Na snímke prezidenti sprava Miloš Zeman (Česká republika), Joachim Gauck (Nemecko), Andrej Kiska (Slovensko), Bronislaw Komorowski (Poľsko), János Áder (Maďarsko) a Petro Porošenko (Ukrajina) symbolicky zapaľujú sviečky na Námestí Eugena Suchoňa pred budovou Slovenskej filharmónie v Bratislave 16. novembra 2014 počas spomienkového ceremoniálu na pripomenutie Sviečkovej demonštrácie, ktorá sa konala 25. marca 1988.Foto: TASR/Martin Baumann
Výberovú chronológiu stretnutí prezidentov členských krajín V4 zostavila agentúra TASR.
Praha/Bratislava 10. decembra (TASR) - Prezident Slovenskej republiky Andrej Kiska sa v dňoch 11.–12. decembra zúčastní v Prahe na pravidelnom summite hláv štátov krajín Vyšehradskej štvorky (V4) – Českej republiky, Maďarska, Poľska a Slovenska.
Hostiteľom summitu je český prezident Miloš Zeman. Na jeho pozvanie sa na rozšírenej časti podujatia na rozhovoroch zúčastnia aj prezidenti Rakúska a Slovinska.
Hlavnou témou stretnutia prezidentov budú otázky ďalšieho prehlbovania regionálnej spolupráce v oblasti dopravnej a energetickej infraštruktúry. Hlavy štátov si vymenia postoje i k ďalším témam spoločného záujmu vrátane zahranično-politickej oblasti. Tu je prehľad takýchto stretnutí.
V Budapešti sa 15. februára 1991 ráno začala schôdzka najvyšších predstaviteľov ČSFR, Maďarska a Poľska. Delegácie zúčastnených krajín, reprezentované prezidentmi, predsedami vlád a ministrami zahraničných vecí sa v budove parlamentu zúčastnili na plenárnom rokovaní. ČSFR na rokovaní zastupoval Václav Havel, Marián Čalfa a Jiří Dientsbier. Na poludnie na hrade Višegrád sa konal slávnostný podpis dokumentov. Na snímke na hrade Višegrád po podpísaní slávnostného vyhlásenia v piatok 15. februára. Zľava československý premiér Marián Čalfa, prezident ČSFR Václav Havel, predseda maďarskej vlády József Antall, maďarský prezident Árpád Göncz, predseda poľskej vlády Jan Krzysztof Bielecki a poľský prezident Lech Walesa.Foto: TASR/Pavel Neubauer14.-15. februára 1991 - Prezidenti ČSFR a Poľska Václav Havel a Lech Walesa, ako aj maďarský predseda vlády József Antall podpísali druhý deň na stretnutí v severomaďarskom meste Vyšehrad deklaráciu o úzkej spolupráci vtedy troch krajín na ceste k európskej integrácii. Vzniklo tak zoskupenie V3, ktoré sa po rozdelení ČSFR v roku 1993 rozšírilo na V4.
V hlavnom meste Českej republiky v Prahe sa v dňoch 11. a 12. januára 1994 uskutočnil summit najvyšších predstaviteľov krajín Višegrádskej štvorky s americkým prezidentom B. Clintonom za účasti premiérov vlád a ministrov zahraničných vecí. Na záver stretnutia B. Clintona s prezidentmi krajín V-4 sa konala v záhrade rezidencie veľvyslanca USA v ČR tlačová konferencia - na snímke uprostred: B. Clinton, v pozadí zľava: Michal Kováč, Lech Walesa, Václav Havel a Árpád Göncz.Foto: TASR/Vladimír Benko11.-12. januára 1994 - Za účasti amerického prezidenta Billa Clintona sa v Prahe uskutočnilo stretnutie prezidentov - Václava Havla (ČR), Michala Kováča (SR), Árpáda Göncza (Maďarsko) a Lecha Walesu (Poľsko), predsedov vlád a ministrov zahraničných vecí V4. Rokovali o záveroch vrcholnej schôdzky NATO. Stretnutie deklarovalo aj podporu USA procesu ekonomickej transformácie, budovaniu demokratických inštitúcií a vytvoreniu priaznivého investičného prostredia v strednej Európe.
