Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Slovenská prezidentka Zuzana Čaputová vyjadrila obavy zo zhoršujúcej sa situácie v oblasti ochrany ľudských práv v Číne na stredajšom stretnutí s ministrom zahraničných vecí Čínskej ľudovej republiky.
Autor TASR
Peking 11. júla (TASR) - Čína sa vo štvrtok bránila voči kritike zo strany Slovenska a Británie, čo sa týka dodržiavania ľudských práv. Informovala o tom agentúra AFP.
Slovenská prezidentka Zuzana Čaputová vyjadrila obavy zo zhoršujúcej sa situácie v oblasti ochrany ľudských práv v Číne na stredajšom stretnutí s ministrom zahraničných vecí Čínskej ľudovej republiky Wang Im. Britský minister zahraničných vecí Jeremy Hunt upozornil na väznenie aktivistov a uviedol, že krajiny, ktoré zneužívajú novinárov, by mali zaplatiť "diplomatickú cenu".
Hovorca čínskeho rezortu diplomacie Keng Šuang upozornil, že Hunt, ktorý sa chce stať premiérom, by nemal "využívať Čínu" na získavanie voličských hlasov. Poznamenal tiež, že minister Wang I hovoril na stretnutí s Čaputovou o "obrovskom pokroku", čo sa týka politík v oblasti ľudských práv, etnických menšín a náboženstva.
Keng Šuang sa tiež vyjadril k otvorenému listu, ktorý veľvyslanci 22 členských krajín OSN napísali v stredu vysokej komisárke OSN pre ľudské práva Michelle Bacheletovej, ako aj Rade OSN pre ľudské práva (UNHRC) a v ktorom odsúdili útlak Ujgurov zo strany čínskej vlády. List podľa hovorcu čínskeho ministerstva zahraničných vecí "útočí, očierňuje a neoprávnene obviňuje Čínu". "Je to verejné politizovanie otázok ľudských práv a bezdôvodne zasahuje do vnútorných záležitostí Číny," uviedol Keng na pravidelnom brífingu pre médiá.
Signatármi listu, v ktorom podpísané krajiny vyjadrili znepokojenie nad "overenými správami o neoprávnenom zadržiavaní, sledovaní a reštrikciách namierených prevažne proti Ujgurom a iným menšinám v (autonómnej oblasti) Sin-ťiang", sú okrem iných aj Austrália, Británia, Kanada, Francúzsko, Nemecko a Japonsko.
Podľa odhadov OSN sa v internačných táboroch v Číne v súčasnosti nachádza približne milión Ujgurov a príslušníkov ďalších turkotatárskych menšín. Osoby, ktoré tieto tábory zažili, vydávajú svedectvá o mučení, podvýžive a bití väzňov.
Čína podobné obvinenia odmieta a tvrdí, že ide o strediská odborného vzdelávania, kam sú moslimskí Ujguri posielaní na politickú a pracovnú prevýchovu. Ich internáciou chce Peking - ako tvrdí - bojovať proti šíreniu extrémistickej ideológie, terorizmu a separatizmu. Ujguri sú početné turkotatárske, prevažne moslimské etnikum žijúce v autonómnej oblasti Sin-ťiang na západe Číny.
Slovenská prezidentka Zuzana Čaputová vyjadrila obavy zo zhoršujúcej sa situácie v oblasti ochrany ľudských práv v Číne na stredajšom stretnutí s ministrom zahraničných vecí Čínskej ľudovej republiky Wang Im. Britský minister zahraničných vecí Jeremy Hunt upozornil na väznenie aktivistov a uviedol, že krajiny, ktoré zneužívajú novinárov, by mali zaplatiť "diplomatickú cenu".
Hovorca čínskeho rezortu diplomacie Keng Šuang upozornil, že Hunt, ktorý sa chce stať premiérom, by nemal "využívať Čínu" na získavanie voličských hlasov. Poznamenal tiež, že minister Wang I hovoril na stretnutí s Čaputovou o "obrovskom pokroku", čo sa týka politík v oblasti ľudských práv, etnických menšín a náboženstva.
Keng Šuang sa tiež vyjadril k otvorenému listu, ktorý veľvyslanci 22 členských krajín OSN napísali v stredu vysokej komisárke OSN pre ľudské práva Michelle Bacheletovej, ako aj Rade OSN pre ľudské práva (UNHRC) a v ktorom odsúdili útlak Ujgurov zo strany čínskej vlády. List podľa hovorcu čínskeho ministerstva zahraničných vecí "útočí, očierňuje a neoprávnene obviňuje Čínu". "Je to verejné politizovanie otázok ľudských práv a bezdôvodne zasahuje do vnútorných záležitostí Číny," uviedol Keng na pravidelnom brífingu pre médiá.
Signatármi listu, v ktorom podpísané krajiny vyjadrili znepokojenie nad "overenými správami o neoprávnenom zadržiavaní, sledovaní a reštrikciách namierených prevažne proti Ujgurom a iným menšinám v (autonómnej oblasti) Sin-ťiang", sú okrem iných aj Austrália, Británia, Kanada, Francúzsko, Nemecko a Japonsko.
Podľa odhadov OSN sa v internačných táboroch v Číne v súčasnosti nachádza približne milión Ujgurov a príslušníkov ďalších turkotatárskych menšín. Osoby, ktoré tieto tábory zažili, vydávajú svedectvá o mučení, podvýžive a bití väzňov.
Čína podobné obvinenia odmieta a tvrdí, že ide o strediská odborného vzdelávania, kam sú moslimskí Ujguri posielaní na politickú a pracovnú prevýchovu. Ich internáciou chce Peking - ako tvrdí - bojovať proti šíreniu extrémistickej ideológie, terorizmu a separatizmu. Ujguri sú početné turkotatárske, prevažne moslimské etnikum žijúce v autonómnej oblasti Sin-ťiang na západe Číny.
