Žilina 19. januára (TASR) – Procyklisticky orientované opatrenia v novej vyhláške zákona o cestnej premávke cyklistickú obec potešili, schválenými farebnými kombináciami dopravného značenia však nie je veľmi nadšená.

Pre TASR to povedala Soňa Šestáková z občianskeho združenia (OZ) Mulica, ktoré sa snaží o rozvoj a skvalitnenie dopravy v Žiline.

Novým dopravným značením vo vyhláške je podľa nej takzvané nepriame ľavé odbočenie. "Ide o zvislú aj vodorovnú dopravnú značku - značenie, ktoré sa používa väčšinou na veľkých svetelných a viacpruhových križovatkách s väčšou intenzitou dopravy. Takýto spôsob značenia je dôležitý vtedy, keď chceme cyklistov bezpečne previesť cez tieto križovatky. Cyklista je v podstate navedený, ak potrebuje odbočiť doľava, aby nešiel do pruhu na odbočenie, ale prejde križovatku v dvoch krokoch. Drží sa stále pri pravej krajnici v priamom smere a na zelenú prejde do čela cesty prichádzajúcej sprava. Tam sa znova postaví do čela tejto cesty a prejde ju v druhom kroku - zase priamo. A dostane sa tam, kam sa potreboval dostať," vysvetlila Šestáková.

Podotkla, že takýto spôsob prechádzania križovatiek majú zavedený v Českej republike a je bežný aj v západoeurópskych mestách. "Určite aj v každom väčšom slovenskom meste sú viacpruhové veľké svetelné križovatky a z hľadiska bezpečnosti by tam takéto značenie mohlo byť osadené. Len chcem upozorniť na to, že ide o odporúčaný spôsob prejdenia križovatky a takéto značenie sa používa tam, kde sú už integrované prvky pre cyklistov bežne na vozovke. To znamená, že existujú cyklistické pruhy priamo na vozovke. A u nás je takýchto integračných opatrení ešte veľmi málo. Zopár cyklistických pruhov je v Bratislave a Trnave. Táto dopravná značka je teda skôr perspektívna do budúcna," povedala Šestáková.

Foto: TASR/Michal Svítok

Farebnými kombináciami dopravného značenia podľa nej cyklisti veľmi nadšení nie sú. "Zámerom bolo presadiť vodorovné dopravné značenie pre cyklistickú infraštruktúru v bielej farbe, kritické miesta alebo priechody pre cyklistov by sa mohli podfarbiť svetlozelenou reflexnou farbou. Žiaľ, do vyhlášky sa dostali kombinácie a farebné možnosti, ktoré zneprehľadňujú možnosť vyznačovania cyklistickej infraštruktúry v meste. Je tam možnosť značiť dopravnú infraštruktúru pre cyklistov zelenou aj bielou farbou a podfarbovať zelenou aj červenou farbou. Chcem upozorniť, že zelená farba je často dosť nevýrazná. Za mokra sú kombinácie zelená – červená veľmi zle viditeľné, nejasné, a tak môžu vyvolávať aj určitú mieru nebezpečnosti. Či už pre cyklistov alebo ďalších účastníkov cestnej premávky," skonštatovala Šestáková.

Zdôraznila, že cyklisti často podceňujú dôležitosť reflexných prvkov a osvetlenia bicykla. "Mestá máme elektrifikované, ale v extraviláne a okrajových mestských častiach svetlá nie sú alebo nefungujú a cyklista je absolútne neviditeľný. Urobili sme pokus, pri ktorom sme sa viezli v aute a jeden z našich členov išiel na bicykli s rôznymi typmi reflexného označenia. A skutočne, v mnohých prípadoch bol pre vodiča doslova neviditeľný. Snažíme sa preto aj v rámci nášho združenia robiť osvetu, že treba byť videný. Treba nosiť predné, zadné svetlo, mať reflexné prvky, prilbu. V každej vyhláške a v zákone je stále na mieste zdôrazňovať tento aspekt," dodala Šestáková.

Upozornila aj na mylnú informáciu cyklistov, že netreba mať predné svetlo. "Možno má niekto pocit, že nie je povinnosť mať predné svetlo. Ale nie je to pravda. Hoci to priamo v zákone o cestnej premávke nie je, ale je to v zákone o podmienkach prevádzky vozidiel na pozemných komunikáciách. A tam skutočne v povinnej výbave bicykla za zhoršenej viditeľnosti je biele predné svetlo. To predchádza rôznym kolíziám medzi cyklistami a chodcami aj medzi samotnými cyklistami navzájom. Čiže, je to dôležité," uzatvorila Šestáková.