Prezidenti krajín V-4 pri delení torty 3. decembra 1999 v hoteli Hubert vo Vysokých Tatrách.Na snímke zľava: Aleksander Kwasniewski (Poľsko), Václav Havel (Česká republika), Árpád Göncz (Maďarsko) a Rudolf Schuster (Slovensko)Foto: TASR/Milan Kapusta3. decembra 1999 - Prezidenti krajín V4 Rudolf Schuster (SR), Václav Havel (ČR), Árpád Göncz (Maďarsko) a Aleksander Kwašniewski (Poľsko) sa zišli vo vysokotatranskom Gerlachove na Slovensku. Rokovali o otázkach európskej integrácie a vzájomnej konsolidácii postupových krokov pri prístupových rozhovoroch do EÚ.
19. januára 2001 - Schôdzka hláv štátov V4, na ktorej sa zúčastnili prezidenti Maďarska, Poľska, Českej republiky a Slovenska Ferenc Mádl, Aleksander Kwašniewski, Václav Havel a Rudolf Schuster, sa konala v poľských Katoviciach. Najvyšší predstavitelia na zámku Pszczyne zhodnotili fungovanie V4 a jej perspektívy do budúcnosti. Venovali sa aj otázke ašpirácií na členstvo v EÚ, pričom v tejto súvislosti si deklarovali vzájomnú podporu a solidaritu.
22. augusta 2002 - Prezidenti ČR, Maďarska a Poľska Václav Havel, Ferenc Mádl a Aleksander Kwašniewski sa zišli na zámku vo východočeských Častoloviciach na summite krajín V4. Slovenský prezident Rudolf Schuster sa pre chorobu nemohol zúčastniť. Hlavnou témou bola situácia po rozsiahlych povodniach, ktoré postihli strednú Európu.
Zľava doprava slovenský prezident Rudolf Schuster, poľský prezident Aleksander Kwasniewský, český prezident Václav Klaus a maďarský prezident Ferenc Mádl na uvítacom ceremoniále v v areáli prezidentského paláca v Budapešti pred stretnutím hláv štátov Visegrádskej štvorky v Budapešti 3.novembra 2003.Foto: TASR/MTI3. novembra 2003 - Prezidenti Česka, Maďarska, Poľska a Slovenska Václav Klaus, Ferenc Mádl, Aleksander Kwašniewski a Rudolf Schuster sa stretli v Budapešti. Zhodli sa na tom, že v spolupráci krajín Vyšehradskej štvorky je potrebné naďalej pokračovať aj po zavŕšení integračného procesu do EÚ.
12. marca 2004 - Na pozvanie prezidenta Rudolfa Schustera pricestovali do Košíc na summit V4 prezidenti Poľska, ČR a Maďarska Aleksander Kwašniewski, Václav Klaus a Ferenc Mádl. Témou rokovaní bola situácia v EÚ. Prezident Rudolf Schuster po summite vyjadril presvedčenie, že obmedzenia a prechodné obdobie týkajúce sa voľného pohybu pracovných síl do dvoch rokov Európska únia zruší.
Prezidenti členských štátov Vyšehradskej štvorky (V4), zľava László Sólyom z Maďarska, Václav Klaus z Česka, Aleksander Kwasniewski z Poľska a Ivan Gašparovič zo Slovenska, sa fotografujú s deťmi v goralských krojoch na otvorení summitu V4 vo Wisle na juhu Poľska 30. septembra.Foto: TASR/AP30. septembra 2005 - Summit prezidentov členských štátov Vyšehradskej štvorky Alexandra Kwašniewského (Poľsko), Václava Klausa (ČR), Ivana Gašparoviča (SR) a Lászlóa Sólyoma (Maďarsko) sa začal plenárnym zasadnutím najvyšších predstaviteľov v horskom stredisku Wisla v poľských Beskydách. Summit bol venovaný hlavne otázke ďalšieho prehĺbenia regionálnej spolupráce a situácii v EÚ po neúspešných referendách o euroústave vo Francúzsku a v Holandsku. Prezident SR Ivan Gašparovič sa na tomto podujatí zúčastnil po prvý raz od svojho uvedenia do funkcie.
15.-16. septembra 2006 – O minulosti aj budúcnosti Vyšehradskej štvorky rokovali na českom prezidentskom zámku v Lánoch prezidenti Česka, Slovenska, Poľska a Maďarska Václav Klaus, Ivan Gašparovič, Lech Kaczynski a László Sólyom. Spoločný rozhovor za okrúhlym stolom sa týkal aj problematiky Európskej únie, napríklad termínu vstupu stredoeurópskych krajín do schengenského priestoru či otázok okolo budúceho zavedenia eura. Krajiny V4 s nevôľou prijali správy o odklade vstupu nových členov únie do Schengenu.
