Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Kurzy štátneho jazyka v minulom školskom roku organizovala viac ako polovica (54,3 percenta) zúčastnených škôl, v ktorých sa vzdelávali deti z Ukrajiny.
Autor TASR
Bratislava 16. marca (TASR) - Školy potrebujú pri vzdelávaní detí z Ukrajiny viac podpory. Problémom zostáva jazyková bariéra, ktorá bráni školám poskytovať podporu v oblasti duševného zdravia či sociálnych vzťahov. Ukázalo to skúmanie začleňovania detí do základných škôl. Výsledky a skúsenosti predstavili vo štvrtok Centrum vzdelávacích analýz (CVA), Inklucentrum – Centrum inkluzívneho vzdelávania, tím podpory pre Ukrajinu Centra poradenstva a prevencie Bratislava III, mesto Bratislava a Štátna školská inšpekcia.
"Školské psychologičky a psychológovia nám v navštívených bratislavských školách často hovorili, že so žiakmi z Ukrajiny nedokážu pracovať, pretože si navzájom nerozumejú," uviedla analytička CVA Alena Faragulová.
Kurzy štátneho jazyka v minulom školskom roku organizovala viac ako polovica (54,3 percenta) zúčastnených škôl, v ktorých sa vzdelávali deti z Ukrajiny. "V tomto školskom roku to však už bola menej ako tretina (31,4 percenta) škôl," uviedla analytička CVA Alexandra Ostertágová. Podotkla, že viac ako pätina (21,8 %) škôl v dotazníku uviedla, že jazykový kurz neorganizovala aj pre nedostatok personálu.
Hlavná školská inšpektorka Alžbeta Štofková Dianovská zdôraznila, že v niektorých prípadoch nie sú kurzy vôbec dostupné pre pracovnú vyťaženosť učiteľov v škole. "S príchodom žiakov a žiačok z Ukrajiny sa stal tento problém ešte výraznejší. Na základe nášho prieskumu preto odporúčame zabezpečiť a zintenzívniť jazykové kurzy," doplnila Štofková Dianovská. Podporiť by sa podľa nej malo aj zamestnávanie pedagogických asistentov, ovládajúcich ukrajinský jazyk.
Odborníci zo zapojených organizácií sa zhodli, že situácia je dôsledkom nedostatočnej systémovej podpory zo strany štátu. Odporúčajú zintenzívniť jazykovú podporu, venovať sa duševnému zdraviu detí či podporiť zamestnávanie ukrajinsky hovoriaceho personálu v školách.
"Od začiatku tohto školského roka sme realizovali dva rozsiahle zbery údajov o vzdelávaní detí z Ukrajiny," uviedol analytik CVA Michal Rehúš. Zapojili sa podľa neho takmer dve tretiny (60,3 percenta) zo všetkých základných škôl na Slovensku. Zároveň realizovali kvalitatívnu sondu v deviatich základných školách v Bratislave.
"Školské psychologičky a psychológovia nám v navštívených bratislavských školách často hovorili, že so žiakmi z Ukrajiny nedokážu pracovať, pretože si navzájom nerozumejú," uviedla analytička CVA Alena Faragulová.
Kurzy štátneho jazyka v minulom školskom roku organizovala viac ako polovica (54,3 percenta) zúčastnených škôl, v ktorých sa vzdelávali deti z Ukrajiny. "V tomto školskom roku to však už bola menej ako tretina (31,4 percenta) škôl," uviedla analytička CVA Alexandra Ostertágová. Podotkla, že viac ako pätina (21,8 %) škôl v dotazníku uviedla, že jazykový kurz neorganizovala aj pre nedostatok personálu.
Hlavná školská inšpektorka Alžbeta Štofková Dianovská zdôraznila, že v niektorých prípadoch nie sú kurzy vôbec dostupné pre pracovnú vyťaženosť učiteľov v škole. "S príchodom žiakov a žiačok z Ukrajiny sa stal tento problém ešte výraznejší. Na základe nášho prieskumu preto odporúčame zabezpečiť a zintenzívniť jazykové kurzy," doplnila Štofková Dianovská. Podporiť by sa podľa nej malo aj zamestnávanie pedagogických asistentov, ovládajúcich ukrajinský jazyk.
Odborníci zo zapojených organizácií sa zhodli, že situácia je dôsledkom nedostatočnej systémovej podpory zo strany štátu. Odporúčajú zintenzívniť jazykovú podporu, venovať sa duševnému zdraviu detí či podporiť zamestnávanie ukrajinsky hovoriaceho personálu v školách.
"Od začiatku tohto školského roka sme realizovali dva rozsiahle zbery údajov o vzdelávaní detí z Ukrajiny," uviedol analytik CVA Michal Rehúš. Zapojili sa podľa neho takmer dve tretiny (60,3 percenta) zo všetkých základných škôl na Slovensku. Zároveň realizovali kvalitatívnu sondu v deviatich základných školách v Bratislave.
