Kniha vychádza na Slovensku aj v Českej republike. Slovenským vydavateľom je spoločnosť Culture Positive, Bratislava, českým STIMUL Group, Brno.
Autor TASR
Bratislava 29. apríla (TASR) - Monografiu Milan Rastislav Štefánik v dramatickej tvorbe na Slovensku a v Čechách prezentovali v pondelok v bratislavskom V-klube. Publikáciu teatrologičky Dagmary Inštitorisovej uviedli do života režisérka a spisovateľka Mariana Čengel Solčanská a dramatik, režisér a herec Stanislav Štepka. Ide o prvý ucelený vedecký text z oblasti dramatických umení u nás, doteraz nebola osobnosť M. R. Štefánika (1880 - 1919) reflektovaná v danej oblasti, s výnimkou odborných textov autorky monografie, ktoré boli publikované na Slovensku a vo Francúzsku.
"Monografia sa v troch kapitolách zaoberá spôsobom zobrazovania osobnosti M. R. Štefánika v slovenskej a českej dramatickej tvorbe od jeho úmrtia až po rok 2018. Pre lepšiu predstavu o tom, ako jeho postavu zachytávajú, súčasťou analýzy dramatických textov sú aj ukážky z nich," povedala pre TASR Inštitorisová. Knihu, ktorá vznikala desať rokov, venovala svojmu prastrýkovi Michalovi Institorisovi Mošovskému: "Zistila som, že keď založil nadáciu, Štefánik aj vďaka nie veľkému štipendiu mohol komfortnejšie dva roky študovať a skončiť Evanjelické lýceum v Bratislave."
Teatrologička pripomenula, že počas obdobia Slovenského štátu či po roku 1948 sa oba režimy k Štefánikovi správali veľmi odlišne: "Komunistický režim sa voči nemu postavil veľmi odmietavo. Odstraňovali či ničili jeho sochy, obrazy, premenúvali sa po ňom pomenované ulice a v dôsledku toho časť artefaktov venovaných jeho osobnosti už nie je k dispozícii." V prvej časti venovanej divadelnému umeniu a Štefánikovi publikuje aj informácie o tom, ako sa sám Štefánik podieľal na dramatických textoch: "Síce výnimočne, ale predsa len bol dramaturgom. Keď bol v Ekvádore na jednej zo svojich misií, pracoval spolu s ekvádorským dramatikom a spisovateľom Alvarezom na úpravách jeho hry, konkrétne prepracovával prvé, druhé dejstvo."
V knihe nechýba ani doteraz jediný životopisný hraný film o slovenskom astronómovi, fotografovi, vojenskom letcovi, francúzskom generálovi, diplomatovi a politikovi. Ten nakrútil v roku 1935 režisér Jan Sviták. "Je dosť kuriózny z môjho pohľadu, pretože nedodržiava historické reálie, kompozične je tiež nevyvážený, skáče z jednej témy do druhej, sú v ňom okrem hraných scén aj autentické zábery z obdobia prvej svetovej vojny, čo tiež spochybňuje jeho umeleckosť," poznamenala k celovečernej snímke, v ktorej hlavnú úlohu stvárnil chorvátsky herec Zvonimir Rogoz, dlhoročný člen Národného divadla v Prahe. "Hoci nebol veľmi podobný Štefánikovi a jeho herecký prejav bol veľmi patetický, navyše po slovensky hovoril s českým prízvukom a občas i s českými slovnými zvratmi, za svoj herecký výkon získal cenu Filmového poradného zboru. Vo filme však hrajú aj slovenskí aj českí herci, ktorí tiež občas prechádzajú z jedného jazyka do druhého," uvádza k snímke, ktorá v období svojho vzniku bola považovaná za veľkofilm, nezachytáva však celý Štefánikov život.
Inštitorisová priznala, že Štefánika obdivuje nielen ako svetobežníka, diplomata, vojaka či štátnika, ale tiež pre jeho pohľad na divadelné umenie. Píše aj o vzťahu samotného Milana a členov jeho rodiny k divadlu. "V dobových denníkoch často veľmi ostro kritizuje ani nie tak inscenácie, ale správanie sa divákov v Paríži, kde často chodieval na predstavenia," vyhlásila autorka, ktorá analyzuje súčasné diela - inscenácie, divadelné, rozhlasové hry a tiež diela, ktoré vznikali po Štefánikovom úmrtí. Mapuje nielen činoherné dramatické texty, muzikálové, operné libretá, ale aj dramatické útvary, ktoré majú predovšetkým výchovný a adoračný charakter a využívali sa v školskom prostredí či počas slávnostní na počesť M. R. Štefánika v období prvej Československej republiky a Slovenského štátu. Súčasťou knihy je aj hlbšia analýza inscenácií a hier po roku 1989, ktoré boli uvedené v Radošinskom naivnom divadle, v Balete Štátneho divadla Košice, v tvorbe hudobného skladateľa Mareka Piačeka či v nitrianskom Divadle Andreja Bagara.
