Terapeutka Jolana Kusá hovorí, že človek môže človek v tomto období nadobudnúť pocit, že ho nikto nemá rád alebo oňho nikto o mňa nestojí.
Autor TASR
Bratislava 25. decembra (TASR) – Človek si vytvorí mnoho vrstiev predsudkov či stereotypov, ktoré sa viažu k obdobiu Vianoc. "Napríklad vrstva sklamaní z nesplnených očakávaní, vrstva komplexov, že neboli dosť dobré, hnevu a zlosti, že sme znova verili a dúfali a nebolo to dokonalé," upozornila terapeutka Jolana Kusá, ktorá pôsobí v online poradni Ligy za duševné zdravie.
S týmto obdobím podľa jej slov spája aj akýsi sentiment. Podľa terapeutky môže človek nadobudnúť pocit, že ho nikto nemá rád alebo oňho nikto o mňa nestojí. Mnohí si podľa jej slov prajú, keby neboli, lebo prinesú len sklamanie a bolesť, upozornia na to, čo človek nemá. "Je to len uhol pohľadu. Vždy ho možno zmeniť, len to chce aj trochu aktivity. Ako urobím niekomu radosť, koho prekvapím, komu pomôžem? To sú správne otázky na pocit strachu z Vianoc, lebo Vianoce sú šanca," radí odborníčka s dôvetkom, že to, čo sa ešte dá urobiť, je pozorne vnímať svoje pocity a meniť ich.
"Konečne prepátrajte ten smútok: o čom je? Odkedy ho pociťujete, čo je pod ním, aké iné emócie? Pod smútkom býva hnev, krivda, bezmocnosť, vina, hanba. Možno niečo nemáte doriešené," upozornila.
Smútok podľa terapeutky môže pochádzať aj zo starých zranení, z detstva. "Možno ste si zvykli, že je to tak, na Vianoce ste smutný. Hodí sa to k sentimentálnej nálade Vianoc. Je načase otvoriť ten priečinok so smútkom," tvrdí. Podľa jej slov by sa človek na veci, ktoré sa stali, mal pozrieť "inými očami". "Pretože dnes ste iný človek ako vtedy, keď sa to dialo, a rozhodne nie bezmocný. Môžete sa nazlostiť a vyhnať smútok, urobiť miesto pre celú škálu iných emócií, ktoré sa vám ponúkajú. Aj radosť a pokoj," prízvukovala s dôvetkom, že pocity človeka nevlastnia.
"Odvážte sa vyjsť do vyzdobených ulíc, len sledujte dianie a svoje pocity. Hľadajte príjemné vône, melódie, tváre ľudí, ktorých stretávate, a uložte si ich do pamäte. Vždy, keď budete mať príjemný zážitok, napriek vianočnej atmosfére, urobte jeden pohyb, spojte napríklad dlane akoby do tichého potlesku. Keď ich budete mať aspoň päť, tých tichých tlesknutí, môžete ísť domov," komentovala odborníčka.
Ako dodala, netreba sa brániť ani návšteve psychológa, psychoterapeuta alebo podobného odborníka. "Prvý krok ste už urobili, tým, že ste o svojom smútku začali hovoriť," uzavrela.
S týmto obdobím podľa jej slov spája aj akýsi sentiment. Podľa terapeutky môže človek nadobudnúť pocit, že ho nikto nemá rád alebo oňho nikto o mňa nestojí. Mnohí si podľa jej slov prajú, keby neboli, lebo prinesú len sklamanie a bolesť, upozornia na to, čo človek nemá. "Je to len uhol pohľadu. Vždy ho možno zmeniť, len to chce aj trochu aktivity. Ako urobím niekomu radosť, koho prekvapím, komu pomôžem? To sú správne otázky na pocit strachu z Vianoc, lebo Vianoce sú šanca," radí odborníčka s dôvetkom, že to, čo sa ešte dá urobiť, je pozorne vnímať svoje pocity a meniť ich.
"Konečne prepátrajte ten smútok: o čom je? Odkedy ho pociťujete, čo je pod ním, aké iné emócie? Pod smútkom býva hnev, krivda, bezmocnosť, vina, hanba. Možno niečo nemáte doriešené," upozornila.
Smútok podľa terapeutky môže pochádzať aj zo starých zranení, z detstva. "Možno ste si zvykli, že je to tak, na Vianoce ste smutný. Hodí sa to k sentimentálnej nálade Vianoc. Je načase otvoriť ten priečinok so smútkom," tvrdí. Podľa jej slov by sa človek na veci, ktoré sa stali, mal pozrieť "inými očami". "Pretože dnes ste iný človek ako vtedy, keď sa to dialo, a rozhodne nie bezmocný. Môžete sa nazlostiť a vyhnať smútok, urobiť miesto pre celú škálu iných emócií, ktoré sa vám ponúkajú. Aj radosť a pokoj," prízvukovala s dôvetkom, že pocity človeka nevlastnia.
"Odvážte sa vyjsť do vyzdobených ulíc, len sledujte dianie a svoje pocity. Hľadajte príjemné vône, melódie, tváre ľudí, ktorých stretávate, a uložte si ich do pamäte. Vždy, keď budete mať príjemný zážitok, napriek vianočnej atmosfére, urobte jeden pohyb, spojte napríklad dlane akoby do tichého potlesku. Keď ich budete mať aspoň päť, tých tichých tlesknutí, môžete ísť domov," komentovala odborníčka.
Ako dodala, netreba sa brániť ani návšteve psychológa, psychoterapeuta alebo podobného odborníka. "Prvý krok ste už urobili, tým, že ste o svojom smútku začali hovoriť," uzavrela.