Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Otváracie a záverečné zasadnutie tretieho občianskeho panelu v Maastrichte (11. a 13. februára) sa bude vysielať naživo na viacjazyčnej digitálnej platforme konferencie.
Autor TASR
Brusel/Bratislava 11. februára (TASR) - Od piatku do nedele sa v holandskom Maastrichte uskutoční záverečné zasadnutie tretieho zo štyroch občianskych panelov zriadených v rámci Konferencie o budúcnosti Európy (CoFoE).
Okolo 200 občanov zo všetkých členských štátov EÚ, rôzneho veku, pôvodu, vzdelania a profesijného zamerania dokončí svoje odporúčania týkajúce sa budúcnosti Európy. Pôjde o témy súvisiace s postavením EÚ vo svete a migráciou.
Finálne odporúčania tohto panelu, rovnako ako aj výsledku posledného občianskeho panelu z oblasti hospodárstva, sociálnej spravodlivosti, vzdelávania, kultúry, digitálnej transformácie, mládeže a športu, ktorý sa uskutoční v Dubline 25. februára, budú prezentované a prediskutované na ďalšom z plenárnych zasadnutí konferencie. Plenárka CoFoE je naplánovaná v dňoch 11. – 12. marca opäť na pôde Európskeho parlamentu v Štrasburgu.
Otváracie a záverečné zasadnutie tretieho občianskeho panelu v Maastrichte (11. a 13. februára) sa bude vysielať naživo na viacjazyčnej digitálnej platforme konferencie.
Do navrhovania odporúčaní, ako v rámci Konferencie o budúcnosti Európy zlepšiť alebo zreformovať Európsku úniu, sa zapojili aj mladí Bruselčania. Počas uplynulého víkendu sa v belgickej metropole konal občiansky panel za účasti mladých ľudí vo veku od 18 do 30 rokov, ktorý zorganizoval parlament Bruselského regiónu, informuje spravodajca TASR.
Mladí Bruselčania okruh svojich odporúčaní rozdelili na päť tém: fungovanie euroinštitúcií; účasť občanov, vrátane práva voliť; európska identita; problém zdieľania informácií; a vzdelávanie. V ich kontexte vypracovali viac ako 40 odporúčaní, z ktorých 37 bolo prijatých. Tie budú predložené v "spoločnom koši nápadov" v širšom európskom meradle.
Digitálna transformácia by mala priniesť výhody pre všetkých ľudí a vytvoriť nové príležitosti pre podniky. Slovenská republika je však jednou z najhoršie pripravených krajín na nástup umelej inteligencie, najmä vo sfére výroby. SR musí v tejto oblasti zabrať, inak to ovplyvní konkurencieschopnosť nielen firiem, ale aj ľudí ako účastníkov pracovného trhu. Počas diskusie v TASR TV to povedala europoslankyňa Miriam Lexmann. Tému digitalizácie považuje za jednu z najdôležitejších v rámci ekonomickej časti prebiehajúcej Konferencie o budúcnosti Európy .
Jej kolega z Európskeho parlamentu (EP) Eugen Jurzyca zase kladie dôraz na hospodársky rast a udržateľnosť verejných financií. Ak sa totiž prestanú krajiny zameriavať na ekonomický rast, môže sa to negatívne prejaviť vo viacerých oblastiach, ako napríklad v demografii, udržateľnosti verejných financií alebo sociálnej oblasti, upozornil europoslanec.
"Preto je ešte stále dôležité – hoci to teraz nie je až také ´in´ – hovoriť o kvalite podnikateľského prostredia a o tých základných slobodách, na ktorých je Únia postavená," podotkol Jurzyca s tým, že na mysli má voľné obchodovanie s tovarmi, ľahký presun ľudí cez hranice, ale najmä voľné obchodovanie so službami. Práve európsky trh so službami si podľa neho žiada väčšiu liberalizáciu.
Okolo 200 občanov zo všetkých členských štátov EÚ, rôzneho veku, pôvodu, vzdelania a profesijného zamerania dokončí svoje odporúčania týkajúce sa budúcnosti Európy. Pôjde o témy súvisiace s postavením EÚ vo svete a migráciou.
Finálne odporúčania tohto panelu, rovnako ako aj výsledku posledného občianskeho panelu z oblasti hospodárstva, sociálnej spravodlivosti, vzdelávania, kultúry, digitálnej transformácie, mládeže a športu, ktorý sa uskutoční v Dubline 25. februára, budú prezentované a prediskutované na ďalšom z plenárnych zasadnutí konferencie. Plenárka CoFoE je naplánovaná v dňoch 11. – 12. marca opäť na pôde Európskeho parlamentu v Štrasburgu.
Otváracie a záverečné zasadnutie tretieho občianskeho panelu v Maastrichte (11. a 13. februára) sa bude vysielať naživo na viacjazyčnej digitálnej platforme konferencie.
Do navrhovania odporúčaní, ako v rámci Konferencie o budúcnosti Európy zlepšiť alebo zreformovať Európsku úniu, sa zapojili aj mladí Bruselčania. Počas uplynulého víkendu sa v belgickej metropole konal občiansky panel za účasti mladých ľudí vo veku od 18 do 30 rokov, ktorý zorganizoval parlament Bruselského regiónu, informuje spravodajca TASR.
Mladí Bruselčania okruh svojich odporúčaní rozdelili na päť tém: fungovanie euroinštitúcií; účasť občanov, vrátane práva voliť; európska identita; problém zdieľania informácií; a vzdelávanie. V ich kontexte vypracovali viac ako 40 odporúčaní, z ktorých 37 bolo prijatých. Tie budú predložené v "spoločnom koši nápadov" v širšom európskom meradle.
Digitálna transformácia by mala priniesť výhody pre všetkých ľudí a vytvoriť nové príležitosti pre podniky. Slovenská republika je však jednou z najhoršie pripravených krajín na nástup umelej inteligencie, najmä vo sfére výroby. SR musí v tejto oblasti zabrať, inak to ovplyvní konkurencieschopnosť nielen firiem, ale aj ľudí ako účastníkov pracovného trhu. Počas diskusie v TASR TV to povedala europoslankyňa Miriam Lexmann. Tému digitalizácie považuje za jednu z najdôležitejších v rámci ekonomickej časti prebiehajúcej Konferencie o budúcnosti Európy .
Jej kolega z Európskeho parlamentu (EP) Eugen Jurzyca zase kladie dôraz na hospodársky rast a udržateľnosť verejných financií. Ak sa totiž prestanú krajiny zameriavať na ekonomický rast, môže sa to negatívne prejaviť vo viacerých oblastiach, ako napríklad v demografii, udržateľnosti verejných financií alebo sociálnej oblasti, upozornil europoslanec.
"Preto je ešte stále dôležité – hoci to teraz nie je až také ´in´ – hovoriť o kvalite podnikateľského prostredia a o tých základných slobodách, na ktorých je Únia postavená," podotkol Jurzyca s tým, že na mysli má voľné obchodovanie s tovarmi, ľahký presun ľudí cez hranice, ale najmä voľné obchodovanie so službami. Práve európsky trh so službami si podľa neho žiada väčšiu liberalizáciu.
