FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Kvetnou nedeľou sa začína Veľký týždeň. Jeho hlavnou myšlienkou je Pánovo umučenie, ktoré sa slávilo tri dni už od 4. storočia.
Autor TASR
Bratislava 31. marca (TASR) - Posledná pôstna nedeľa, známa pod menom Kvetná nedeľa alebo Nedeľa utrpenia Pána, je prvým dňom Veľkého týždňa. V liturgickom kalendári sa tento rok slávi 5. apríla. Tento rok bude pre situáciu s novým koronavírusom slávená bez účasti veriacich, ako vyplýva z rozhodnutia biskupov Slovenska.
Kvetná nedeľa je posledná nedeľa pôstneho obdobia, ktoré sa začalo Popolcovou stredou. Pripomína rozhodnutie židovskej rady o Ježišovej smrti a kresťania si počas nej pripomínajú vstup Ježiša Krista do Jeruzalema. Na Kvetnú nedeľu pripadá tradične aj svetový deň mladých. "U nás je tento deň spojený so stretnutím biskupov s mladými v jednotlivých diecézach. Tentoraz boli však zrušené," informuje o tom Konferencia biskupov Slovenska (KBS) na svojom webe.
V tento deň sa svätia palmové alebo olivové ratolesti, u nás najčastejšie bahniatka, tie sa potom spália na popolec, ktorý bude použitý pri obradoch Popolcovej stredy na budúci rok. Svätenie zelených ratolestí zaviedla cirkev ešte v 7. storočí.
Obrady Kvetnej nedele sa skladajú z dvoch častí: zo spomienky na Pánov vstup do Jeruzalema a zo svätej omše zasvätenej pamiatke Kristovho utrpenia, v ktorej sa prednášajú pašie - časť evanjelia, v ktorom sa opisuje Pánovo umučenie. Pašie sú opisom utrpenia a smrti Ježiša Krista od poslednej večere až po jeho smrť na kríži, ako ho podávajú evanjelisti.
V gréckokatolíckej cirkvi sa na rozdiel od rímskeho obradu na Kvetnú nedeľu nespievajú pašie. Na konci liturgie je myrovanie. Kvetná nedeľa je vo východnom obrade veľkým sviatkom a má slávnostný charakter. Slávenie Kvetnej nedele sa začalo najprv v Jeruzaleme a zakrátko sa rozšírilo do celej východnej cirkvi. V 6. až 7. storočí sa tento sviatok rozšíril aj v západnej (latinskej) cirkvi.
Kvetnou nedeľou sa začína Veľký týždeň. Jeho hlavnou myšlienkou je Pánovo umučenie, ktoré sa slávilo tri dni už od 4. storočia, z toho je názov Veľkonočné trojdnie, ktoré je vyvrcholením Veľkého týždňa. Začína sa omšou Večere Pána na Zelený štvrtok a končí sa vešperami Veľkonočnej nedele.
Kvetná nedeľa je posledná nedeľa pôstneho obdobia, ktoré sa začalo Popolcovou stredou. Pripomína rozhodnutie židovskej rady o Ježišovej smrti a kresťania si počas nej pripomínajú vstup Ježiša Krista do Jeruzalema. Na Kvetnú nedeľu pripadá tradične aj svetový deň mladých. "U nás je tento deň spojený so stretnutím biskupov s mladými v jednotlivých diecézach. Tentoraz boli však zrušené," informuje o tom Konferencia biskupov Slovenska (KBS) na svojom webe.
V tento deň sa svätia palmové alebo olivové ratolesti, u nás najčastejšie bahniatka, tie sa potom spália na popolec, ktorý bude použitý pri obradoch Popolcovej stredy na budúci rok. Svätenie zelených ratolestí zaviedla cirkev ešte v 7. storočí.
Obrady Kvetnej nedele sa skladajú z dvoch častí: zo spomienky na Pánov vstup do Jeruzalema a zo svätej omše zasvätenej pamiatke Kristovho utrpenia, v ktorej sa prednášajú pašie - časť evanjelia, v ktorom sa opisuje Pánovo umučenie. Pašie sú opisom utrpenia a smrti Ježiša Krista od poslednej večere až po jeho smrť na kríži, ako ho podávajú evanjelisti.
V gréckokatolíckej cirkvi sa na rozdiel od rímskeho obradu na Kvetnú nedeľu nespievajú pašie. Na konci liturgie je myrovanie. Kvetná nedeľa je vo východnom obrade veľkým sviatkom a má slávnostný charakter. Slávenie Kvetnej nedele sa začalo najprv v Jeruzaleme a zakrátko sa rozšírilo do celej východnej cirkvi. V 6. až 7. storočí sa tento sviatok rozšíril aj v západnej (latinskej) cirkvi.
Kvetnou nedeľou sa začína Veľký týždeň. Jeho hlavnou myšlienkou je Pánovo umučenie, ktoré sa slávilo tri dni už od 4. storočia, z toho je názov Veľkonočné trojdnie, ktoré je vyvrcholením Veľkého týždňa. Začína sa omšou Večere Pána na Zelený štvrtok a končí sa vešperami Veľkonočnej nedele.
