Bratislava 25. októbra (TASR) - V americkom Clevelande sa 22. októbra 1915 začala dvojdňová spoločná konferencia amerických Slovákov a Čechov. Počas nej prijali zástupcovia Českého národného združenia a Slovenskej ligy v Amerike dohodu na podporu úsilia o oslobodenie Čechov a Slovákov spod cudzej nadvlády (oba národy žili v rakúsko-uhorskej monarchii). Zároveň nastolili požiadavku samostatného spoločného štátu Čechov a Slovákov s federatívnym usporiadaním. K tomu malo dôjsť po skončení práve vrcholiacej prvej svetovej vojny.

Clevelandská dohoda bol program s piatimi základnými bodmi. Prvým bola požiadavka samostatnosti Čiech a Slovenska. V druhom bode sa hovorilo o spojení českého a slovenského národa vo federatívnom zväzku štátov, s úplnou národnou autonómiou Slovenska, ktoré by malo vlastný snem, štátnu správu a kultúrnu slobodu. Jej prejavom malo byť používanie slovenského jazyka. Slovensko malo mať aj vlastnú finančnú a politickú správu. Podľa tretieho bodu malo byť volebné právo všeobecné, tajné a priame. Forma vlády podľa štvrtého bodu mala byť personálna únia s demokratickým zriadením štátu. Podľa posledného ustanovenia tieto body tvorili základ predbežnej obojstrannej dohody a mohli byť doplnené, prípadne rozšírené, len na základe súhlasu oboch strán, ktoré dohodu podpísali (České národné združenie a Slovenská liga v Amerike).

Signatármi Clevelandskej dohody za slovenskú stranu boli Ivan Daxner a Albert Pavol Mamatej. Za českú stranu dohodu podpísali Ludvík Fisher a Josef Tvrzický – Kramer.

Prijatie Clevelandskej dohody bolo jedným z prelomov v dejinách oboch národov. Predznamenalo vznik ich spoločného štátu, ku ktorému došlo 28. októbra 1918, ale nie s predpokladaným federálnym usporiadaním. Zmluva o federácii bola podpísaná až v roku 1968.