85 percent slovenského exportu smeruje do členských krajín EÚ," vysvetlil.
Slovensko je súčasťou eurozóny, čo uľahčuje cestovanie a podnikanie, pripomenul Chrenek. V roku 2003, teda pred vstupom do EÚ, bol HDP na obyvateľa na úrovni 55 percent priemeru EÚ, dnes už dosahuje 77 percent európskeho priemeru. "Toto sa podarilo dosiahnuť aj vďaka európskym fondom, z ktorých krajina spolufinancuje až 80 percent svojich verejných investícií," povedal.
Zlepšeniu života na Slovensku prispeli podľa Chreneka aj európske financie. Zrekonštruovali sa školy, nemocnice, vytvorili sa nové vedecké parky, diaľnice, skvalitnila sa verejná doprava a vytvorili sa nové pracovné miesta pre mladých.
Slovensko je vďaka členstvu v EÚ súčasťou schengenského priestoru bez hraníc, podotkol Chrenek. Podľa prieskumu Eurobarometer oceňuje voľný pohyb osôb, tovarov a služieb v rámci EÚ až 75 percent Slovákov.
Slovenská republika vyčerpala ku koncu marca 2016 v rámci programového obdobia 2007-2013 približne 10,86 miliardy eur. Na nové programové obdobie 2014-2020 je vyčlenených viac ako 15,3 miliardy eur. Najbližšie roky možno z eurofondov očakávať vznik 115 kilometrov nových diaľnic a rýchlostných ciest, 300 kilometrov nových a zmodernizovaných ciest I. triedy, 110 kilometrov zmodernizovaných železničných tratí, 35 nových vlakových súprav.
Tiež obnovu električkových tratí v Bratislave a Košiciach, 78 nových vozidiel MHD a vybudovanie ôsmich terminálov osobnej dopravy, zmodernizovaný verejný prístav v Bratislave a pokrytie všetkých domácností širokopásmovým pripojením s rýchlosťou minimálne 30 Mbit/s.
V 12. roku členstva bude Slovensko po prvý raz predsedníckou krajinou v Rade EÚ. "Bude to výzva a veľká príležitosť. Môžeme ukázať svoje schopnosti a potenciál," uviedol Chrenek. SR bude riešiť významné legislatívne návrhy.
Členstvo podľa neho prinieslo Slovensku mnohé ekonomické výhody. "EÚ je najväčšou svetovou ekonomikou a už 12 rokov majú na tento trh neobmedzený prístup aj slovenské podniky. Pritom až 85 percent slovenského exportu smeruje do členských krajín EÚ," vysvetlil.
Slovensko je súčasťou eurozóny, čo uľahčuje cestovanie a podnikanie, pripomenul Chrenek. V roku 2003, teda pred vstupom do EÚ, bol HDP na obyvateľa na úrovni 55 percent priemeru EÚ, dnes už dosahuje 77 percent európskeho priemeru. "Toto sa podarilo dosiahnuť aj vďaka európskym fondom, z ktorých krajina spolufinancuje až 80 percent svojich verejných investícií," povedal.
Zlepšeniu života na Slovensku prispeli podľa Chreneka aj európske financie. Zrekonštruovali sa školy, nemocnice, vytvorili sa nové vedecké parky, diaľnice, skvalitnila sa verejná doprava a vytvorili sa nové pracovné miesta pre mladých.
Slovensko je vďaka členstvu v EÚ súčasťou schengenského priestoru bez hraníc, podotkol Chrenek. Podľa prieskumu Eurobarometer oceňuje voľný pohyb osôb, tovarov a služieb v rámci EÚ až 75 percent Slovákov.
Slovenská republika vyčerpala ku koncu marca 2016 v rámci programového obdobia 2007-2013 približne 10,86 miliardy eur. Na nové programové obdobie 2014-2020 je vyčlenených viac ako 15,3 miliardy eur. Najbližšie roky možno z eurofondov očakávať vznik 115 kilometrov nových diaľnic a rýchlostných ciest, 300 kilometrov nových a zmodernizovaných ciest I. triedy, 110 kilometrov zmodernizovaných železničných tratí, 35 nových vlakových súprav.
Tiež obnovu električkových tratí v Bratislave a Košiciach, 78 nových vozidiel MHD a vybudovanie ôsmich terminálov osobnej dopravy, zmodernizovaný verejný prístav v Bratislave a pokrytie všetkých domácností širokopásmovým pripojením s rýchlosťou minimálne 30 Mbit/s.
