Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Sú to zmluvy, ktorými štáty odovzdali časť svojich právomocí Európskej únii, vysvetlil vedúci Katedry medzinárodného práva a medzinárodných vzťahov Právnickej fakulty UK Peter Lysina.
Autor TASR
Bratislava 10. júna (TASR) - Revízia základných zmlúv o fungovaní Európskej únie (EÚ) môže byť náročný proces. Myslia si to slovenskí experti na európske právo Peter Lysina a Tomáš Buchta. Na revíziu vyzval Európsky parlament začiatkom mája, tému priniesli občania v rámci Konferencie o budúcnosti Európy (CoFoE).
"Nie je to ani tak zložitý proces na úrovni EÚ, ale my si musíme uvedomiť, že sú to medzinárodné zmluvy. Sú to zmluvy, ktorými štáty odovzdali časť svojich právomocí Európskej únii. Čiže akákoľvek zmena v tomto prípade je rovnako odovzdaním, alebo navrátením právomocí na členské štáty," vysvetlil vedúci Katedry medzinárodného práva a medzinárodných vzťahov Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Peter Lysina.
Na to, aby prípadné zmeny v základných zmluvách EÚ mohli byť uvedené do života, je podľa neho potrebné odsúhlasenie všetkými členskými štátmi EÚ v podobe ratifikácie týchto zmlúv.
Tomáš Buchta zo Stáleho zastúpenia SR pri EÚ v Bruseli v tomto kontexte pripomenul, že niektoré členské štáty EÚ vyžadujú na ratifikáciu zmien aj referendá, čo sa v minulosti ukázalo ako problém.
"Obava je racionálna a pramení z historických skúseností a z náročnosti týchto procesov, najmä vnútroštátneho schvaľovania u jednotlivých členských krajín EÚ. Tak ako sa v roku 2005 neprijala v referende ústavná zmluva, nemožno vylúčiť podobné riziká," uviedol Buchta s odkazom na Zmluvu o Ústave pre Európu, ktorá si kládla za cieľ vytvoriť ústavu pre EÚ.
Lysina pripomenul, že Európska únia ako spoločenstvo štátov má existujúci rámec, ktorý ju vytvára a určuje základné pravidlá hry. Tieto sú koncipované a spísané do dvoch nosných zmlúv, t. j. Zmluvy o Európskej únii a Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Práve tieto dve zmluvy sú označované aj pojmom základné zmluvy.
Dokumenty podľa Lysinu stanovujú pravidlá fungovania európskych inštitúcií (Európskej komisie, Európskeho parlamentu a Rady EÚ), ale definujú aj pravidlá fungovania vnútri EÚ vrátane voľného pohybu, slobody usadiť sa či iných práv a povinností občanov.
"Revízia zmlúv v tomto prípade znamená, že Konferencia o budúcnosti Európy priniesla určité podnety a nápady, ako tieto zmluvy upraviť, vylepšiť a jednoducho zmeniť ich tak, aby slúžili lepšie jednak občanom, a jednak samozrejme aj fungovaniu EÚ navonok, respektíve dovnútra," uviedol Lysina s tým, že revízia by sa mala v prvom rade dotknúť Zmluvy o Európskej únii a Zmluvy o fungovaní EÚ.
"Tieto zmluvy obsahujú množstvo právnych základov, na ktorých sa často prijíma legislatíva EÚ, ktorá zasahuje do každodenného života občanov," spresnil Tomáš Buchta zo Stáleho zastúpenia SR pri EÚ v Bruseli.
"Nie je to ani tak zložitý proces na úrovni EÚ, ale my si musíme uvedomiť, že sú to medzinárodné zmluvy. Sú to zmluvy, ktorými štáty odovzdali časť svojich právomocí Európskej únii. Čiže akákoľvek zmena v tomto prípade je rovnako odovzdaním, alebo navrátením právomocí na členské štáty," vysvetlil vedúci Katedry medzinárodného práva a medzinárodných vzťahov Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Peter Lysina.
Na to, aby prípadné zmeny v základných zmluvách EÚ mohli byť uvedené do života, je podľa neho potrebné odsúhlasenie všetkými členskými štátmi EÚ v podobe ratifikácie týchto zmlúv.
Tomáš Buchta zo Stáleho zastúpenia SR pri EÚ v Bruseli v tomto kontexte pripomenul, že niektoré členské štáty EÚ vyžadujú na ratifikáciu zmien aj referendá, čo sa v minulosti ukázalo ako problém.
"Obava je racionálna a pramení z historických skúseností a z náročnosti týchto procesov, najmä vnútroštátneho schvaľovania u jednotlivých členských krajín EÚ. Tak ako sa v roku 2005 neprijala v referende ústavná zmluva, nemožno vylúčiť podobné riziká," uviedol Buchta s odkazom na Zmluvu o Ústave pre Európu, ktorá si kládla za cieľ vytvoriť ústavu pre EÚ.
Lysina pripomenul, že Európska únia ako spoločenstvo štátov má existujúci rámec, ktorý ju vytvára a určuje základné pravidlá hry. Tieto sú koncipované a spísané do dvoch nosných zmlúv, t. j. Zmluvy o Európskej únii a Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Práve tieto dve zmluvy sú označované aj pojmom základné zmluvy.
Dokumenty podľa Lysinu stanovujú pravidlá fungovania európskych inštitúcií (Európskej komisie, Európskeho parlamentu a Rady EÚ), ale definujú aj pravidlá fungovania vnútri EÚ vrátane voľného pohybu, slobody usadiť sa či iných práv a povinností občanov.
"Revízia zmlúv v tomto prípade znamená, že Konferencia o budúcnosti Európy priniesla určité podnety a nápady, ako tieto zmluvy upraviť, vylepšiť a jednoducho zmeniť ich tak, aby slúžili lepšie jednak občanom, a jednak samozrejme aj fungovaniu EÚ navonok, respektíve dovnútra," uviedol Lysina s tým, že revízia by sa mala v prvom rade dotknúť Zmluvy o Európskej únii a Zmluvy o fungovaní EÚ.
"Tieto zmluvy obsahujú množstvo právnych základov, na ktorých sa často prijíma legislatíva EÚ, ktorá zasahuje do každodenného života občanov," spresnil Tomáš Buchta zo Stáleho zastúpenia SR pri EÚ v Bruseli.
