Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Sviatok všetkých svätých sa prvýkrát slávil v Ríme 13. mája 609, keď pápež Bonifác IV. prebral od cisára Fokasa pohanský chrám všetkých bohov tzv. Panteón.
Autor TASR
Bratislava 1. novembra (TASR) – Katolícka cirkev si v stredu pripomína Sviatok všetkých svätých, teda tých, ktorí dosiahli nebo, či už majú alebo nemajú svoj vlastný sviatok v cirkevnom kalendári. Ide o prikázaný sviatok. Vo štvrtok (2.11.) zas veriaci slávia Pamiatku zosnulých, teda sa modlia za duše v očistci, ktoré ešte nedosiahli nebo. Pre TASR to uviedol hovorca Konferencie biskupov Slovenska (KBS) Martin Kramara.
Pre tieto dni sú okrem spomienky na tých, ktorí už nie sú medzi nami, charakteristické aj návštevy cintorínov, zapaľovanie sviečok na hroboch blízkych a ich vyzdobovanie kvetmi. "Pre veriacich je Sviatok všetkých svätých nielen spomienkou, ale aj pripomenutím vzorov, ktoré sú hodné našej úcty a napodobňovania. K pozdvihnutiu srdca a mysle sa pridáva aj modlitba za zomrelých, ktorí na ceste do neba ešte musia prejsť cez očistec. Sviatok Všetkých svätých a spomienku na všetkých verných zosnulých spájajú tri časti, teda cirkev oslávená (nebo), putujúca (zem), a trpiaca (očistec)," priblížil Kramara.
Sviatok všetkých svätých sa prvýkrát slávil v Ríme 13. mája 609, keď pápež Bonifác IV. prebral od cisára Fokasa pohanský chrám všetkých bohov, takzvaný Panteón a zasvätil ho Panne Márii a všetkým svätým. Neskôr pápež Gregor III. (731-744) zmenil toto slávenie z 13. mája na 1. novembra, keď v Bazilike sv. Petra slávnostne posvätil kaplnku k úcte všetkých svätých. O sto rokov neskôr pápež Gregor IV. rozšíril sviatok na celú cirkev. Veriaci si tak pripomínajú aj svätých, ktorí nemajú miesto v kalendári alebo neboli za nich oficiálne vyhlásení.
Počas dňa sa zvyknú konať omše alebo pobožnosti za zosnulých aj na mnohých cintorínoch naprieč celou krajinou. Napríklad v stredu o 14.00 h si na vojenskom cintoríne v bratislavskej mestskej časti Petržalka v lokalite Kopčany počas pietnej spomienky pripomenú obete prvej svetovej vojny.
Deň Pamiatky zosnulých, ľudovo nazývaný aj Dušičky, si ľudia pripomínajú 2. novembra. V roku 998 opát Odilo v benediktínskom kláštore Cluny zaviedol tradíciu 1. novembra večer vyzváňať a spievať žalmy za mŕtvych a na druhý deň slúžiť veľkú zádušnú omšu. Tento zvyk sa čoskoro rozšíril v celej západnej cirkvi. Na znak nesmrteľnosti duší a Božieho milosrdenstva sa na cintorínoch v týchto dňoch zapaľujú sviečky.
Pre tieto dni sú okrem spomienky na tých, ktorí už nie sú medzi nami, charakteristické aj návštevy cintorínov, zapaľovanie sviečok na hroboch blízkych a ich vyzdobovanie kvetmi. "Pre veriacich je Sviatok všetkých svätých nielen spomienkou, ale aj pripomenutím vzorov, ktoré sú hodné našej úcty a napodobňovania. K pozdvihnutiu srdca a mysle sa pridáva aj modlitba za zomrelých, ktorí na ceste do neba ešte musia prejsť cez očistec. Sviatok Všetkých svätých a spomienku na všetkých verných zosnulých spájajú tri časti, teda cirkev oslávená (nebo), putujúca (zem), a trpiaca (očistec)," priblížil Kramara.
Sviatok všetkých svätých sa prvýkrát slávil v Ríme 13. mája 609, keď pápež Bonifác IV. prebral od cisára Fokasa pohanský chrám všetkých bohov, takzvaný Panteón a zasvätil ho Panne Márii a všetkým svätým. Neskôr pápež Gregor III. (731-744) zmenil toto slávenie z 13. mája na 1. novembra, keď v Bazilike sv. Petra slávnostne posvätil kaplnku k úcte všetkých svätých. O sto rokov neskôr pápež Gregor IV. rozšíril sviatok na celú cirkev. Veriaci si tak pripomínajú aj svätých, ktorí nemajú miesto v kalendári alebo neboli za nich oficiálne vyhlásení.
Počas dňa sa zvyknú konať omše alebo pobožnosti za zosnulých aj na mnohých cintorínoch naprieč celou krajinou. Napríklad v stredu o 14.00 h si na vojenskom cintoríne v bratislavskej mestskej časti Petržalka v lokalite Kopčany počas pietnej spomienky pripomenú obete prvej svetovej vojny.
Deň Pamiatky zosnulých, ľudovo nazývaný aj Dušičky, si ľudia pripomínajú 2. novembra. V roku 998 opát Odilo v benediktínskom kláštore Cluny zaviedol tradíciu 1. novembra večer vyzváňať a spievať žalmy za mŕtvych a na druhý deň slúžiť veľkú zádušnú omšu. Tento zvyk sa čoskoro rozšíril v celej západnej cirkvi. Na znak nesmrteľnosti duší a Božieho milosrdenstva sa na cintorínoch v týchto dňoch zapaľujú sviečky.
