Bratislava 25. októbra (TASR) - Vznik Československa mal pre Slovákov nesmierny význam. Podľa historika Dušana Kováča sa ich formovanie ako moderného európskeho národa zavŕšilo práve v rámci Československa, vrátane dobudovania školskej a kultúrnej infraštruktúry. "Po prvý raz v dejinách vznikli administratívne hranice Slovenska ako krajiny. Slováci sa stali po prvý raz v dejinách štátotvorným národom," povedal v rozhovore pre TASR.

Slovensko sa stalo súčasťou spoločného štátu s českými krajinami po vyhlásení Martinskej deklarácie 30. októbra 1918. Kováč tvrdí, že to bol bod nula, od ktorého začali Slováci budovať modernú identitu. "Slováci mali počas trvania Uhorska len zopár podnikateľských rodín. Slovenskú identitu tvorila len drobná inteligencia, advokáti, kňazi, či zopár učiteľov," dodal Kováč.

Rozchod s Uhorskom však bol počas prvých dvoch desaťročí Československa pre Slovensko ekonomickou pohromou. Jeho priemysel patril v rámci Uhorska k najvyspelejším, avšak v novom štáte bol slabý a málo rozvinutý. "Liberálna ekonomická politika v Československu spôsobila, že úplne stratil konkurencieschopnosť. Kým v politike demokracia a liberalizmus mali svoj význam, v ekonomickej oblasti to bolo potrebné riešiť inak. Slovensko výrazne poškodila aj veľká hospodárska kríza, ktorá sa začala v roku 1929," upozornil Kováč.

Zmena nastala po druhej svetovej vojne, keď Slovensko začalo zo spojenia s Čechmi profitovať aj ekonomicky a rozdiely sa začali znižovať. "Ak berieme do úvahy celých sedemdesiat rokov spoločného štátu a porovnáme českú a slovenskú spoločnosť z roku 1918 a z roku 1992, tak Slovensko v mnohých faktoroch dohnalo Česko. Životná úroveň v oboch krajinách už bola porovnateľná," konštatoval Kováč. Viac ako 20 rokov po rozdelení spoločného štátu Slovensko v ekonomických ukazovateľoch zaostáva. Napríklad Slováci stále zarábajú v priemere len 80 percent zo mzdy v porovnaní s Čechmi.