Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Uspenský pôst bol v minulosti prísnejší ako Petrovka či Filipovka, ale miernejší ako Veľký pôst. V
Autor TASR
Bratislava 5. augusta (TASR) – Veriaci gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku majú v týchto dňoch Uspenský pôst, nazývaný aj Spasivka.
Je to dvojtýždňový pôst, počas ktorého sa veriaci pripravujú na najbližší mariánsky sviatok – Zosnutie (Uspenije) presvätej Bohorodičky, ktorý pripadá na 15. augusta. V rímskokatolíckej cirkvi sa tento sviatok slávi pod názvom Nanebovzatie Panny Márie. Tento pôst sa každý rok začína 1. augusta a končí 14. augusta, teda deň pred spomínaným sviatkom.
Uspenský pôst je jedným zo štyroch pôstnych období počas roka v gréckokatolíckej cirkvi. Najvýznamnejší je Veľký pôst (Štyridsiatnica) pred sviatkom Pánovho zmŕtvychvstania. Pred sviatkom Narodenia Pána zaviedli v cirkvi šesťtýždňový pôst nazvaný Filipovka (november, december). Z osobitnej úcty k svätým najvyšším apoštolom Petrovi a Pavlovi vznikol v cirkvi ďalší pôst známy ako Petrovka (máj až jún).
Prvé zmienky o Uspenskom pôste, ktorý patrí k najmladším pôstom v gréckokatolíckej cirkvi, pochádzajú z 9. storočia. Nachádzajú sa v liste pápeža Mikuláša I. (885 – 867) Bulharom.
Uspenský pôst bol v minulosti prísnejší ako Petrovka či Filipovka, ale miernejší ako Veľký pôst. V pondelok, stredu a v piatok počas tohto pôstu bolo dovolené jesť suchú stravu, chlieb, sušené ovocie a piť vodu. V utorok a vo štvrtok sa mohli jesť varené pokrmy, ale bez oleja, v sobotu a nedeľu bolo dovolené víno a olej a na sviatok Premenenia Pána (6. augusta) aj ryba.
Je to dvojtýždňový pôst, počas ktorého sa veriaci pripravujú na najbližší mariánsky sviatok – Zosnutie (Uspenije) presvätej Bohorodičky, ktorý pripadá na 15. augusta. V rímskokatolíckej cirkvi sa tento sviatok slávi pod názvom Nanebovzatie Panny Márie. Tento pôst sa každý rok začína 1. augusta a končí 14. augusta, teda deň pred spomínaným sviatkom.
Uspenský pôst je jedným zo štyroch pôstnych období počas roka v gréckokatolíckej cirkvi. Najvýznamnejší je Veľký pôst (Štyridsiatnica) pred sviatkom Pánovho zmŕtvychvstania. Pred sviatkom Narodenia Pána zaviedli v cirkvi šesťtýždňový pôst nazvaný Filipovka (november, december). Z osobitnej úcty k svätým najvyšším apoštolom Petrovi a Pavlovi vznikol v cirkvi ďalší pôst známy ako Petrovka (máj až jún).
Prvé zmienky o Uspenskom pôste, ktorý patrí k najmladším pôstom v gréckokatolíckej cirkvi, pochádzajú z 9. storočia. Nachádzajú sa v liste pápeža Mikuláša I. (885 – 867) Bulharom.
Uspenský pôst bol v minulosti prísnejší ako Petrovka či Filipovka, ale miernejší ako Veľký pôst. V pondelok, stredu a v piatok počas tohto pôstu bolo dovolené jesť suchú stravu, chlieb, sušené ovocie a piť vodu. V utorok a vo štvrtok sa mohli jesť varené pokrmy, ale bez oleja, v sobotu a nedeľu bolo dovolené víno a olej a na sviatok Premenenia Pána (6. augusta) aj ryba.
