Bratislava 24. novembra (TASR) - Slávnosťou Krista Kráľa sa v nedeľu 25. novembra skončí cirkevný rok v rímskokatolíckej cirkvi. Nasledujúci týždeň 2. decembra kresťania oslávia prvú adventnú nedeľu - začiatok nového cirkevného roka a obdobia duchovnej prípravy na slávenie Vianoc.

Sviatok Krista Kráľa zaviedol pápež Pius XI. a pôvodne preň stanovil poslednú októbrovú nedeľu. Prvýkrát sa nedeľa Krista Kráľa slávila na konci Svätého roku 1925. Bola spojená s modlitbami a poklonami, ktoré mali v srdciach veriacich vzbudzovať túžbu a predsavzatia naprávať svoj život, aby Krista lepšie prijímali za svojho pána a kráľa. Liturgickou reformou po Druhom vatikánskom koncile bol tento sviatok povýšený na slávnosť, čiže najvyšší stupeň slávenia a preložili ho na poslednú 34. cezročnú nedeľu v liturgickom roku. Ten sa začína adventom - prípravou na slávnosť Narodenia Pána - a končí oslavou Krista Kráľa, na ktorého sa Boh Otec rozhodol všetko zamerať a v ňom zjednotiť.

Slávnosť Krista Kráľa kresťanom každoročne pripomína, že Kristus je "alfa a omega, počiatok i koniec". Aj keď je táto slávnosť v liturgickom kalendári pomerne nová, má pevný základ v Modlitbe Pána - " ...príď kráľovstvo Tvoje..."

V kresťanskej ikonografii je Kristus Kráľ zväčša zobrazovaný so žezlom v ruke, zväčša v podobe kríža. Nielen kríž, ale už samotné slovo žezlo vyjadruje službu. Grécky výraz skeptron pochádza totiž zo slovesa skeptesthai, čiže podopierať, pomáhať. Kristus Kráľ nevlastní žezlo pyšnej moci, ktorou druhých zráža a ponižuje, ale žezlo služby, ktorým druhých podopiera a dvíha. Druhý význam termínu skeptron je palica pútnika alebo pastiera.