20.-21. septembra 2007 - V maďarskom Keszthelyi sa uskutočnilo stretnutie prezidentov V4. Prezidenti Slovenska, Českej republiky, Poľska a Maďarska Ivan Gašparovič, Václav Klaus, Lech Kaczynski a László Sólyom zhodnotili tri roky členstva svojich krajín v Európskej únii. Druhou nosnou témou ich rokovania bola doprava a voľný pohyb osôb po vstupe krajín V4 do Schengenu.
12.-13. septembra 2008 - V slovenských Piešťanoch sa konalo stretnutie hláv štátov V4 Ivana Gašparoviča (SR), Václava Klausa (ČR), Lászlóa Sólyoma (MR) a Lecha Kaczynského (PR). Prezidenti prediskutovali otázky týkajúce sa európskej susedskej politiky, rozširovania EÚ a možnosti spolupráce V4 v rámci spoločných rozvojových projektov. Nevyhli sa ani otázkam nelegálnej migrácie, cezhraničnej kriminality.
10.-12. septembra 2009 - Prezident SR Ivan Gašparovič bol hosťom summitu hláv štátov krajín Vyšehradskej štvorky v poľskom meste Sopot. Predmetom rokovania prezidentov Lecha Kaczynského (PR), Václava Klausa (ČR), Lászlóa Sólyoma (MR) a Ivana Gašparoviča boli výsledky poľského predsedníctva V4 a plány ďalšej spolupráce, ako aj aktuálne otázky energetickej bezpečnosti a ekonomickej krízy. Na druhom dni summitu sa zúčastnil aj slovinský najvyšší ústavný činiteľ Danilo Türk.
Poľský prezident Bronislaw Komorowski (uprostred), český prezident Václav Klaus (druhý zľava) a jeho manželka Lívia (vľavo), maďarský prezident Pál Schmitt (druhý vpravo) a jeho manželka Katalin (vpravo) počas návštevy kúpeľov v rámci summitu prezidentov Vyšehradskej štvorky (V4) 5. novembra 2010 v Karlových Varoch.Foto: TASR/AP5.-6. novembra 2010 - Summit hláv štátov Vyšehradskej štvorky sa uskutočnil v Karlových Varoch. Zúčastnili sa na ňom český prezident Václav Klaus, prezident SR Ivan Gašparovič, novozvolený maďarský prezident Pál Schmitt a taktiež novozvolený najvyšší predstaviteľ Poľska Bronislaw Komorowski. Všetkých sprevádzali manželky. Účastníci vrcholnej schôdzky neprijali nijakú dohodu či spoločné vyhlásenie, zhodli sa však na tom, že zoskupenie V4 má aj po dvoch desaťročiach existencie svoj význam a budúcnosť.
7.-8. októbra 2011 – Na Korvínovej univerzite v maďarskej metropole Budapešti sa konferenciou Ekonomický potenciál a vyhliadky strednej Európy začalo stretnutie prezidentov členských štátov V4 Pála Schmitta (Maďarsko), Václava Klausa (ČR), Bronislawa Komorowského (Poľsko) a Ivana Gašparoviča (SR). Summit pokračoval na kráľovskom zámku na Vyšehrade, jeho účastníci si pripomenuli 20. výročie založenia V4 a diskutovali o aktuálnom stave v EÚ. Prezidenti zhodnotili spoluprácu a výsledky vyšehradského zoskupenia počas jeho 20-ročnej existencie, zhodli sa na tom, že pôvodné ciele – vstup do Severoatlantickej aliancie a Európskej únie – boli naplnené a V4 aj naďalej zostáva formou účinnej kooperácie.
5.-6. mája 2012 – Na Štrbskom Plese sa konalo rokovanie prezidentov Vyšehradskej štvorky (V4), avšak bez účasti novozvoleného prezidenta Maďarskej republiky Jánosa Ádera, ktorého zastupoval maďarský veľvyslanec na Slovensku Csaba Balogh. Pozvanie okrem neho prijali prezidenti Českej republiky Václav Klaus a Poľskej republiky Bronislaw Komorowski. Najvyšší predstavitelia štátov sa venovali posilneniu regionálnej identity vyšehradského priestoru prostredníctvom rozvoja spolupráce v oblasti cestovného ruchu a prezentácie regiónu navonok. Prezidenti s prvými dámami popoludní absolvovali aj výlet lanovkou na Lomnický štít. Druhý deň sadili stromčeky na brehu jazera Štrbské pleso. Prvé dámy počas rokovaní prezidentov mohli na kočoch v sprievode starostu obce Štrba Michala Sýkoru obdivovať okolie Štrbského plesa a vypočuli si aj hudobné vystúpenie folklórneho súboru Vagonár z Popradu. Oboznámili sa nielen s tradičnou slovenskou ľudovou tvorbou, ale navštívili aj tzv. jazierka lásky. Dňa 6. mája navštívili Múzeum liptovskej dediny v Pribyline.
