Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Za najhoršie obdobia Csáky považuje roky 1995 – 1998 a 2016 – 2019.
Autor TASR
Bratislava 29. decembra (TASR) - Za stav slovenskej spoločnosti sú zodpovední politici, médiá aj občania. Myslí si to bývalý politik Pál Csáky, ktorý po 30 rokoch od rozdelenia československej federácie a vzniku Slovenskej republiky zdôrazňuje potrebu zodpovednosti a neustáleho boja za demokraciu. "Len zodpovedná spoločnosť má šancu na šťastný vývoj," povedal pre TASR pri bilancovaní uplynulých 30 rokov.
O dohode Václava Klausa s Vladimírom Mečiarom sa Csáky dozvedel z rozhlasu, neprekvapila ho. "Zdôrazňujem ale, že ČSFR nerozdelili Klaus a Mečiar, ale politická dohoda HZDS, SNS a SDĽ," podotkol Csáky. Pripomenul znefunkčnenie Snemovne národov Federálneho zhromaždenia ČSFR. "Táto situácia donútila českú politickú reprezentáciu k rozdeleniu," doplnil.
Csáky bol proti rozdeleniu ČSFR. Maďarské strany zastúpené v Národnej rade SR nehlasovali za Ústavu SR a boli podľa Csákyho proti rozdeleniu federácie. Dôvodili tým, že okrem SNS nikto nedostal vo voľbách mandát od občanov na takýto krok. Proti rozdeleniu ČSFR bola podľa Csákyho slov väčšina občanov.
"Videli sme, aké politické sily stoja za týmto procesom. Mali sme obavy, že Mečiarovo zoskupenie to nezvládne ani politicky, ani ekonomicky a obávali sme sa aj slovenského nacionalizmu. Naše obavy sa do značnej miery naplnili," doplnil pre TASR Csáky.
Vyzdvihol úlohu politikov z maďarskej menšiny, ktorí prispeli v roku 1998 k zmene politického kurzu na Slovensku. "Za najlepšie obdobie považujem obdobie rokov 1998 – 2006. Ako podpredseda vlády SR som bol prítomný po boku prezidenta Rudolfa Schustera v Bielom dome pri poslednom rokovaní pred prijatím SR do NATO a v druhej Dzurindovej vláde som bol zodpovedný za koordinovanie vstupu SR do EÚ," uviedol Csáky.
Za najhoršie obdobia považuje roky 1995 – 1998 a 2016 – 2019. "Dodnes som hrdý na to, že som sa osobne mohol angažovať pri ozdravnom procese slovenskej verejnej scény. No ako obdobie po roku 2006 ukázalo, nikto to nemá vyhraté naveky. Za demokraciu treba bojovať každý deň," uzavrel.
O dohode Václava Klausa s Vladimírom Mečiarom sa Csáky dozvedel z rozhlasu, neprekvapila ho. "Zdôrazňujem ale, že ČSFR nerozdelili Klaus a Mečiar, ale politická dohoda HZDS, SNS a SDĽ," podotkol Csáky. Pripomenul znefunkčnenie Snemovne národov Federálneho zhromaždenia ČSFR. "Táto situácia donútila českú politickú reprezentáciu k rozdeleniu," doplnil.
Csáky bol proti rozdeleniu ČSFR. Maďarské strany zastúpené v Národnej rade SR nehlasovali za Ústavu SR a boli podľa Csákyho proti rozdeleniu federácie. Dôvodili tým, že okrem SNS nikto nedostal vo voľbách mandát od občanov na takýto krok. Proti rozdeleniu ČSFR bola podľa Csákyho slov väčšina občanov.
"Videli sme, aké politické sily stoja za týmto procesom. Mali sme obavy, že Mečiarovo zoskupenie to nezvládne ani politicky, ani ekonomicky a obávali sme sa aj slovenského nacionalizmu. Naše obavy sa do značnej miery naplnili," doplnil pre TASR Csáky.
Vyzdvihol úlohu politikov z maďarskej menšiny, ktorí prispeli v roku 1998 k zmene politického kurzu na Slovensku. "Za najlepšie obdobie považujem obdobie rokov 1998 – 2006. Ako podpredseda vlády SR som bol prítomný po boku prezidenta Rudolfa Schustera v Bielom dome pri poslednom rokovaní pred prijatím SR do NATO a v druhej Dzurindovej vláde som bol zodpovedný za koordinovanie vstupu SR do EÚ," uviedol Csáky.
Za najhoršie obdobia považuje roky 1995 – 1998 a 2016 – 2019. "Dodnes som hrdý na to, že som sa osobne mohol angažovať pri ozdravnom procese slovenskej verejnej scény. No ako obdobie po roku 2006 ukázalo, nikto to nemá vyhraté naveky. Za demokraciu treba bojovať každý deň," uzavrel.
