Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Okrem týchto dvoch zmlúv by sa prípadná revízia mohla dotknúť aj tretieho dokumentu. Ide o Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (Zmluva o Euratome).
Autor TASR
Bratislava 13. júna (TASR) - Prípadná revízia sa môže týkať primárne dvoch zmlúv - Zmluvy o fungovaní Európskej únie a Zmluvy o Európskej únii. V TASR TV to hovoril Tomáš Buchta zo Stáleho zastúpenia SR pri EÚ v Bruseli.
"Revízia zmlúv je akt, ktorým členské štáty EÚ zverujú Únii nové právomoci," vysvetlil Buchta. Dodal, že pokiaľ pôjdeme týmto smerom, bude potrebné niektoré ustanovenia zmeniť. Požiadavky na zmeny základných zmlúv o fungovaní EÚ vzišli od občanov v rámci Konferencie o budúcnosti Európy (CoFoE).
"Zmluva o fungovaní Európskej únie je pôvodne Zmluva o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva z roku 1957, ktorá bola transformovaná na súčasnú Zmluvu o fungovaní EÚ. Obsahuje množstvo sektorových politík, v rámci ktorých môže Únia prijímať opatrenia," uviedol Buchta. Tejto zmluvy by sa podľa jeho slov týkali rôzne návrhy na rozšírenie právomocí jednotlivých inštitúcií, na zakotvenie konkrétnych právnych základov vo vzťahu k jednotlivým politikám.
Druhou zmluvou, ktorej by sa proces revízie mohol dotknúť, je Zmluva o Európskej únii. "Ide o pôvodnú Maastrichtskú zmluvu, ktorá bola rôznymi ďalšími revíziami zmenená do súčasnej podoby. Zmluva obsahuje základné inštitucionálne nastavenia a základné vymedzenia právomocí hlavných troch (európskych) inštitúcií, ale aj ďalších inštitúcií. Zároveň obsahuje základné parametre spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky a obsahuje aj parametre rozhodovania jednotlivých inštitúcií," priblížil Buchta.
Okrem týchto dvoch zmlúv by sa prípadná revízia mohla dotknúť aj tretieho dokumentu. Ide o Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (Zmluva o Euratome). "Otázkou však je, do akej miery by sa prípadné návrhy týkali aj tejto zmluvy, keďže dokument má skôr technickú povahu a týka sa oblasti mierového využívania jadrovej energie," vysvetlil Buchta.
Fungovanie Európskej únie sa opiera o princípy právneho štátu. To znamená, že každé opatrenie EÚ má oporu v zmluvách, ktoré schválili všetky členské štáty EÚ. Ak sa určitá oblasť politiky neuvádza v zmluvách, Komisia nemôže v danej oblasti navrhovať právne predpisy. Na základe zmlúv môžu inštitúcie EÚ prijímať legislatívu, ktorú sú členské štáty následne povinné uplatňovať.
"Revízia zmlúv je akt, ktorým členské štáty EÚ zverujú Únii nové právomoci," vysvetlil Buchta. Dodal, že pokiaľ pôjdeme týmto smerom, bude potrebné niektoré ustanovenia zmeniť. Požiadavky na zmeny základných zmlúv o fungovaní EÚ vzišli od občanov v rámci Konferencie o budúcnosti Európy (CoFoE).
"Zmluva o fungovaní Európskej únie je pôvodne Zmluva o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva z roku 1957, ktorá bola transformovaná na súčasnú Zmluvu o fungovaní EÚ. Obsahuje množstvo sektorových politík, v rámci ktorých môže Únia prijímať opatrenia," uviedol Buchta. Tejto zmluvy by sa podľa jeho slov týkali rôzne návrhy na rozšírenie právomocí jednotlivých inštitúcií, na zakotvenie konkrétnych právnych základov vo vzťahu k jednotlivým politikám.
Druhou zmluvou, ktorej by sa proces revízie mohol dotknúť, je Zmluva o Európskej únii. "Ide o pôvodnú Maastrichtskú zmluvu, ktorá bola rôznymi ďalšími revíziami zmenená do súčasnej podoby. Zmluva obsahuje základné inštitucionálne nastavenia a základné vymedzenia právomocí hlavných troch (európskych) inštitúcií, ale aj ďalších inštitúcií. Zároveň obsahuje základné parametre spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky a obsahuje aj parametre rozhodovania jednotlivých inštitúcií," priblížil Buchta.
Okrem týchto dvoch zmlúv by sa prípadná revízia mohla dotknúť aj tretieho dokumentu. Ide o Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (Zmluva o Euratome). "Otázkou však je, do akej miery by sa prípadné návrhy týkali aj tejto zmluvy, keďže dokument má skôr technickú povahu a týka sa oblasti mierového využívania jadrovej energie," vysvetlil Buchta.
Fungovanie Európskej únie sa opiera o princípy právneho štátu. To znamená, že každé opatrenie EÚ má oporu v zmluvách, ktoré schválili všetky členské štáty EÚ. Ak sa určitá oblasť politiky neuvádza v zmluvách, Komisia nemôže v danej oblasti navrhovať právne predpisy. Na základe zmlúv môžu inštitúcie EÚ prijímať legislatívu, ktorú sú členské štáty následne povinné uplatňovať.