4. júna 2014 - Prezidenti krajín Vyšehradskej skupiny a Nemecka diskutovali naživo vo varšavskom Kráľovskom zámku v Poľsku pred televíznymi kamerami so študentmi a mladými ľuďmi narodenými v "revolučnom" roku 1989. Prezident SR Ivan Gašparovič ocenil nápad poľského prezidenta Bronislawa Komorowského pozvať na spoločné stretnutie hláv štátov aj mladých ľudí narodených v období revolučných zmien v bývalom východnom bloku.
Prezident SR Andrej Kiska (vpravo) na spomienkovej slávnosti pri Národnom pamätníku na Keresztúrskom novom verejnom cintoríne v Budapešti. Prezident SR je na pracovnej návšteve v Maďarsku na schôdzke najvyšších predstaviteľov ďalších krajín Vyšehradskej štvorky (V4) a Nemecka. Na snímke zľava prezident Poľskej republiky Bronislaw Komorowsky, prezident Maďarska János Áder, prezident Spolkovej republiky Nemecko Joachim Gauck, prezident českej republiky Miloš Zeman a prezident SR Andrej Kiska.Foto: TASR/Michal Svítok16. júna 2014 - Prezident Slovenskej republiky Andrej Kiska, ktorý sa 15. júna 2014 v Bratislave slávnostne ujal funkcie, v rámci svojej prvej pracovnej zahraničnej návštevy pricestoval do Budapešti. Na spomienkovú slávnosť pri príležitosti 25. výročia udalostí, ktoré viedli k demokratickým spoločenským zmenám v Maďarsku, ho spolu s najvyššími predstaviteľmi ďalších krajín Vyšehradskej štvorky (V4) a Nemecka pozval prezident Maďarska János Áder. Budapeštianska schôdzka, na ktorú pricestoval aj najvyšší predstaviteľ Českej republiky Miloš Zeman, jeho poľský kolega Bronislaw Komorowski a nemecký prezident Joachim Gauck, sa začala ceremóniou pri hroboch politických obetí revolúcie z roku 1956 na Keresztúrskom novom verejnom cintoríne. Slovenský prezident okrem spomienkovej slávnosti a spoločného pracovného obeda prezidentov absolvoval aj bilaterálne rokovania s maďarským a potom aj s poľským partnerom. V závere dňa sa Kiska neformálne stretol i s českým a nemeckým prezidentom.
9. októbra 2014 - Prezident SR Andrej Kiska sa zúčastnil na pozvanie svojho nemeckého kolegu Joachima Gaucka na spomienkových oslavách v Lipsku pri príležitosti 25. výročia pádu komunizmu. Spoločné stretnutie prezidentov krajín Vyšehradskej štvorky a Nemecka sa konalo v rámci plánovanej série podujatí.
16.-17. novembra 2014 - Krajiny V4 spoločne ponúkli Ukrajine pomoc pri reformách, ktoré ju čakajú. Vyhlásil to slovenský prezident Andrej Kiska po stretnutí prezidentov krajín V4 s prezidentom Ukrajiny Petrom Porošenkom v Bratislave. Prezidenti sa spoločne presunuli do Historickej budovy Slovenského národného divadla (SND), kde sa uskutočnila spomienková slávnosť pri príležitosti 25. výročia Nežnej revolúcie. Odporcovia českého prezidenta Miloša Zemana sprevádzali popoludní 17. novembra jeho prejav v Prahe na Albertove, kde sa presunuli zo Slovenska spoločne prezidenti Slovenska, Nemecka, Maďarska, Poľska. Jedným z vajec, ktoré hádzali na pódium, trafili do hlavy nemeckého prezidenta Joachima Gaucka, ktorý bol otrasený, ale v programe pokračoval. Ochranka sa pokúšala chrániť prezidentov na pódiu pred letiacimi predmetmi dáždnikmi, ale niektoré tam aj tak dopadli.
