Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Generálny prokurátor Jaromír Čižnár si myslí, že by mal byť zredukovaný.
Autor TASR
Bratislava 22. novembra (TASR) - Inštitút mimoriadneho dovolania je koncipovaný veľmi široko a mal by byť zredukovaný. Myslí si to generálny prokurátor Jaromír Čižnár s tým, že mimoriadne dovolanie by sa malo používať len vtedy, ak ide o potrebu chrániť záujmy štátu napríklad v prípade hroziacich veľkých škôd.
"Pripúšťam aj úplné zrušenie mimoriadneho dovolania, ale to nezáleží odo mňa," povedal Čižnár novinárom. Ak by k úplnému zrušeniu nedošlo, mohli by sa podľa jeho slov prípady, kedy sa tento mimoriadny opravný prostriedok používa, v zákone taxatívne vymenovať.
Mimoriadne dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým generálny prokurátor napáda právoplatné rozhodnutia súdu. Lehota na jeho podanie je rok od právoplatného verdiktu. Predseda Ústavnoprávneho výboru NR SR Róbert Madej (Smer-SD) sa domnieva, že ak by sme chceli mať stabilný právny poriadok, mali by sme rešpektovať rozhodnutia súdov a nerozširovať možnosti na ich spochybňovanie. "Štrasburg nám vyčíta, že do civilného konania vstupuje štátna moc cez generálneho prokurátora. Narúša to rovnosť zbraní," poznamenal.
Madej zároveň upozornil, že so zmenami v tejto oblasti počíta aj schválený legislatívny zámer vlády, a to v dvoch obmenách. Buď dôjde k obmedzeniu mimoriadneho dovolania, alebo k jeho úplnému zrušeniu. Ako kompenzácia by sa posilnili možnosti podať dovolanie pre účastníkov konania. Ktorá z možností by bola lepšia, Madej zatiaľ nevie. "Ja to nechávam zatiaľ otvorené, bude to závisieť od toho, ako sa upraví dovolanie," povedal.
S názorom Čižnára a legislatívnym zámerom vlády sa stotožňuje aj členka ústavnoprávneho výboru a exministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (SDKÚ-DS). "Mimoriadne dovolanie je rezíduum z minulosti. Treba si uvedomiť, že tu hovoríme o súkromno-právnych sporoch, kde účastníci konania majú možnosť odvolania aj dovolania. Najmä oni by si mali strážiť svoj záujem a nemal by do toho vstupovať štát. Nehovoriac o tom, že je to na hrane s Ústavou SR a Dohovorom o ľudských právach. Je to asi aj na hrane s postavením prokuratúry ako takej. Aj Benátska komisia vidí pôsobenie prokuratúry skôr v trestnej ako civilnej oblasti," uviedla pre TASR.
Dovolanie podáva účastník konania po rozhodnutí odvolacieho súdu, ale len so zákonom vymedzených dôvodov. Ak dovolacie dôvody nie sú, môže dať účastník konania podnet generálnemu prokurátorovi, aby podal mimoriadne dovolanie. Výhoda takéhoto postupu je aj v tom, že podanie dovolania je spojené s poplatkom až v desaťtisícoch eur, za podanie podnetu na mimoriadne dovolanie však účastník neplatí nič.
"Pripúšťam aj úplné zrušenie mimoriadneho dovolania, ale to nezáleží odo mňa," povedal Čižnár novinárom. Ak by k úplnému zrušeniu nedošlo, mohli by sa podľa jeho slov prípady, kedy sa tento mimoriadny opravný prostriedok používa, v zákone taxatívne vymenovať.
Mimoriadne dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým generálny prokurátor napáda právoplatné rozhodnutia súdu. Lehota na jeho podanie je rok od právoplatného verdiktu. Predseda Ústavnoprávneho výboru NR SR Róbert Madej (Smer-SD) sa domnieva, že ak by sme chceli mať stabilný právny poriadok, mali by sme rešpektovať rozhodnutia súdov a nerozširovať možnosti na ich spochybňovanie. "Štrasburg nám vyčíta, že do civilného konania vstupuje štátna moc cez generálneho prokurátora. Narúša to rovnosť zbraní," poznamenal.
Madej zároveň upozornil, že so zmenami v tejto oblasti počíta aj schválený legislatívny zámer vlády, a to v dvoch obmenách. Buď dôjde k obmedzeniu mimoriadneho dovolania, alebo k jeho úplnému zrušeniu. Ako kompenzácia by sa posilnili možnosti podať dovolanie pre účastníkov konania. Ktorá z možností by bola lepšia, Madej zatiaľ nevie. "Ja to nechávam zatiaľ otvorené, bude to závisieť od toho, ako sa upraví dovolanie," povedal.
S názorom Čižnára a legislatívnym zámerom vlády sa stotožňuje aj členka ústavnoprávneho výboru a exministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (SDKÚ-DS). "Mimoriadne dovolanie je rezíduum z minulosti. Treba si uvedomiť, že tu hovoríme o súkromno-právnych sporoch, kde účastníci konania majú možnosť odvolania aj dovolania. Najmä oni by si mali strážiť svoj záujem a nemal by do toho vstupovať štát. Nehovoriac o tom, že je to na hrane s Ústavou SR a Dohovorom o ľudských právach. Je to asi aj na hrane s postavením prokuratúry ako takej. Aj Benátska komisia vidí pôsobenie prokuratúry skôr v trestnej ako civilnej oblasti," uviedla pre TASR.
Dovolanie podáva účastník konania po rozhodnutí odvolacieho súdu, ale len so zákonom vymedzených dôvodov. Ak dovolacie dôvody nie sú, môže dať účastník konania podnet generálnemu prokurátorovi, aby podal mimoriadne dovolanie. Výhoda takéhoto postupu je aj v tom, že podanie dovolania je spojené s poplatkom až v desaťtisícoch eur, za podanie podnetu na mimoriadne dovolanie však účastník neplatí nič.
