Usilujú sa ich mať napríklad čím skôr za sebou a pri predbiehaní nedodržujú bezpečný odstup.
Autor TASR
Bratislava 10. augusta (TASR) – Cyklistov na cestách slovenskí vodiči ešte stále nevnímajú tak, ako by mali. Usilujú sa ich mať napríklad čím skôr za sebou a pri predbiehaní nedodržujú bezpečný odstup. Veľké problémy vznikajú najmä tam, kde sú jazdné pruhy úzke a nezmestí sa do nich aj auto aj cyklista. "Toto bývajú najčastejšie dôvody zrážok áut s cyklistami," opísal pre TASR dopravný analytik Jozef Drahovský.
Aj podľa Ľubomíra Palčáka z Výskumného ústavu dopravného (VÚD) v Žiline majú slovenskí vodiči dosť veľké nedostatky vo vzťahu k cyklistom. "Cyklistická doprava je však trend, ktorý odľahčuje prehustenú dopravu v mestách," priblížil Palčák. Napríklad tvorba cyklochodníkov je však podľa neho na Slovensku len v začiatkoch, nie sú stanovené jednotné normy či legislatíva.
V prípade, že Slovensko chce, aby aj tu ľudia bežne dochádzali do práce na bicykloch, podľa Drahovského by sa mal vyriešiť problém nielen cyklotrás, ale aj "parkovania" bicyklov. "Momentálne robí väčšie problémy, kam bicykel odložiť, než ako sa dostať na konkrétne miesto," doplnil. Na druhej strane, v Bratislave si podľa neho trúfne ísť na bicykli len ten, čo je súčasne aj vodič a ovláda dopravné predpisy. Dôvodom sú pomerne zložité križovatky, ktoré sú navyše nastavené pre motorizovanú dopravu, nie pre cyklistov.
"Riešením je vybudovanie samostatných cyklochodníkov oddelených od vozovky tak, ako to je v iných európskych štátoch," navrhol Drahovský. Zároveň je podľa neho z hľadiska bezpečnosti a tiež atraktívnosti cyklotrás dobrým riešením spájať všetky susedné obce cyklochodníkmi, čo vedú mimo hlavných ťahov.
Podľa Národnej stratégie rozvoja cyklistickej dopravy a cykloturisticky v SR, môže byť cyklista v meste na kratšie vzdialenosti do päť kilometrov (km) rýchlejší ako auto. Zo všetkých jázd autom je pritom tretina kratších ako tri km.
Aj podľa Ľubomíra Palčáka z Výskumného ústavu dopravného (VÚD) v Žiline majú slovenskí vodiči dosť veľké nedostatky vo vzťahu k cyklistom. "Cyklistická doprava je však trend, ktorý odľahčuje prehustenú dopravu v mestách," priblížil Palčák. Napríklad tvorba cyklochodníkov je však podľa neho na Slovensku len v začiatkoch, nie sú stanovené jednotné normy či legislatíva.
V prípade, že Slovensko chce, aby aj tu ľudia bežne dochádzali do práce na bicykloch, podľa Drahovského by sa mal vyriešiť problém nielen cyklotrás, ale aj "parkovania" bicyklov. "Momentálne robí väčšie problémy, kam bicykel odložiť, než ako sa dostať na konkrétne miesto," doplnil. Na druhej strane, v Bratislave si podľa neho trúfne ísť na bicykli len ten, čo je súčasne aj vodič a ovláda dopravné predpisy. Dôvodom sú pomerne zložité križovatky, ktoré sú navyše nastavené pre motorizovanú dopravu, nie pre cyklistov.
"Riešením je vybudovanie samostatných cyklochodníkov oddelených od vozovky tak, ako to je v iných európskych štátoch," navrhol Drahovský. Zároveň je podľa neho z hľadiska bezpečnosti a tiež atraktívnosti cyklotrás dobrým riešením spájať všetky susedné obce cyklochodníkmi, čo vedú mimo hlavných ťahov.
Podľa Národnej stratégie rozvoja cyklistickej dopravy a cykloturisticky v SR, môže byť cyklista v meste na kratšie vzdialenosti do päť kilometrov (km) rýchlejší ako auto. Zo všetkých jázd autom je pritom tretina kratších ako tri km.