Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Povedal to Dušan Fischer zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku.
Autor TASR
Bratislava 20. októbra (TASR) – Je možné, že v rámci štruktúr EÚ sa raz vybuduje spoločná armáda, ale zatiaľ si myslím, že na to nie je politická vôľa. Pre TASR to uviedol Dušan Fischer zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku (SFPA).
"Myslím si to hlavne z toho dôvodu, že v prípade európskej armády je potrebné odovzdať prakticky suverenitu štátu nejakému vyššiemu orgánu. No a kríza identity EÚ hovorí o tom, že čo vlastne EÚ je – či to je nejaký superštát? Čiže ide o to definovať EÚ, aby sme vedeli, čomu tú suverenitu vlastne odovzdávame," povedal.
Ak by mala vzniknúť podľa neho európska armáda, tak vyslanie vojakov by znamenalo konsenzus 27 krajín. "A to je dnes neuveriteľné, my sa nevieme zhodnúť Maďari s Čechmi, Slováci s Poliakmi v regióne a tak ďalej," dodal Fischer.
Podľa jeho slov dosiahnutie ekonomicko-politickej integrácie bolo oveľa ľahšie vysvetliteľné pre štáty, keďže v tom prípade išlo vlastne aj o peniaze zo štrukturálnych fondov. "Hrozby však vnímame všetci inak a preto bude ťažké dosiahnuť v tejto otázke konsenzus," uzavrel Fischer.
Koncom septembra sa Vysoká predstaviteľka pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku EÚ Federica Mogheriniová pred začatím neformálneho zasadnutia ministrov obrany krajín EÚ v Bratislave vyjadrila, že práca na posilňovaní európskej obrany neznamená vytvorenie európskej armády, lež naopak - posilňovanie spolupráce medzi členskými štátmi EÚ s cieľom mať efektívnejšiu európsku obranu vrátane spolupráce s NATO.
"Nie je to o európskej armáde. Je to o využití všetkých nástrojov, ktoré máme, s cieľom posilnenia našich európskych schopností v oblasti obrany. Je to niečo, čo európski občania od nás očakávajú," uviedla vtedy Mogheriniová.
Podľa jej slov väčšina členov EÚ je zajedno v tom, že neuvažuje o vytvorení európskej armády, ale o lepšom využití prostriedkov, ktoré má už dnes EÚ k dispozícii.
"Myslím si to hlavne z toho dôvodu, že v prípade európskej armády je potrebné odovzdať prakticky suverenitu štátu nejakému vyššiemu orgánu. No a kríza identity EÚ hovorí o tom, že čo vlastne EÚ je – či to je nejaký superštát? Čiže ide o to definovať EÚ, aby sme vedeli, čomu tú suverenitu vlastne odovzdávame," povedal.
Ak by mala vzniknúť podľa neho európska armáda, tak vyslanie vojakov by znamenalo konsenzus 27 krajín. "A to je dnes neuveriteľné, my sa nevieme zhodnúť Maďari s Čechmi, Slováci s Poliakmi v regióne a tak ďalej," dodal Fischer.
Podľa jeho slov dosiahnutie ekonomicko-politickej integrácie bolo oveľa ľahšie vysvetliteľné pre štáty, keďže v tom prípade išlo vlastne aj o peniaze zo štrukturálnych fondov. "Hrozby však vnímame všetci inak a preto bude ťažké dosiahnuť v tejto otázke konsenzus," uzavrel Fischer.
Koncom septembra sa Vysoká predstaviteľka pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku EÚ Federica Mogheriniová pred začatím neformálneho zasadnutia ministrov obrany krajín EÚ v Bratislave vyjadrila, že práca na posilňovaní európskej obrany neznamená vytvorenie európskej armády, lež naopak - posilňovanie spolupráce medzi členskými štátmi EÚ s cieľom mať efektívnejšiu európsku obranu vrátane spolupráce s NATO.
"Nie je to o európskej armáde. Je to o využití všetkých nástrojov, ktoré máme, s cieľom posilnenia našich európskych schopností v oblasti obrany. Je to niečo, čo európski občania od nás očakávajú," uviedla vtedy Mogheriniová.
Podľa jej slov väčšina členov EÚ je zajedno v tom, že neuvažuje o vytvorení európskej armády, ale o lepšom využití prostriedkov, ktoré má už dnes EÚ k dispozícii.