Kniha vychádza na Slovensku aj v Českej republike. Slovenským vydavateľom je spoločnosť Culture Positive, Bratislava, českým STIMUL Group, Brno.
"Monografia sa v troch kapitolách zaoberá spôsobom zobrazovania osobnosti M. R. Štefánika v slovenskej a českej dramatickej tvorbe od jeho úmrtia až po rok 2018. Pre lepšiu predstavu o tom, ako jeho postavu zachytávajú, súčasťou analýzy dramatických textov sú aj ukážky z nich," povedala pre TASR Inštitorisová. Knihu, ktorá vznikala desať rokov, venovala svojmu prastrýkovi Michalovi Institorisovi Mošovskému: "Zistila som, že keď založil nadáciu, Štefánik aj vďaka nie veľkému štipendiu mohol komfortnejšie dva roky študovať a skončiť Evanjelické lýceum v Bratislave."
Teatrologička pripomenula, že počas obdobia Slovenského štátu či po roku 1948 sa oba režimy k Štefánikovi správali veľmi odlišne: "Komunistický režim sa voči nemu postavil veľmi odmietavo. Odstraňovali či ničili jeho sochy, obrazy, premenúvali sa po ňom pomenované ulice a v dôsledku toho časť artefaktov venovaných jeho osobnosti už nie je k dispozícii." V prvej časti venovanej divadelnému umeniu a Štefánikovi publikuje aj informácie o tom, ako sa sám Štefánik podieľal na dramatických textoch: "Síce výnimočne, ale predsa len bol dramaturgom. Keď bol v Ekvádore na jednej zo svojich misií, pracoval spolu s ekvádorským dramatikom a spisovateľom Alvarezom na úpravách jeho hry, konkrétne prepracovával prvé, druhé dejstvo."
V knihe nechýba ani doteraz jediný životopisný hraný film o slovenskom astronómovi, fotografovi, vojenskom letcovi, francúzskom generálovi, diplomatovi a politikovi. Ten nakrútil v roku 1935 režisér Jan Sviták. "Je dosť kuriózny z môjho pohľadu, pretože nedodržiava historické reálie, kompozične je tiež nevyvážený, skáče z jednej témy do druhej, sú v ňom okrem hraných scén aj autentické zábery z obdobia prvej svetovej vojny, čo tiež spochybňuje jeho umeleckosť," poznamenala k celovečernej snímke, v ktorej hlavnú úlohu stvárnil chorvátsky herec Zvonimir Rogoz, dlhoročný člen Národného divadla v Prahe. "Hoci nebol veľmi podobný Štefánikovi a jeho herecký prejav bol veľmi patetický, navyše po slovensky hovoril s českým prízvukom a občas i s českými slovnými zvratmi, za svoj herecký výkon získal cenu Filmového poradného zboru. Vo filme však hrajú aj slovenskí aj českí herci, ktorí tiež občas prechádzajú z jedného jazyka do druhého," uvádza k snímke, ktorá v období svojho vzniku bola považovaná za veľkofilm, nezachytáva však celý Štefánikov život.
Inštitorisová priznala, že Štefánika obdivuje nielen ako svetobežníka, diplomata, vojaka či štátnika, ale tiež pre jeho pohľad na divadelné umenie. Píše aj o vzťahu samotného Milana a členov jeho rodiny k divadlu. "V dobových denníkoch často veľmi ostro kritizuje ani nie tak inscenácie, ale správanie sa divákov v Paríži, kde často chodieval na predstavenia," vyhlásila autorka, ktorá analyzuje súčasné diela - inscenácie, divadelné, rozhlasové hry a tiež diela, ktoré vznikali po Štefánikovom úmrtí. Mapuje nielen činoherné dramatické texty, muzikálové, operné libretá, ale aj dramatické útvary, ktoré majú predovšetkým výchovný a adoračný charakter a využívali sa v školskom prostredí či počas slávnostní na počesť M. R. Štefánika v období prvej Československej republiky a Slovenského štátu. Súčasťou knihy je aj hlbšia analýza inscenácií a hier po roku 1989, ktoré boli uvedené v Radošinskom naivnom divadle, v Balete Štátneho divadla Košice, v tvorbe hudobného skladateľa Mareka Piačeka či v nitrianskom Divadle Andreja Bagara.
Kniha vychádza na Slovensku aj v Českej republike. Slovenským vydavateľom je spoločnosť Culture Positive, Bratislava, českým STIMUL Group, Brno.