Bratislava/Štrasburg 11. júna (TASR) - Slovenskí europoslanci sa nezhodujú v potrebe otvárania základných zmlúv o fungovaní Európskej únie (EÚ). Vyplýva to z ich vyjadrení.

Európsky parlament (EP) na štvrtkovom plenárnom zasadnutí v Štrasburgu vyzval Európsku radu, aby súhlasila so začatím procesu revízie zmlúv EÚ, čo bolo jednou z požiadaviek európskych občanov v rámci Konferencie o budúcnosti Európy (CoFoE).

"Je tu silné volanie po tom, aby sme zorganizovali Konvent o budúcnosti Európy, ktorý by mohol byť prvým krokom k otvoreniu zmlúv o fungovaní EÚ," uviedol Vladimír Bilčík s tým, že treba zmeniť niektoré rozhodovacie mechanizmy v únii. Hlasovanie kvalifikovanou väčšinou by podľa neho prospelo akcieschopnosti Európy vo svete.

Robert Hajšel vníma dopyt občanov po väčších kompetenciách pre Európu v oblastiach, ako je zdravie alebo energetika a sociálne zabezpečenie. "Členské štáty EÚ by tieto želania občanov mali vypočuť a takisto rozhodnúť, ako urobiť rozhodovanie EÚ rýchlejším a účinnejším," uviedol. Niektorí poslanci volajú po zrušení jednohlasného rozhodovania v citlivých oblastiach. Sám o tom však nie je presvedčený, pretože právo veta zaisťuje štátom ako Slovensko, že ich národno-štátne záujmy sa vždy berú do úvahy.

Miriam Lexmann nesúhlasí s otváraním základných zmlúv o fungovaní EÚ a zdôrazňuje, že mnohé problémy by mohli byť vyriešené v rámci existujúcich zmlúv. "Problémom EÚ totiž je, že rieši mnoho otázok, na ktoré nemá právomoci, a, naopak, neprináša dostatočné riešenia v oblastiach, kde právomoci má. Ak je niečo potrebné zmeniť, je to efektivita prinášania riešení v rámci stanovených kompetencií európskych inštitúcií," vysvetlila.

Martin Hojsík upozornil, že politici často hovoria, ako počúvajú občanov, a tí teraz povedali, že chcú silnejšiu Európu, ktorá bude lepšie chrániť planétu, ale aj ľudské a sociálne práva jej občanov.

Podľa Eugena Jurzycu by Únii pomohlo viac transparentnosti, analýz hodnoty za peniaze, založených na objektívnych dátach, a menej protekcionizmu. "Ak chceme dať Európskej komisii viac právomocí, musí najskôr ukázať lepšie výsledky," povedal.

"Najmä pri závažných krízach a porušovaní pravidiel zo strany členských krajín potrebujeme pružný a efektívny rozhodovací mechanizmus, ktorý nie je možný dosiahnuť v rámci stopercentného konsenzu potrebného v súčasnom nastavení," uviedol Michal Wiezik. Zmenu hlasovania z jednohlasného súhlasu na kvalifikovanú väčšinu považuje za vhodnú, rovnako je za konvent k revízii zmlúv o EÚ.

Monika Beňová v súvislosti s otázkou revízie základných zmlúv pripomenula iniciatívu, v ktorej viacero členských krajín varovalo pred akýmikoľvek unáhlenými zmenami. "Zaoberať sa myšlienkami občanov, ktoré sú súčasťou záverov Konferencie o budúcnosti Európy, je nevyhnutné. Najskôr je však potrebné robiť to v rámci existujúceho rámca a kompetencií. Pri úvahách o otváraní základných zmlúv musíme byť veľmi obozretní," vysvetlila.

Peter Pollák zdôrazňuje, že Európa čelí bezprecedentným výzvam, ktoré si vyžadujú viac flexibility pri rozhodovaní. "To, či je nutná revízia zakladajúcich zmlúv k tomu, aby sa Európa stala akcieschopnejšou, nezávislejšou či sociálnejšou, je otázne. V každom prípade si to vyžaduje konštruktívnu debatu a odobrenie všetkých členských krajín a jej občanov," upozornil.

Podľa Ivana Štefanca by revízia zmlúv EÚ mala reflektovať predovšetkým výsledky Konferencie o budúcnosti Európy. "Občiansky hlas je veľmi dôležitý. Zároveň nás pandémia COVID-19 a nedostatok energií naučili, že Európska únia potrebuje viac kompetencií v oblasti zdravotníctva a energetiky," poznamenal.





(spravodajca TASR Jaromír Novak)